Výber daní sklamal Vyššie sadzby nezaručujú, že štát získa viac peňazí. Ukázal to aj výsledok z minulého roka

Finančná správa sa nedávno pochválila výberom daní za minulý rok. Daňové príjmy prekročili 20 miliárd eur, čo je o dve miliardy viac ako rok predtým.

„K tomuto nárastu prispel nielen vyšší výber daní, ale aj jeho väčšia efektívnosť, posilnené kontrolné mechanizmy a opatrenia zamerané na obmedzenie daňových únikov a podvodov,“ pochválili sa v tlačovej správe daniari.

Z iných strán však počuť v súvislosti s daňovými príjmami skôr sklamanie.

Daňové príjmy síce v porovnaní s rokom 2024 rástli, no ďaleko zaostali za očakávaniami. 

Rozpočet na rok 2025 totiž očakával, že na daniach sa vyberie o takmer dve miliardy viac, ako sa nakoniec vybralo.

Rozpočet bol pripravený s tým, že v roku 2025 sa na daniach vyberie 22,4 miliardy eur, ale údaje ministerstva financií ukazujú, že do štátnej kasy nakoniec prišlo iba 20,6 miliardy.

To, že výber bude slabší, ako sa očakávalo, bolo jasné už na jeseň minulého roka. 

Problematická sa vtedy zdala najmä daň z pridanej hodnoty. Ide o najdôležitejší zdroj štátnych príjmov a vyššie príjmy mali byť vďaka tomu, že DPH sa v rámci konsolidačných opatrení zvýšila o tri percentuálne body – na 23 percent.

Dvojmiliardový výpadok má háčik

Štátni analytici predpokladali, že DPH v roku 2025 vynesie 11,6 miliardy eur, no nakoniec to je iba 10,7 miliardy, teda o 950 miliónov menej.

Nižšie výnosy priniesla aj daň z príjmov právnických osôb. Namiesto 5,03 miliardy vybrala finančná správa iba 4,62 miliardy, čiže o 400 miliónov menej.

Sklamanie priniesla aj transakčná daň. Podľa údajov z prvej prezentácie novej dane mala hneď v prvom roku priniesť 610 miliónov eur, išlo tak o jeden z najvýnosnejších bodov konsolidačného balíčka.

Postupne sa očakávania skresávali a realita ukázala, že pôvodné prognózy boli premrštené. V roku 2025 priniesla štátu transakčná daň iba 340 miliónov eur.

Znížené výnosy z daní pre výsledný deficit však nebudú veľkým problémom, vzrástli totiž iné nedaňové príjmy, ktoré dieru vo výbere daní vykryjú.

Ale aj tak je dobré položiť si otázku, prečo vznikla vo výbere daní taká veľká medzera.

Vedúci oddelenia rozpočtových analýz a prognóz z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Pavol Majher upozorňuje, že hovoriť o takmer dvojmiliardovom výpadku v daňových príjmoch nie je celkom správne.

„Ide o hotovostné plnenie štátneho rozpočtu, ktorý je irelevantný, keďže nevypovedá o ekonomickej podstate,“ vysvetľuje.

Ak sa pozeráme na hotovostné plnenie, čiže koľko je na účte štátnej kasy, vidieť časť platieb, ktoré patria ešte do roka 2024, keď ešte neplatili zvýšené sadzby. Takýto pohľad nezachytáva ani celý rozsah roka 2025.

Ak porovnáme prognózu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť s aktuálnymi odhadmi daňových a odvodových príjmov, výpadok je na úrovni 1,1 miliardy eur.

Stále platí, že najväčšia medzera je pri DPH – 677 miliónov –, pri dani z príjmov právnických osôb je to 483 miliónov a pri dani z finančných transakcií 175 miliónov.

Šok z Ameriky podlomil ekonomiku

Zásadným faktorom pri výbere daní je to, ako sa darí ekonomike. Ministerstvo financií pri zostavovaní rozpočtu počítalo s tým, že rast hospodárstva dosiahne 2,2 percenta, ale nakoniec je toto číslo pod úrovňou jedného percenta.

Boli prognózy štátnych analytikov príliš optimistické? 

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť označila makroekonomickú aj daňovú prognózu, na základe ktorých sa pripravoval rozpočet, ako na hrane, ale v tolerancii.

