Po zmrzačení tisícok teroristov z Hizballáhu Butlerovej genderisti a Putinovi konzervatívci už kráčajú ruka v ruke

Podľa predbežných informácií to vyzerá, že teroristická milícia Hizballáh, ktorej najvyšším cieľom je zničenie Izraela, kúpila svojim členom nevystopovateľné pejdžre a vysielačky od rozviedky izraelského arcinepriateľa.

Tieto pejdžre v utorok o pol štvrtej niekoľko sekúnd pípali, teroristom bola zaslaná textová správa, nasledovalo 3 000 simultánnych výbuchov.

Na druhý deň, v stredu, explodovali vysielačky typu walkie-talkie v minimálne jednom prípade na pohrebe obetí vybuchnutých pejdžrov. Operácia si vyžiadala približne 37 mŕtvych a 3 600 zranených.

Človeku sa takéto metódy boja proti terorizmu nemusia páčiť.

Ak nezúčastnený Stredoeurópan reaguje na aktuálne dianie v Libanone opatrným neutrálnym pacifizmom, je to morálne úplne v poriadku.

„Prepánajána, kedy tam dole bude konečne pokoj!“ – to je podľa mňa bezchybný prístup.

Ja osobne mám na to iný názor: podľa mňa urobil Mossad dobrú vec.

Vidím tu totiž veľký rozdiel v porovnaní s ruskými agresormi na Ukrajine: tí zomierajú, lebo zločinecký režim ich poslal nezmyslene devastovať susednú krajinu, inač by mohli byť aj našimi kamarátmi.

Aspoň ja by som sa chcel s Rusmi kamarátiť.

Tí, čo mali pejdžer vo vrecku, už nebudú plodiť ďalšiu generáciu hrdlorezov.

V prípade Hamasu a Hizballáhu je situácia zasadne iná.

Ide o ľudí, s ktorými sa nedá rokovať či spolunažívať.

Osobne to vnímam o niečo ostrejšie, lebo žijem v krajine, v ktorej tisíce takýchto islamistov podkopávajú spoločenský mier.

V situácii, keď mierové riešenie nie je v ponuke, považujem preto cielené zmrzačenie troch tisíc libanonských teroristov za pomerne spravodlivý prístup.

Tí, čo mali pejdžer vo vrecku, už nebudú plodiť ďalšiu generáciu hrdlorezov.

Tí, čo stratili prsty, už nebudú na nikoho strieľať.

Tí, čo prišli o zrak, budú vojensky nepoužiteľní.

Ak Izrael nevyužije naštrbenie internej komunikácie milície – Bože, nedopusť – na pozemnú inváziu, ale na zničenie časti 150-tisíc rakiet prevažne iránskeho pôvodu, s ktorými Hizballáh ostreľuje, ohrozuje a vyľudňuje medzinárodné uznané územie severného Izraela, pejdžrová operácia bude na niečo dobrá.

Pravdaže, u nás v Rakúsku bolo veľa nevhodného zosmiešňovania. Nie v samotných novinových článkoch, tie bývajú občas aj kritické voči Izraelu, ale pod nimi.

Priznám sa, že som sa tiež neraz smial na hlúposti džihádistov. Keď sa šéf milície Nasrallah nasrdene sťažuje, že Izrael „prekročil všetky červené čiary“, a v jeho pozadí pritom nízko prelietavajú izraelské stíhačky, je to jednoducho vtipné.

Nielen na Slovensku, aj u nás je veľa ľudí, ktorí operáciu Gold Apollo AR924 odsudzujú.

Ich hlavný argument formuloval vysoký komisár OSN pre ľudské práva, môj krajan Volker Türk, takto: „Súčasný útok na tisíce osôb, či už civilistov, alebo členov ozbrojených skupín, bez toho, aby sa vedelo, kto tieto zariadenia skutočne vlastní, kde sa nachádzajú a kto je v ich blízkosti, porušuje medzinárodné právo v oblasti ľudských práv a prípadne aj medzinárodné humanitárne právo.“

Čitatelia novín to vyjadrili jednoduchšie: ide vraj o „štátny terorizmus“ „s mnohými zabitými a zranenými civilistami“.

Čo ak sa používateľ zmanipulovaného pejdžra pohybuje práve v dave? Čo ak sa s týmto prístrojom práve hrajú jeho deti?

Problém s týmto tvrdením je, že stojí očividne na vode: počuli sme o dvoch obetiach v detskom veku, prišli aj správy o niektorých zasiahnutých zdravotníkoch, žiadny seriózny zdroj však zatiaľ nespochybňuje, že drvivá väčšina zranených boli členovia Hizballáhu.

Jedno video zachytáva troch mužov pri pulte s ovocím v supermarkete. Nositeľ pejdžra sa po výbuchu zrúti, ďalší dvaja nerušene pokračujú v nakupovaní.

Blízky východ pre vás nie je príliš silnou témou, lebo ho nemáte doma.

Slovom, Izrael ťažko mohol presnejšie zacieliť útok na také množstvo urputných nepriateľov.

