Sto rokov bratislavskej Ymky Kresťanské združenie mladých mužov chce obnoviť budovu, nič kresťanské to však byť nemá

Slovom Ymka sa označuje už viac než storočná budova v Bratislave, ako aj organizácia YMCA, ktorá budovu postavila a spravovala.

Skratka YMCA ukrýva pôvodný názov Kresťanské združenie mladých mužov (po anglicky Young Men’s Christian Association), ktoré v roku 1844 založil mladý londýnsky obchodník s textilom George Williams aj so svojimi jedenástimi priateľmi.

Williams patril medzi mnohých mužov, ktorí sa v dôsledku industrializácie presťahovali z vidieka do mesta. Citlivo vnímal spoločenské problémy, ktoré táto situácia spôsobila, ako napríklad nedostatok možností a zdravých aktivít pre často stratených mladých mužov.

Tí sa s neľahkými životnými podmienkami mnohokrát vyrovnávali prostredníctvom alkoholu a hazardu v krčmách či využívaním prostitúcie v nevestincoch.

Vznikla tak myšlienka organizovať stretnutia zamerané na spoločnú modlitbu a čítanie Biblie pôvodne s Williamsovými spolupracovníkmi z oblasti textilného priemyslu. Neskôr združenie rástlo a dostalo sa nielen za hranice Londýna, ale aj Veľkej Británie.

Misia Ymky však bola jasná: od pouličného hlásania evanjelia cez distribúciu náboženských materiálov až po zdravotne a morálne prospešnú rekreáciu mládeže, aby bola uchránená od škodlivých pokušení a tvorili ju riadni občania.

Konfesionálne YMCA nepatrila pod žiadnu konkrétnu cirkev, ale tradične mala vždy blízko k evanjelikálom. Konkrétne Williams patril do kalvínskeho prúdu kongregacionalistov, kam v mladosti konvertoval z anglikánstva.

Bratislavská Ymka ožíva v noci

Keď sa presunieme z devätnásteho storočia do súčasnosti, na Šancovej, jednej z najrušnejších ulíc Bratislavy, oslávila storočnicu prvá budova Ymky na Slovensku a podľa všetkého aj v kontinentálnej Európe.

Pozná ju zaiste nielen každý Bratislavčan, ale aj mnohí mladí cezpoľní, keďže z budovy sa za uplynulé roky stalo jedno z miest, kam sa chodí za kultúrou a zábavou do (nočných) klubov.

Pôsobí tu klub A4 ako „nezávislé kultúrne centrum zamerané na aktuálnu umeleckú tvorbu“ a angažovaný charakter tohto priestoru naznačuje napríklad dúhová vlajka či unisex záchody.

Interiér klubu A4. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Pôsobia tu aj hudobné kluby Majestic a Randal. Kým Majestic je multižánrový koncertný klub, kde sa hrá všetko od metalu až po Kmeťo Band, Randal je klub zameraný na rock, punk a metal a prirodzene teda na seba viaže subkultúry súvisiace s týmito hudobnými žánrami. Tento podnik je známy aj tým, že je otvorený každý deň do štvrtej hodiny nadránom.

V neskorých večerných hodinách, obzvlášť koncom týždňa, sa často bratislavská Ymka premieňa na centrum bujarej zábavy a v jej bezprostrednej blízkosti sa vtedy dajú vidieť davy ľudí.

Počas dňa však budova skôr zíva prázdnotou. Okrem iného sa tu ešte nachádza divadlo Stoka, na poschodiach nájdeme kancelárie a sociálne bývanie. Budova je zvonku i zvnútra značne zanedbaná, v niektorých častiach je cítiť výrazný zápach. Je pritom pamiatkovo chránená.

Súčasná situácia by sa však mohla v budúcnosti zmeniť, no či k tomu dôjde a akú podobu táto zmena bude mať, zatiaľ nie je jasné.

Podnik Randal. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Kedysi to bolo inak

Budova bratislavskej Ymky od českého architekta Aloisa Balána bola realizovaná v rokoch 1920 až 1923 a pravdepodobne ide o prvú budovu tejto organizácie v kontinentálnej Európe. Pozemky tejto organizácii výhodne predal bohatý bezdetný mecén Juraj (Georg) Schulpe.

