Súčasťou posledného konsolidačného balíčka bolo aj zrušenie pracovného pokoja počas dvoch štátnych sviatkov: 8. mája a 15. septembra.
Cieľom bolo navýšiť príjmy do štátneho rozpočtu, každý voľný deň totiž znižuje produktivitu aj daňové a odvodové príjmy.
Už krátko po schválení tejto novinky však kritici upozornili na jeden zásadný problém: deň pracovného pokoja bol síce zrušený, no nezmenil sa zákon, ktorý reguluje príplatky za prácu vo sviatok a cez víkendy.
V praxi to teda znamená, že ôsmeho mája je síce bežný pracovný deň, no zamestnávateľ ho musí ľuďom zaplatiť tak, akoby pracovali vo sviatok. To znamená, že im musí dať stopercentný príplatok.
Na tento problém firmy upozornili už pri prijímaní zákona. Minister práce Erik Tomáš vtedy hovoril, že chybu opravia, no nakoniec sa tak nestalo. Jeho rezort sa totiž nedokázal dohodnúť s ministerstvom financií na tom, kto má problém vyriešiť.
Neskôr premiér Robert Fico začal tvrdiť, že išlo o zámer s tým, že vláda chcela, aby ľudia dostali zaplatené viac. To sa vo výsledku celkom nepodarí, lebo mnohé firmy pristúpili k tomu, že zamestnancom nariadili dovolenku.

Zamestnanci Slovenskej sporiteľne zostanú v piatok doma. Foto: SLSP
Nejde však len o súkromný sektor. Pracovať sa 8. mája nebude ani v mnohých verejných inštitúciách. Najprekvapivejšie je, že tento prístup si zvolili aj niektoré ministerstvá.
Príkladom je rezort zdravotníctva. „Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v súčinnosti so zástupcami zamestnancov, ktorí uzatvorili a podpísali dodatok ku kolektívnej zmluve vzťahujúci sa na deň 8. mája, poskytuje zamestnancom v tento deň platené voľno,“ uviedli z odboru komunikácie.
V štandardnom režime nebudú pracovať ani na ministerstva investícií. „Štátnym zamestnancom bude poskytnuté služobné voľno s náhradou platu a zamestnancom vo verejnom záujme pracovné voľno s náhradou platu,“ vysvetlili z odboru komunikácie.
Dôvodom tohto rozhodnutia je práve nevyriešená chyba s príplatkami. „Ministerstvo tak ušetrí náklady na spotrebovanú energiu priestorov, administratívnu záťaž pri sledovaní čerpania náhradného voľna, ako aj finančné prostriedky na príplatky,“ uviedli.
Ostatné oslovené ministerstvá budú fungovať v normálnom režime a zamestnancom budú vyplatené príplatky, ktoré im prináležia, prípadne získajú náhradné voľno.
V obmedzenom režime budú fungovať aj mnohé fakultné nemocnice. Viaceré vysoké školy sa tiež rozhodli dať v piatok študentom rektorské voľno. V oboch prípadoch je zriaďovateľom štát.
Univerzitná nemocnica v Bratislave bude poskytovať iba akútnu a neodkladnú zdravotnú starostlivosť. „Pacienti, ktorí mali na 8. mája 2026 plánovaný operačný výkon, plánovanú hospitalizáciu, objednané ambulantné vyšetrenie alebo SVaLZ výkon či vyšetrenie, sú informovaní o zrušení tohto termínu, zároveň je pacientom ponúknutý najbližší náhradný termín,“ uviedla pre Postoj hovorkyňa nemocnice Eva Kliská.
V rovnakom režime bude fungovať aj košická Univerzitná nemocnica L. Pasteura. Dôvodom sú peniaze.
Ako pre Postoj vysvetlila jej hovorkyňa Ladislava Šustová, nemocnica k tomuto kroku „pristúpila po prehodnotení situácie v súvislosti s čo najmenším finančným dosahom na nemocnicu a so súhlasom zástupcov našich odborových organizácií“.
Akútne prípady bude riešiť aj Fakultná nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici, kde po atentáte ošetrili premiéra.
-1778152665.jpg)
Väčšina fakultných nemocníc bude riešiť akútne prípady. Foto: TASR/Martin Baumann
V obmedzenom režime bude fungovať aj veľká časť miestnych samospráv. Zatvorené zostanú mnohé magistráty aj obecné úrady, ako aj školy či nemocnice, ktoré zriaďujú. Dôvod je opäť ten istý: peniaze.
Prednosta mestského úradu vo Veľkom Krtíši Marián Balko pre TASR uviedol, že sa tak rozhodli, aby sa vyhli zaťaženiu rozpočtov.
Mnohé školy po celom Slovensku zostanú v piatok zatvorené, a to napriek tomu, že ministerstvo školstva školám poslalo usmernenie, v ktorom ich upozorňuje, že „riaditeľ školy môže dať deťom alebo žiakom riaditeľské voľno iba zo závažných dôvodov“.
Hlavným dôvodom, pre ktorý niektoré školy svoje brány neotvoria, je však to, že vyplatenie príplatkov by ich finančne nadmerne zaťažilo.
Cirkevná Spojená škola v Starej Ľubovni však bude otvorená aj v piatok. Jej riaditeľka Michaela Fábová pre Postoj vysvetlila, že sa rozhodli dať zamestnancom za tento deň náhradné voľno. Ďalšou možnosťou by bolo vyplatiť príplatky, ktoré zo zákona vyplývajú, to by však školu stálo viac ako deväťtisíc eur.
„Osobne si myslím, že takéto nepremyslené a zmätočné zmeny v zákonoch rozdeľujú spoločnosť. Výsledkom sú rodiny, kde napríklad otec a jedno dieťa sú doma, mama je v práci a dve deti v škole,“ hovorí.
Rodičia detí, ktoré zostanú doma, tak majú nárok na ošetrovné. V konečnom dôsledku na to doplatí rodič aj štát. Rodič totiž bude mať za tento deň nižší príjem (OČR vykrýva iba 55 percent zo mzdy) a štát bude mať prostredníctvom Sociálnej poisťovne, ktorá OČR vypláca, zvýšené náklady.
Zrušenie dňa pracovného pokoja malo do štátneho rozpočtu priniesť viac ako sto miliónov, podľa poslanca PS Štefana Kišša, bývalého generálneho riaditeľa Útvaru hodnoty za peniaze, v skutočnosti to bude iba zlomok z tejto sumy: okolo 15 miliónov eur.
Situácia je podľa poslanca SaS Mariána Viskupiča „priamy dôsledok neschopnosti a arogancie dvoch ministrov – Ladislava Kamenického a Erika Tomáša. Zrušili deň pracovného pokoja, ale sviatok nechali. Vytvorili právneho mutanta – pracovný sviatok, niečo, čo v našom právnom poriadku nikdy neexistovalo“, skonštatoval.