Výchovná poradňa Dcéra nám potajomky brala peniaze, po odhalení povedala, že jej to je jedno

Svoje otázky na tému výchovy detí s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail vychovnaporadna@postoj.sk. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Výchovná poradňa.

Dobrý deň, potrebujem radu k správaniu mojej desaťročnej dcéry. Mne aj manželovi začala potajomky z peňaženky brať peniaze. Dlhšie sme si to nevšimli, pretože si brávala drobné a nebola som si istá, akú sumu v minciach som v peňaženke mala. Keď sa mi to prestalo zdať, pozrela som jej pokladničku, ktorá už je úplne prázdna, dokonca začala brať aj z pokladničky svojho mladšieho brata.

Konfrontovala som ju s tým, ani nezapierala, jej odpoveď bola „je mi to jedno“. Peniaze vraj používa na úplné hlúposti, kupuje si za ne nanuky, čipsy či sladené nápoje. Pritom ju v tomto nijako zásadne neobmedzujeme, môže tieto veci jesť, ale nástojíme na rozumnej miere, nech to nie je každodenná záležitosť. Nemám dobrý pocit, že si bez akýchkoľvek výčitiek brala naše peniaze priamo z peňaženiek a okrádala aj svojho brata. Bojím sa, čo bude ďalej, keď bude staršia, ak to teraz správne nepodchytíme. Ako takúto situáciu riešiť, keď ju vôbec netrápi, čo urobila?

Milá čitateľka, rodičovstvo prináša rôzne skúsenosti. Nie vždy radostné. Z Vašich slov momentálne nevnímam výrazný pocit sklamania, hnevu až rozhorčenia zo správania dcéry (ktoré zvyčajne rodičia v obdobných situáciách prežívajú), ale skôr „nie dobrý pocit“ a obavy z budúcnosti. 

Výraznejšími emóciami ste si však možno už prešli, keďže asi už uplynul nejaký čas od Vášho rozhovoru s dcérou. Práve pri ňom by som sa pozastavila. Považujem ho totiž za dôležitejší než samotnú krádež. Píšete, že ste ju už konfrontovali. 

Neviem, v akom duchu sa daná konfrontácia niesla. Ak zazneli prevažne výčitky, jej reakcia zo zahanbenia nemusela znamenať skutočné flegmatické „je mi to jedno“. Možno nechcela, prípadne nemohla odpovedať inak. Niekedy sa kvôli hnevu oplatí rozhovor o pár hodín (dní) odložiť.

Ak si navzájom dôverujete a záleží Vám na sebe, tak jej Váš názor nie je ľahostajný. Zdá sa, že jej chcete urobiť výčitky, respektíve dosiahnuť, aby mala sama zlý pocit z toho, čo urobila. Áno, mať vnútorne pevné zásady a citlivé svedomie je dôležité, ale buduje sa vysvetľovaním morálnych pravidiel, ich podstaty a dobra, zvnútornením hodnôt. Nie hanbou či momentálnymi pocitmi viny. Pýtajte sa, počúvajte. Vy poznáte kľúč od jej srdca. 

Je dobré znova dôverovať, budovať pevný vzťah, v ktorom sa tajné (nesprávne) veci nerobia. Je dobré zistiť, aký má ona na to názor, a pátrať, či to nie je signálom iného problému. Možno chce len „držať krok“ so spolužiakmi kupovaním si maškŕt, ale môže to byť istý spôsob revolty proti výchove, upozornenie na seba a získanie si Vašej pozornosti, neistota hovoriť otvorene o veciach, nevylučujúc šikanu...

Je otázne, aký máte v rodine prístup k materiálnym veciam, peniazom, zavedenom vreckovom. Možno vnímala filozofiu, že v rodine všetkým patrí všetko a ak si mohla vždy zobrať, keď si vypýtala, tak si možno berie aj bez opýtania a nevidí na tom nič zlé. 

Skúste sa nanovo o danej veci rozprávať, zaujímať, pátrať, čo sa dialo, nielen čo si kúpila, ale čo prežívala, keď tie peniaze potajomky brala, či mala radosť z danej veci a podobne. Mohlo byť za tým obyčajné dobrodružstvo, že niečo tajne robí.

Vytvorte s dcérou nejakú dohodu, aby sa krádeže neopakovali. Tvorivosť nechajte aj na ňu. Dodatočne nájdite kompenzáciu, ako by mohla odcudzené peniaze aspoň čiastočne vrátiť. Môže skúsiť zapisovať prijaté a minuté eurá. Preventívne nenechávajte na očiach zbytočne vyložené peniaze, peňaženku priebežne kontrolujte.

Vy poznáte jej správanie aj v iných situáciách, jej povahu, či sa deje niečo výnimočné. Ak je to výrazná zmena a Vaša intervencia nepomohla, odporúčam využiť odbornú pomoc.

Strach z budúcnosti nemusí byť odôvodnený, ak situáciu využijete nie na vzájomné odcudzenie, ale na prospech pre Váš vzájomný vzťah. A to Vám želám! Alena Michalcová.