Ako však dodáva Pavol Majher, v tom čase ešte nebolo známe presné znenie konsolidačných opatrení. „Definitívna podoba napokon zaťažila ekonomiku o niečo viac, ako sa čakalo,“ vysvetľuje. No aj takto by to ešte bolo s istou dávkou tolerancie v poriadku,“ vysvetľuje.

Zásadný úder však spôsobilo zavedenie amerických ciel.

Počas roka zaviedli USA clá na európske výrobky, čo viedlo k poklesu exportov do tejto krajiny. Znížili sa aj vývozy do Číny. Slovenské firmy celkovo hodnotili situáciu negatívnejšie.

Prognózy však nerátajú s možnými šokmi, ony iba „hovoria, aký máte kurz v danom momente, keď potom dostanete torpédom ranu od boku, kurz sa, samozrejme, vychýli“, hovorí Majher.

Daniarom sa nedarilo

Svoju rolu však zohral aj ďalší dôležitý faktor, a to efektivita výberu daní. Finančná správa síce pravidelne informuje o úspešnom boji s daňovými únikmi, ale čísla ukazujú, že efektivita výberu prinajmenšom stagnuje.

Národná banka Slovenska v zimnej správe o ekonomickom a menovom vývoji upozornila na to, že úspešnosť daniarov klesá. Ak by bol boj s podvodmi účinnejší, výnosy by boli výrazne lepšie.

„V roku 2025 by sme mohli mať základnú sadzbu DPH o percento nižšie a stále by sme mali rovnaké príjmy v rozpočte, keby sa výber daní oproti roku 2024 nezhoršil,“ povedal na tlačovej konferencii hlavný ekonóm Národnej banky Michal Horváth.

Nejde teda ani tak o dlhodobé porovnanie či o zlepšenie, ktoré by si vyžadovalo niekoľkoročné úsilie. Výnosy by boli výrazne lepšie, ak by sme si zachovali úspešnosť výberu daní z roku 2024.

Na úspešnosť výberu DPH má podľa Národnej banky vplyv viacero faktorov. Pozitívny vplyv má zjednodušovanie daňového systému, podpora bezhotovostných platieb či digitalizácia monitoringu firiem.

Práve v prvom bode, ktorý banka považuje za najdôležitejší, sa však Slovensko v posledných rokoch zhoršuje. Daňový systém sa komplikuje, zaviedlo sa mnoho výnimiek, rôzne sadzby, špeciálne odvody a podobne. 

K téme sa vyjadril aj Klub 500, ktorý združuje firmy zamestnávajúce viac ako 500 zamestnancov.

Nižší ako očakávaný výber daní podľa jeho predstaviteľov odhaľuje limity konsolidácie, ktorá je založená primárne na vyššom zdanení.

Vláda by sa tak mala zamyslieť nad ďalšou podobou konsolidácie.

Ako naštartovať ekonomiku aj konsolidovať 

„Pri dani z príjmov právnických osôb ide o výpadok vyše 414 miliónov eur, čo ukazuje, že vyššie sadzby automaticky negarantujú vyšší výnos. Najmä ak sa zhoršuje ziskovosť, klesá investičná aktivita alebo rastie tlak na optimalizáciu,“ uviedol Klub 500.

Otvára sa tak otázka, ako bude vláda konsolidovať ďalej. Minister financií Ladislav Kamenický sa už vyjadril, že aj rozpočet na nasledujúci rok bude zostavený v súlade s fiškálnymi pravidlami EÚ.

No premiér Robert Fico naznačuje, že v budúcom roku už konsolidácia nebude, a čoraz častejšie hovorí o tom, že Slovensko potrebuje naštartovať ekonomický rast.

Skombinovať tieto dve veci zrejme nebude veľký problém, ako totiž poukazuje Majher, európske pravidlá sú pre Slovensko nastavené príliš voľne.

„Hlavným dôvodom je to, že stanovené tempá rastu výdavkov vychádzajú z optimistického predpokladu vývoja príjmov,“ hovorí. To spôsobuje, že európske fiškálne pravidlá budú v roku 2027 splnené aj v prípade, ak by deficit v roku 2027 dosiahol 5,9 percenta.

Na stabilizáciu dlhu je však táto hodnota absolútne nepostačujúca.

Kamenický sa už viackrát vyjadril, že v budúcnosti chce konsolidovať najmä znižovaním daňových únikov. 

O tom, že by sa mal daňový systém zjednodušovať alebo že by sa malo daňovo-odvodové zaťaženie znižovať, sa zatiaľ veľmi nehovorí. 

Práve to však môže priniesť prekvapivé výsledky.