Juraj Kríž z USA Oregon bude modrý, ale normálni ľudia volia republikánov. Harrisovú zvolia veľkomestá, tvrdí emigrantka z Ukrajiny

Skončil v Bratislave lekársku fakultu s červeným diplomom, využil študijné a výskumné možnosti „za veľkou mlákou“ a napokon v USA ostal. Bratanec z druhého kolena Maroš tu žije so svojou manželkou (takisto lekárkou) a deťmi skoro 25 rokov. Najprv pôsobili v Bostone, pred desiatimi rokmi sa presunuli do štátu Oregon.

Bývajú v peknom rodinnom dome na predmestí Portlandu, majú tri automobily, pravidelne chodia na dovolenku v rámci USA, ale aj Európy. Okrem lekárskej praxe má výborné podmienky na špičkový výskum, americká medicínska veda je vo svete dominantná.

Na druhej strane pripúšťa, že lekárska profesia už v krajine nemá taký rešpekt, status a možnosti ako kedysi. Všetko sa začalo počas Obamovho mandátu, keď v podstate z neštátnych lekárov v slobodnom povolaní urobili verejných zamestnancov. Nie je to však prvý negatívny postreh, čo sa týka progresívnej politiky demokratov v ostatných rokoch.

Legalizácia heroínu a kokaínu

Štát Oregon je v mnohých ohľadoch jedno z najlepších miest na život v celých USA. Blízkosť oceánu, krásnych lesov a turistických parkov, prípadne nulová daň z predaja sú častým dôvodom, prečo sa sem sťahujú ľudia zo všetkých kútov Ameriky.

V ostatných rokoch však nastali aj problémy. Štát v roku 2020 legalizoval skoro všetky drogy vrátane kokaínu, heroínu a metamfetamínu. Dnes môžete v pozemnom metre aj v centre mesta Portland vidieť bezdomovcov pod vplyvom návykových látok. Okrem pošpinených hábov majú rôzne kuriózne módne doplnky ako vlasy odfarbené nafialovo, čiapku v tvare jednorožca alebo mejkap, ktorý pripomína zloducha Jokera.

Niekedy sa rozprávajú sami so sebou alebo neprítomne usmievajú. Inokedy sú dosť otravní, popudliví a miestami aj agresívni. Jeden mi vstúpil do priameho vysielania pre RTVS, čo vyhodnotil ako unikátnu príležitosť vypýtať si 20 bucks. Revolučný zákon na jar tohto roku obmedzili, ale škody sú naďalej zjavné.

Juraj Kríž z USAAj v liberálnom Bostone pribúdajú voliči, ktorí majú Trumpa síce za cvoka, ale je im bližší než demokrati

Juraj Kríž

Progresívne regulácie

Progresívna atmosféra vládne aj v akademickej a vedeckej obci. Nedávno došlo k prepusteniu afroamerickej dekanky univerzity. Maroš vo svojej slušnosti použil kulantneší výraz, ale vyrozumel som, že išlo o neschopnú a konfliktnú osobu.

Tá sa však nevzdala, využila antidiskriminačnú legislatívu, tvrdiac, že ju vyhodili pre farbu pleti. Od univerzity vysúdila niekoľko stotisíc dolárov. Poučené vedenie univerzity preto v inom prípade radšej prehodnotilo plán vyhodiť ďalšieho riadiaceho pracovníka, keďže ten/tá sa dáva oslovovať „oni/im“ (them/they) a s vysokou pravdepodobnosťou by univerzitu žaloval za diskrimináciu obojpohlavných jedincov...

Demokratické vedenie štátu nasadilo množstvo iných progresívnych politík, ktoré aj z umierneného demokrata môžu časom spraviť zarytého (a zúrivého) republikána (Trump-Netrump). Reguluje aj iné oblasti bežného života, aj tejto lekárskej rodiny.

Rodičia napríklad nemajú automatický prístup k zdravotným záznamom svojho 16-ročného syna. Od 15. roku veku sa dieťa považuje za natoľko autonómne, že musí dať svojim rodičom súhlas s nahliadnutím do zdravotnej dokumentácie.

Keď som počas návštevy pochválil kozub, Maroš si povzdychol, že ho dlho nemohli používať. Do kozubu sa im totiž nasťahovali lastovičky a postavili si v ňom hniezda. Keby ich jednoducho vyhodil do prírody, hrozí mu v štáte Oregon vysoká pokuta 5 000 dolárov. Kozub si tak na svoje lepšie časy musí počkať...

Žmýkanie strednej triedy

Keď nás Maroš odviezol naspäť do hotela, spomínal aj tradičný evergreen demokratov – „nech bohatí ľudia platia fair share“. Uznáva, že mal v živote aj šťastie, ale zároveň tvrdo študoval a makal a politika „helikoptérových peňazí“ a čoraz väčšieho prerozdeľovania federálnou vládou je vo svojej podstate demotivačná a nespravodlivá, lebo mnohí ľudia si hľadať prácu jednoducho nebudú.