Nejaký kolaterál bezpochybne bol, smrť dcéry jedného bojovníka nie je vôbec na smiech, v porovnaní s inými spôsobmi vedenia vojny sa však zdá, že podiel nevinných obetí je nezvyčajne nízky.

Ja mám rozhodne väčší problém s bombardovaním Pásma Gazy. Tu ani oficiálny Izrael netvrdí, že väčšina z 42-tisíc doterajších obetí boli teroristi Hamasu.

Skutočná tragédia sa odohráva v Gaze.

Blízky východ pre vás Slovákov nie je príliš silnou témou, lebo ho – na rozdiel od nás Rakúšanov – nemáte doma.

Práve preto je fascinujúce, ako sa vďaka Izraelu u vás pomaly formuje nepriznaná aliancia dvoch inak smrteľne nepriateľských prúdov: prozápadných progresívnych genderistov na jednej strane a proruských konzervatívnych národniarov na strane druhej.

Trvalo to nejaký čas. Lebo Putin si u nás získal najviac prívržencov v čase, keď počas utečeneckej krízy ruská propaganda lichotila našim odporcom masového moslimského prisťahovalectva. A tak vzbudzovanie sympatií pre tých istých moslimov si vyžadovalo nemalé množstvo propagandistickej kreativity.

„Hlavné správy“ dnes nepreberajú iba články z ruskej propagandy, no už aj rovno z katarskej Al Jazeery. Nejde to vždy hladko, lebo napríklad katarská analýza s titulom Teroristická operácia s pejdžrami citeľne sklamala čitateľov Hlavných správ.

Tí už dnes potrebujú vyššiu dávku nenávisti proti „ISSraHELLu“ a „Satanjahuovi“.

Citujem jednu reakciu: „Co to v tom članku trepete zidia su scurveniii teroristi a poyebaniii vrahovia žien deti zhorte v pekle zrudy židovskeee ste odpad tejto planety a cely zapad poyebany pokrytecky s vami!!!“

To je ešte ten starý vražedný antisemitizmus. Ten sa nehodí na stavanie mostov do kampusov elitných amerických univerzít.

Na to treba viac: modernizovaný antisemitizmus s arafatkou, nenávisť proti Západu, porciu sebanenávisti a najmä odvahu riskovať, že výsledkom týchto snáh nebude renesancia Západu, ale jeho zánik.

Pozorujem, že niektorí slovenskí konzervatívci sú už ďalej.

Čitateľ iného konzervatívneho denníka musel síce hlboko siahnuť do histórie, ale napokon sa mu predsa len podarilo nadviazať kontakt s pokrokovou západnou mládežou, ktorá tak neochvejne vzdáva hold móde antikolonializmu.

V každom prípade nezávidím proruským konzervatívnym antikolonialistom na Slovensku.

„Dôveryhodnosť Západu? Knieža Rastislav väznený, oslepený v Bavorsku. Vyhnal bavorských kňazov a pozval solúnskych bratov. Obmedzil západný vplyv. Môžeme pokračovať o ‚dôveryhodnosti Západu‘ veľmi dlho... mníchovská zrada, minské dohody a súčasný spolok EÚ. Koloniálna história Afriky, Ázie, Ameriky je história imperiálneho parazitovania.“

Jednou z myšlienkových téz, ktoré rovnako používajú protiizraelskí genderisti aj protiizraelskí putinisti, znie takto: To, čo Západ označuje za „teroristickú organizáciu“, ľudia v Palestíne alebo v Libanone nemusia ako terorizmus vnímať.

Naučil som sa, že ak má takéto argumentovanie nadobudnúť akademickú vážnosť, musíme ho nazvať „lokálnou epistemológiou“.

Majsterka tejto magickej disciplíny je veľkňažka gender ideológie, dnes už aj nebinárna kalifornská filozofka Judith Butlerová. Mysliteľka, ktorá tak neúprosne prenasleduje všetky nespravodlivosti voči sexuálnym menšinám na Západe, dokáže vďaka „lokálnej epistemológii“ všetky pojmy reinterpretovať – napríklad takú slobodu.

V marci prekvapila v Paríži týmto zistením: „Je to karikatúra, že ženy, gejovia, lesby a transrodoví ľudia v Palestíne nežijú slobodne a otvorene.“

Ako to, že Hamas, ktorý sa podľa Butlerovej 7. októbra nedopustil teroristického činu, ale „ozbrojeného odporu“, neraz popravil palestínskych mužov za homosexuálny sex?

Nuž, tu je potrebné vziať do úvahy, že sloboda znamená v Izraeli, teda v tom „etnosupremacistickom“, „genocídnom“ „systéme apartheidu“, ktorý chce americká židovka Butlerová „demontovať“, niečo iné ako v Pásme Gazy v procese svojej dekolonizácie.

V každom prípade nezávidím proruským konzervatívnym antikolonialistom na Slovensku.

Snažíte sa držať krok, ako najlepšie viete.

Ale vždy, keď ste niečo pochopili, Butlerová už zašla ďalej.