Grécka cesta po slovensky Chceli štedré dôchodky, potom prišiel pokles životnej úrovne o 30 percent. Čaká to aj nás?

Posledné tri jesene sa na Slovensku pravidelne niesli v znamení oznamovania novej konsolidácie.

Scenár je každoročne podobný – od jari až do októbra sa jednotlivé koaličné strany prekárajú o opatreniach, ktoré štátu ušetrenia milióny. Nakoniec padne dohoda, minister financií oznámi finálne znenie, ktoré sa ešte cestou parlamentom párkrát zmení, a výsledkom je pozliepaný balíček, ktorý má zaručiť, aby sme sa nedostali na grécku cestu.

Verejné financie sú totiž vo veľmi zlom stave, čo pravidelne potvrdzujú rôzne rebríčky. A nielen tie. Vidno už aj konkrétne dôsledky vo forme zvyšujúcich sa nákladov na obsluhu štátneho dlhu. V tomto roku by podľa rozpočtu mali ísť na výdavky spojené s jeho správou viac ako dve miliardy eur. Ešte v roku 2023 to bolo iba o niečo viac ako jedna miliarda.

Ak bude dlh ďalej rásť a deficit sa nepodarí znížiť, tento výdavok bude čoraz vyšší a jeho rast bude čoraz rýchlejší. Dostaneme sa tak do začarovaného kruhu, z ktorého sa ľahko neuniká.

Ako sme sa do tohto stavu dostali? Hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska Michal Horváth spolu s vedúcim oddelenia fiškálnych analýz banky Martinom Nevickým upozornili, že „príčiny súčasných slovenských fiškálnych problémov pripomínajú príbeh Grécka“.

Minister financií Ladislav Kamenický sa voči blogu o Slovensku a gréckej ceste razantne ohradil a v statuse na Facebooku uviedol, že komentáre Národnej banky „len šíria zlú náladu a nastavujú realite krivé zrkadlo“. Slovensko na tom podľa neho nie je ako Grécko.

Ako to teda naozaj je a čo doviedlo Grécko na pokraj bankrotu?

Žiť nad pomery sa nevypláca

V skratke sa dá povedať, že Grécko dlhodobo žilo nad svoje pomery a zanedbávalo výber príjmov, čo sa odrazilo na rastúcom dlhu. Vývoju sa dlho neprikladala dôležitosť, a keď prišla finančná kríza, krajina sa dostala do problémov.

V roku 2008 dosiahol dlh Grécka podľa oficiálnych dát 111 percent. Potom sa však ukázalo, že situácia je v skutočnosti omnoho horšia, krajina totiž podhodnocovala skutočnú výšku dlhu a deficitu. Prišla revízia a v roku 2009 deficit dosiahol až 15,4 percenta HDP.

Pri takomto deficite dlh rastie závratnou rýchlosťou. Revidovaný grécky dlh dosiahol v roku 2009 127 percent HDP, v roku 2010 to už bolo takmer 148 percent.

Revízia dát nepriniesla len vyššie čísla, ale aj absolútnu stratu dôvery investorov. Trhy tak Grécku odmietli požičiavať za normálne sadzby. Bez pôžičiek však krajina nedokázala ďalej fungovať.

Čo znamená, že krajina fungovala nad pomery? Na ilustráciu stačí pár príkladov.

Výdavky na mzdy vo verejnom sektore vzrástli medzi rokmi 2000 a 2008 o takmer sto percent a dosiahli 11,4 percenta HDP. Ešte aj v roku 2009 pokračovali ďalej v raste a dosiahli 12,4 percenta HDP. Za rovnaký čas však grécke HDP vzrástlo iba o 74 percent.

Ďalším veľkým problémom bol grécky penzijný systém. Tamojšie dôchodky boli nastavené veľmi štedro a v priemere dosahovali 94 percent z priemerných príjmov.

Boli tak najštedrejšie z celého OECD, priemer dosahoval iba 59 percent.

V krajine zároveň rýchlo pribúdali penzisti, a to aj preto, lebo mnohí využívali možnosť odísť do dôchodku predčasne. Iba 44 percent pracovníkov vo veku 55 až 64 rokov stále pracovalo.

Problémom bolo aj to, že systém bol nastavený neudržateľne. Grécko patrí medzi krajiny s veľmi nízkou pôrodnosťou a obyvateľstvo rýchlo starne. Investori berú do úvahy aj demografické prognózy a pohľad na tie grécke ešte viac znižoval ich dôveru v to, že krajina bude v budúcnosti schopná splatiť, čo si požičala.

Grécko zaostávalo aj vo výbere daní, systém bol komplikovaný a efektivita výberu veľmi malá.

Drastické reformy a prepad životnej úrovne

Všetky tieto faktory spolu s príchodom finančnej krízy položili Grécko na kolená, nakoniec však prišla záchrana v podobe eurovalu. No nebolo to zadarmo a krajina musela prijať drastické reformy.

Tie najbolestivejšie sa týkali verejnej správy a dôchodkov.

Štát bol nútený zrušiť 13. a 14. plat pre verejných zamestnancov a zoškrtať rôzne príplatky a bonusy. Práve cez ne sa realizovala veľká časť odmeňovania a nafukoval sa tým účet za mzdy.