Nová budova priniesla do vtedajšej prvej Československej republiky mnohé novoty. V telocvični sa hrávali moderné športy ako volejbal, basketbal či stolný tenis, nachádzala sa tu aj samoobslužná reštaurácia – prvá svojho druhu na Slovenku. Pôsobil tu napríklad aj fotografický krúžok.

Čo sa týka kultúrneho vplyvu Ymky, azda najvýraznejším jeho prejavom je oslavovanie Dňa matiek, ktorý v roku 1923 – po americkom vzore – zaviedla práve táto organizácia. Výraznou propagátorkou tohto sviatku bola Alice Masaryková, dcéra prezidenta Masaryka.

Počas Slovenského štátu bola organizácia YMCA zakázaná a budova pôsobila pod názvom ÚSAK (Ústav sociálny a kultúrny). Po vojne YMCA nakrátko obnovila činnosť, no po februárovom komunistickom puči bola rozpustená a budovu prevzal Československý zväz mládeže, neskôr Socialistický zväz mládeže.

Zadná strana budovy. Foto: Postoj/Jakub Lipták

V roku 1964 tu bolo otvorené Kino Dukla, prvé panoramatické kino so zakrivenou premietacou plochou v Československu. Po Nežnej revolúcii bolo známe ako Kino YMCA, ktoré však neprežilo nástup multiplexov. V priestoroch bývalého kina, teda v hlavnej sále, dnes pôsobí hudobný klub Majestic.

Po revolúcii sa organizácia YMCA na Slovensku usilovala o reštitúciu budovy, no spočiatku neúspešne. Ako bývalý majetok Socialistického zväzu mládeže mala budovu v správe Nadácia Intenda až do roku 2014, keď padlo právoplatné rozhodnutie súdu a budovu získala YMCA na Slovensku.

Mnohí súčasní nájomníci budovy sú tak pozostatkami obdobia, keď budovu spravovala Intenda; za tých čias tu sídlili aj viaceré mimovládne organizácie, ako napríklad Queer Leaders Forum či Inštitút ľudských práv.

Podľa generálneho sekretára slovenskej Ymky Daniely Masarikovej „nie je až také jednoduché rušiť nájomné zmluvy“ a súčasný vlastník „by niektoré priestory rád využíval inak“.

„YMCA sa o túto budovu súdila aj s tým zámerom, ktorý odkukávame od našich českých partnerov v Prahe. Oni tiež majú svoju budovu a prenajímajú ju rôznym iným subjektom. Z toho zisku podporujú prácu v miestnych združeniach v Čechách, my by sme radi podporovali miestne združenia na Slovensku,“ hovorí Masariková pre Postoj.

Generálny sekretár organizácie YMCA na Slovensku Daniela Masariková. Foto: Postoj/Jakub Lipták

„YMCA na Slovensku má momentálne trinásť lokálnych Ymiek a každá je iná. Jedna je zameraná na prácu s marginalizovanými skupinami, inde majú športové aktivity a niektoré letné kempy,“ pokračuje.

Čo sa týka bratislavskej budovy, jej budúcnosť zrejme bude vyzerať ako kombinácia niektorých súčasných nájomníkov, nových nájomníkov, nájomných bytov a aj priestoru, ktorý by využívala samotná Ymka pre svoje potreby.

Radovan Jančula, ktorý má na starosti bratislavskú budovu YMCA, pre Postoj hovorí, že zatiaľ nemajú konkrétnu predstavu, ktorých nájomcov chcú a ktorých nie.

„Aj Randal, aj A4 sú iní nájomcovia a pre nás je zaujímavé spájanie týchto svetov. Je veľmi dôležité, že tu navzájom všetci fungujeme a máme dobré vzťahy,“ hovorí.

Pri príležitosti už uplynutej storočnice budovy bratislavskej Ymky zorganizovala slovenská organizácia galavečer, na ktorom prezentovala zámer budovu zrekonštruovať a zároveň spustila zbierku s cieľom vyzbierať osem miliónov eur.