Vyššia stredná trieda už v dôsledku progresívneho zdanenia fakticky platí viac ako „férový podiel“. Napriek tomu, že Maroš patrí do najvyššieho daňového pásma, federálna vláda aj štát Oregon prichádzajú s novými daňami a poplatkami, ktoré sa spolu vyšplhali nad 50 percent príjmu.

Naozajstní milionári, ktorí by mohli platiť, zväčša nežijú z práce, ale kapitálu (akcie, kapitálové fondy, dividendy) a plateniu daní sa vďaka batérii právnikov a účtovníkov vyhnú. (Práve tým chce, mimochodom, Trump paradoxne dane ešte viac znižovať.)

„Preto nie som určite liberálny demokrat a toto je politika, pre ktorú Kamala prehrá...“ Pripúšťa, že Trump a jeho krídlo v GOP (Republikánskej strane) už vlastne republikánmi nie sú a celkovo je voľba veľmi pochmúrna. Progresívne zásahy do životného štýlu, rodiny a žmýkanie strednej triedy však robia demokratov a Kamalu pre mnohých voličov neprijateľnou.

Juraj Kríž z USAČo hovoria ľudia v Pensylvánii, kde sa budúci utorok zrejme rozhodne, kto sa stane prezidentom

Juraj Kríž

Carter volil inak ako my

Bola to zhoda okolností, že sa s nami chcela v Portlande stretnúť aj akčná pani Mila, ktorá do USA emigrovala v 60. rokoch. Životný príbeh jej rodiny je taký zamotaný a dramatický ako samotné 20. storočie.

Dcéra Ukrajinky a českého komunistu, neskôr diplomata, vyrastala v Bratislave a počas Pražskej jari odcestovala do USA, odkiaľ sa už nevrátila. Vydala sa za športového lekára z Oklahomy. Majú dnes dve vydaté dospelé dcéry lekárky (manželia sú takisto lekári) a tri vnúčatá. Bývajú na predmestí Portlandu v blízkosti veľkého lesa. Ideálny revír pre ich domáceho miláčika, obrovskú dogu, ktorá bola prítomná počas celej návštevy.

Manžel Doug má vystavenú fotku z recepcie v Bielom dome, kde si podáva ruku s prezidentom Jimmym Carterom. „V roku 1980 som mal sprevádzať americkú delegáciu ako športový lekár na olympijské hry v Moskve, ale keď ZSSR vtrhol do Afganistanu, Carterova administratíva rozhodla o americkom bojkote...“

Predpokladal som, že vzhľadom na hrdé miesto fotografie v ráme v strede veľkej obývačky bude Doug voličom demokratov. Preto spomínam nedávnu správu o tom, ako Jimmy Carter dovŕšil sto rokov a zúčastnil sa na prezidentských voľbách. „Áno, všimol som si to... Hoci asi volil inak ako my (úsmev).“

Povzbudený explicitným vyjadrením politického postoja dodávam, že Jimmy Carter je často historikmi naľavo i napravo hodnotený ako jeden z najhorších prezidentov v americkej histórii. „Nuž, môže byť, i keď Joe Biden ho možno prekonal,“ dodáva sarkasticky.

Nebyť Portlandu a Salemu, vyhrajú republikáni

Keď sme otvorene rozprávali o politickom dianí, sympatickí seniori sa sťažovali aj na politiku štátu Oregon. Nepriamo opäť došlo aj na drogovú problematiku. Pani Mila mala nedávno dopravnú nehodu so svojím SUV, keď musela prudko stočiť volant po tom, čo jej nedalo prednosť čierne terénne auto prichádzajúce z vedľajšej cesty. Oprava bude stáť niekoľko tisíc dolárov.

Vozidlo, ktoré ju ohrozilo, z miesta nehody ušlo. Pár dní po zrážke jej suseda spomínala, že štátna polícia zatkla vodiča čierneho terénneho auta, ktorý bol pod vplyvom drog. „Centrum je preto hrozné, ale verte, pred desiatimi rokmi to bolo ešte horšie. Medzitým dostupnosť psychotropných látok obmedzili.“ Zdá sa teda, že liberálna vláda Oregonu sa potichu vzdala ďalšieho experimentovania.

Napriek tomu bude Oregon „modrý“ a zvíťazí v ňom Kamala Harrisová. „Všetci normálni ľudia volia republikánov, na predmestiach aj na vidieku. Keby nebolo Portlandu a Salemu (hlavné mesto), vyhrajú republikáni.“

Ide o politický svetonáhľad, ktorý vychádza zo životných skúseností a z pragmatického uvažovania. Kamala Harrisová (demokrati a Biden) pre túto skupinu úspešných Američanov reprezentuje ľavicových rozvracačov ekonomiky, kultúry a životného štýlu. „Viete, Kamalin otec je profesorom marxistickej ekonomiky, komunista... Ja som nenávidela komunizmus a nechcem, aby prišiel do Ameriky,“ hovorí pani Mila.

