Konsolidačný balíček Ak sú jeho problémom iba knihy, minister financií je šťastný človek

A keď sa zrazu vyvalilo veľa rôznych žartíkov o tom, akí sú ľudia vlastniaci knihy vlastne bohatí.

Chvíľu to bolo zábavné aj milé, aj sme sa zasmiali, lebo tvorivosť išla na plné obrátky.

Ale potom prišiel aj hnev a zlosť, že zase sa deje hrozná vec.

Človek mohol na chvíľu podľahnúť aj dojmu, že Šimkovičovej ministerstvo zakázalo všetky vydavateľstvá a že knihy už bude môcť centrálne vydávať len jedno jediné vydavateľstvo – to, ktoré prednedávnom viedol poslanec za SNS Roman Michelko.

Ale v skutočnosti to veľké pobúrenie vyvolala 23-percentná DPH na knihy. Žiadna znížená sadzba, žiadna výnimka.

Do veľkej miery môže za to pobúrenie nešikovná argumentácia ministra financií postavená na spornom tvrdení, že knihy kupujú iba bohatí.

Len tie knihy vyvolali veľký hnev.

No kto by čakal, že po oznámení konsolidačného balíčka sa Slovač bude najviac rozčuľovať nad vysokou sadzbou DPH na knihy? Že o tom sa bude hovoriť najviac?

Výrazné zdraženie alkoholu, cigariet či sladených nápojov, ale aj oblečenia, detských hračiek či kozmetiky prešlo takmer bez záujmu, bralo sa to vcelku stoicky.

Dokonca ani zvýšenie cien plynu sa v prvom návale emócií nebralo až tak dramaticky. Zaniklo aj zníženie daňového bonusu pre deti či zrušenie rodičovského dôchodku.

Len tie knihy vyvolali veľký hnev.

Samozrejme, ono je to skreslené tým, že ľudia, ktorí majú radi knihy alebo pracujú vo vydavateľstvách, vedia urobiť veľké mediálne haló.

A tak sa v prvom návale emócií najviac hovorilo a písalo o tých knihách. Ale veď dobre. Knihy sú knihy, kde by bola táto civilizácia bez kníh?

A je naozaj čudné, aby malo Slovensko druhú najvyššiu DPH na knihy v Európe, hneď po Dánsku, a aby sme sa len so závisťou prizerali, že Česi si pokojne dali na knihy nulovú DPH.

Knihy sú silným symbolom. Vyjadrujú aj našu túžbu, že chceme byť múdrejší, rozhľadenejší, citlivejší, s bohatšou fantáziou či empatiou. Že vďaka nim chceme mať vnútorne bohatší život alebo chceme lepšie rozumieť svetu.

A aj v čase, keď veľa ľudí hľadí viac do mobilov, ten symbol funguje.

Kamenickému zjavne nemal kto poradiť: pozor, toto je citlivá vec! Nestačí lacný chlieb, zemiaky, fazuľa či mäso, je tu aj duchovná potrava.

Je pravdepodobné, že DPH na knihy sa pri schvaľovaní v parlamente ešte zmení.

Paradoxné je, že s tou nešikovnou obhajobou vysokej dépeháčky na knihy vyšiel práve minister, ktorý z vládnej zostavy pôsobí ešte ako ten najintelektuálnejší typ. 

Človek mu aj uverí, že má rád knihy. Len mu nedošlo, že práve toto bude kameň úrazu.

Ale premiér aj minister Kamenický môžu byť vlastne šťastní. 

Ak sa celý ich balíček, ktorý negatívne ovplyvní životnú úroveň ľudí a zrejme najviac zasiahne rodiny s deťmi, kritizuje najmä pre DPH na knihy, je to pre nich dobré. Veľmi dobré. 

Navyše je pravdepodobné, že práve DPH na knihy sa pri schvaľovaní v parlamente ešte zmení.

Lebo veď s knihou sa protestne odfotil aj prezident Pellegrini a to je odkaz pre jeho verných v Hlase, aby v parlamente presadzovali zmenu tejto veci. V SNS bude zase lobovať za zníženie DPH na knihy Roman Michelko, ktorý to ako vydavateľ môže brať aj osobne.

Takže knihy majú ešte šancu, že sa vďaka parlamentu dostanú do kategórie životne dôležitých vecí, ako sú základné potraviny či lieky. Ak sa teda Fico nezatne a nebude žiadať od koaličných poslancov absolútnu lojalitu až do krajnosti. Ale po hlasovaní o Šimečkovi už vie, že sa na to nemôže spoliehať.

Ústupky musia byť a v parlamente bude ešte o ne tvrdý boj aj v koalícii.

Napriek tomu, že celá tá vec s DPH na knihy vyzerá smutne, bol v tej debate aj jeden svetlý bod.

Minister Kamenický tvrdil, že má v rukách analýzu potvrdzujúcu, že knihy si na Slovensku kupujú najmä bohatší ľudia. Vyzeralo to ako nespochybniteľný fakt, odvolával sa na rešpektovaný Inštitút finančnej politiky.

No potom sa ukázalo, že taká analýza vlastne ani neexistuje.

Je tu zjavne dosť ľudí, ktorí si napriek nízkym príjmom kupujú knihy.

Ale jeden aktuálny výskum tu je. V auguste 2024 ho urobilo Združenie vydavateľov a kníhkupcov.

Z neho vyplynula zaujímavá vec: príjmová skupina, ktorá zarába nad 1500 eur mesačne, si ročne nakúpi priemerne 7,4 knihy a najnižšia príjmová skupina, ktorá zarába do 800 eur, si kúpi 6,9 knihy.

Takže je tu zjavne dosť ľudí, ktorí si napriek nízkym príjmom kupujú knihy. Odoprú si radšej iné veci. A budú si tie knihy kupovať, aj keď zdražejú. 

Ako to kedysi spieval Miro Žbirka?

Nekupuj mi nové saká, nekupuj mi kravaty
Nie som žiadny krehký predmet, čo sa balí do vaty
Nezháňaj mi nové svetre, obleky a košele
Vystačím aj s tými, čo mám, počkaj, kým ich zoderiem
Nevnucuj mi nohavice, topánky či tenisky
Mám ich aj tak plnú skriňu ako playboy parížsky

Nesnívaj už o kabáte najnovšieho strihu
Keď mi radosť urobiť chceš, kúp mi radšej knihu
Kúp mi knihu

Kúp mi knihu
Kúp mi knihu