„Keď dokončíme renováciu tejto krásnej tehlovej budovy, plánujeme pokračovať v pôvodnej vízii jej staviteľov tým, že ju premeníme na komunitné stretávacie miesto,“ píše v texte predstavujúcom zbierku. Budova má byť „bezpečný a priateľský priestor pre všetkých“ a má slúžiť aj ako „obchodné a kultúrne centrum, ktoré môže pomôcť financovať miestne združenia YMCA po celom Slovensku“.

Interiér budovy. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Kresťanstvom sa už príliš nechvália

Hoci YMCA vznikla ako vyslovene kresťanská organizácia, v súčasnej budove bratislavskej Ymky tomu nič nenasvedčuje. Počas prezentácie, ktorá sa konala pri príležitosti stého výročia pôsobenia Ymky na Slovensku, sa kresťanský aspekt spomenul iba okrajovo a nezaznela ani žiadna konkrétna idea, ako by táto budova mohla byť viac priblížená svojmu náboženskému účelu.

Pred časom tu niekoľko rokov pôsobila Cirkev bratská a bohoslužby tu mával kazateľ Daniel Pastirčák. V súčasnosti sa tu už náboženské aktivity nekonajú a ani samotná organizácia YMCA na Slovensku sa verejne kresťanstvom príliš nechváli.

Na jej webovej stránke sa dočítame o tom, že organizácia sa „zameriava na rozvoj jednotlivcov a komunít prostredníctvom svojich základných hodnôt a duchovných princípov“, no konkrétne o kresťanstve by sme tu zmienku hľadali márne. „Viera je kľúčovým prvkom nášho poslania. Povzbudzujeme duchovný rast a podporujeme rôznorodé náboženské prejavy v rámci našej komunity,“ uvádza sa na stránke.

Skôr než o Bohu sa tu dočítame o inklúzii a otvorenosti pre všetkých: „YMCA sníva o krajine, kde každé okresné mesto má svoje vlastné miestne združenie, klubovne sú bezpečné a inkluzívne pre všetkých. Bez ohľadu na náboženstvo, orientáciu či ekonomické podmienky, naše priestory budú miestom, kde deti a mládež môžu nájsť svoje miesto, svojich priateľov a svoje poslanie.“

Podľa Jančulu je kresťanstvo základný pilier organizácie, o čom svedčia aj jej stanovy. Podľa nich je YMCA „kresťansky orientované, dobrovoľné, nepolitické a nekonfesionálne združenie, ktorého úlohami sú služba a pomoc mladým ľuďom pre harmonický rozvoj telesnej, duševnej a duchovnej zložky ich osobnosti“.

Prihlasuje sa aj k takzvanej Parížskej báze z roku 1855, ktorá v slovenčine znie: „Kresťanské združenie mladých mužov (ľudí) sa snaží združovať mladých mužov (ľudí), ktorí podľa evanjelia považujú Ježiša Krista za svojho Boha a Spasiteľa, túžia byť jeho učeníkmi vierou, životom a usilujú sa o rozšírenie jeho kráľovstva medzi ľuďmi.“

Radovan Jančula (tretí zľava) počas galavečera k stému výročiu budovy. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Radovan Jančula zdôrazňuje, že YMCA je zároveň otvorená organizácia, ktorá prijíma všetkých za nejakých podmienok, a vyzdvihuje na nej to, že nemá jedno konkrétne zameranie.

„YMCA je unikátna v tom, že v nej môžete robiť čokoľvek. Snaží sa rozvíjať ducha, dušu aj telo a na základe týchto princípov sa niekde venujeme športu, niekde deťom, niekde marginalizovaným skupinám,“ hovorí.

Možno však očakávať, že v prvej budove Kresťanského združenia mladých mužov v kontinentálnej Európe sa budú konať aj nejaké kresťansky zamerané aktivity?

„V minulosti tu bola kaplnka Cirkvi bratskej, no nemáme to tak dané, že to tu musí byť. Ale ak to tu bude, budeme sa tešiť. Zároveň sme otvorení, aby tu bol stret rôznych svetov, aby sa tu všetci cítili bezpečne a navzájom sa rešpektovali,“ uzatvára.