Taktiež sa okamžite zrušil 13. a 14. dôchodok a prišla komplexná penzijná reforma, ktorá systém urobila udržateľnejším.

Prišlo aj na zvyšovanie daní, DPH vzrástla z 21 na 23 percent, vzrástli aj spotrebné dane a zaviedli sa rôzne nové.

Opatrenia so sebou priniesli bolestivé dôsledky: reálne príjmy domácností klesli medzi rokmi 2009 až 2012 asi o 30 percent. To znamenalo razantné zníženie spotreby, čo zasa viedlo ku krachom firiem a vyššej nezamestnanosti.

Reálne HDP na obyvateľa kleslo medzi rokmi 2008 až 2013 v Grécku o 25 percent. Hospodársky pokles znamenal menej práce, menej investícií a slabší rast miezd. Krajina sa však vyhla bankrotu, čo by malo oveľa horšie dôsledky.

Jasná paralela medzi Slovenskom a Gréckom

Prečo Národná banka hovorí, že problémy našich verejných financií majú podobný pôvod ako mali tie grécke?

Slovensko dalo v roku 2024 na kompenzácie pre zamestnancov vo verejnej správe podľa Eurostatu 11,4 percenta HDP, čím sa radíme medzi krajiny s najvyššími výdavkami v tejto oblasti.

Premiér Robert Fico síce na začiatku terajšieho volebného obdobia hovoril o tom, že v tejto oblasti prídu výrazné škrty, čísla však ukazujú, že sa deje skôr pravý opak.

Zamestnanosť vo verejnej správe dosahuje historické rekordy, a ako nedávno upozornila Národná banka Slovenska, mzdy a odvody verejných zamestnancov dosahujú takmer štvrtinu z celkových verejných výdavkov.

Priemerná mzda vo verejnom sektore dosahovala vlani na jeseň 2080 eur, celková priemerná mzda na Slovensku bola 1570 eur.

Aj u nás tvoria penzie veľkú časť verejných výdavkov, vlani išlo na tento účel 9,5 percenta HDP. Ešte v roku 2018 to bolo osem percent HDP. V tomto roku by malo ísť na dôchodky celkovo 13,3 miliardy eur.

V roku 2025 sa starobný dôchodok dostal nad hranicu 700 eur, čomu do veľkej miery pomohol trinásty dôchodok.

Slovensko tak patrí v rebríčku OECD medzi krajiny s jednou z najvyšších mier náhrad čistého pracovného príjmu. Pohybuje sa okolo 70 percent, priemer OECD je necelých 57 percent.

Horváth s Nevickým v blogu upozorňujú, že Grécko pred krízou zaznamenalo štedrý rast výdavkov a v priebehu siedmich rokov pred krízou sa tamojší rozpočet dostal z primárnych prebytkov do vysokých deficitov. Dôvodom bol hlavne nárast sociálnych výdavkov a výdavkov na platy vo verejnej správe.

Ako dodávajú, „za posledných sedem rokov sa slovenské hospodárenie dostalo aj z primárnych prebytkov do vysokých deficitov, najmä dôsledkom nárastu sociálnych výdavkov a výdavkov na platy verejných zamestnancov“.

Na grécku cestu sme teda vyrazili. Má to však jeden zásadný rozdiel.

Nepodarená konsolidácia

Aspoň formálne si je vláda vedomá zlej situácie a každoročne konsoliduje.

To, akým spôsobom konsoliduje, je už druhá vec, ako však upozornila aj analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzana Múčka, „treba férovo dodať, že bez konsolidácie by sme mali sedempercentné deficity a cesta nadol by bola ešte rýchlejšia“.

Ekonomická analytička Zuzana MúčkaNie je pravda, že nás predbieha už aj Rumunsko. Okolité krajiny sa nám však vzďaľujú

Kristína Votrubová

Nedá sa však povedať, že by doterajšie konsolidačné úsilie prinieslo veľké výsledky. Vláda pôvodne plánovala dostať deficit do blízkosti troch percent v roku 2026. Rozpočet na tento rok však počíta s tým, že deficit dosiahne 4,1 percenta HDP.

Pod tri percentá by sa mal dostať v roku 2028. Až keď sa dostane na túto úroveň, bude dlh pod kontrolou. RRZ dokonca hovorí, že bezpečná hranica je až v blízkosti dvoch percent.

To je však veľmi nepravdepodobné, rok 2027 bude volebným rokom a premiér už naznačuje, že v budúcom roku sa konsolidovať nebude.

Ciele sa nám tak stále nedarí dosiahnuť, a to napriek tomu, že vláda prijala objemné opatrenia, ktoré obyvateľstvo aj firmy veľmi pocítili, a odniesol si to aj ekonomický rast.

Ak budeme podobným spôsobom konsolidovať aj v nasledujúcich rokoch alebo s konsolidáciou prestaneme úplne, grécky scenár nám bude ešte bližšie. Stále však máme čas, aby sme prijali opatrenia, ktoré nebudú až také bolestivé ako tie, ktoré zažilo Grécko.