Republikáni majú šancu získať aj SenátTrump začína v predvolebných modeloch viesť, výsledky však budú veľmi tesné

Ján Cipár 

Uzavreté tábory živené jednostrannými médiami

Opäť si uvedomujem, že deliaca čiara medzi demokratmi a republikánmi je vďaka sociálnym sieťam a médiám taká zjavná, že uvažovanie o voľbe demokratov je skrátka nepredstaviteľné. Ekosystém politických bublín prehlbuje a radikalizuje názory obidvoch táborov.

Ak niekto obviní ktorékoľvek slovenské médium, že je neobjektívne a nadŕža jednej strane, mal by si zapnúť Fox News (republikáni) alebo MSNBC (demokrati). Tieto médiá sa nelíšia len v tom, čo hovoria, ale aj v tom, čo nehovoria. Zámerne zľahčujú prešľapy svojich ľudí a zveličujú prešľapy druhej strany. Väčšinou ide o otvorenú propagandu, ktorá živí predsudky a veľakrát aj dezinformácie.

Mila napríklad verí aj Trumpovmu tvrdeniu, že voľby 2020 boli sfalšované alebo že Biden je len nastrčená bábka, ktorú ovláda triumvirát Barack Obama – Nancy Pelosiová – David Axelrod. Bidenovi vyčíta aj to, že v podpore Ukrajincov zlyhal, lebo bol pomalý pri dodávke zbraňových systémov a inej pomoci. Trump by podľa nej zabezpečil spravodlivý mier v prospech Ukrajiny.

Aj ona je typickým príkladom moderného fenoménu, keď si voliči do svojho lídra projektujú svoje želania a postoje. V nevypočítateľnom Trumpovi sa nájde aj Mila – pôvodom Ukrajinka, ktorá neznáša Putina –, aj bežný antisystémový volič zo stredozápadu, ktorý dúfa v stiahnutie americkej podpory a vynaloženie financií na domácu politiku.

Rovnostárska politika v praxi

Demokrati v štáte Oregon však robia maximum, aby proti sebe zatvrdili bežných ľudí, nielen republikánskych voličov. Jeden z vnukov našich láskavých hostiteľov mal spolužiačku, ktorá sa rozhodla pre tranzíciu. Jej otec s tým zásadne nesúhlasil, zato matka dcéru v osudnom rozhodnutí podporila.

Vypukol výrazný rodinný spor, ktorý sa skončil rozvodom. Dcéra (alebo už syn?) medzičasom zistila, že nová identita jej celkom nevyhovuje a chce sa vrátiť k pôvodnému pohlaviu. Rodina však je už rozbitá a rozhádaná.

Vnučka zas nedávno dostala v škole úlohu napísať sloh na tému Mýtus Baracka Obamu. Keď sa jej starí rodičia spýtali, o akom mýte mala písať, povedala, že základné body jej jednoducho nadiktovali, a v podstate išlo o chválospev.

Americké voľby 2024Donald, Kamala alebo smrť?

Roman Joch

Napokon, najstarší vnuk sa stal obeťou sociálneho inžinierstva. Ako žiak s talentom na matematiku sa zaujímal o matematické krúžky na vedľajšej škole, ktoré na jeho vlastnej neboli v ponuke. Obidve vzdelávacie inštitúcie súhlasili.

Rodičia (lekársky manželský pár) sa ponúkli, že budú svojho syna z praktických dôvodov voziť z jednej školy na druhú. Tento návrh však zamietol príslušný školský úrad, keďže by išlo o znevýhodnenie detí, ktorých rodičia si taký logistický úkon nemôžu dovoliť. Podkopávalo by to equity.

Ide o fenomén v americkej politike posledných rokov, keď progresívna ľavica namiesto tradičnej equality (rovnosť príležitostí) bojuje za equity (rovnostárstvo), keď má spravodlivé a rovnocenné zaobchádzanie vychádzať z „inklúzie“ v snahe umožniť aj deťom zo „znevýhodnených komunít“ primerané zázemie. V tomto prípade tak školský úrad rozhodol v snahe nezvýhodniť bieleho chlapca zo zámožnejšej rodiny požívajúceho „nadmerné výhody“ – čo by sa asi mohlo dotknúť detí z chudobnejších pomerov.

Po našej „doktorskej odysei“ je zjavné, že Oregon je učebnicovým príkladom zlyhania progresívnej politiky a kultúrneho marxizmu na mestskej i štátnej úrovni. Ak k tomu pridáme prerozdeľovanie na federálnej úrovni, čiastočne si môžeme vysvetliť odpor voči demokratom. Dokonca aj u ľudí, ktorých znepokojuje Trumpova nechuť k pravidlám, agresívna povaha a cirkusantský imidž.