Malatinec z Hlasu, ktorý nehlasoval za Šimečkov koniec Pri odvolávaní sme sa uponáhľali, som rád, že som si zachoval tvár

„Politicky by bolo pre nás lepšie, keby sme Šimečku boli nechali ako podpredsedu Národnej rady, kde by sme ho boli mohli viac konfrontovať s prešľapmi, ak boli dokázané. Takto sme sa v skratke ľahko zbavili politického súpera na najvyššom mieste v parlamente,“ hovorí Roman Malatinec z Hlasu, ktorý ako jeden z troch poslancov koalície nehlasoval za odvolanie Michala Šimečku.

V rozhovore tvrdí, že v klube dopredu nikomu nepovedal, že za odvolanie šéfa PS z postu podpredsedu nezahlasuje. „Rozhodol som sa tak až vo volebnej miestnosti. Povedal som si, že pri takýchto vážnych rozhodnutiach by strana Hlas mala ukázať aj koaličným poslancom, že sa veci dajú robiť aj inak,“ vraví Malatinec a zároveň odmieta, že by bolo išlo o vopred dohodnutú vec. Ide o varovný singál pre Smer a SNS? Ako reagovalo vedenie Hlasu?

Malatinec je banskobystrickým vicežupanom pre kultúru, dlhoročným politikom a folkloristom. Prečo si dnes vyčíta, že ustúpil SNS pri zmenách vo Fonde na podporu umenia? Čo si myslí o dianí na ministerstve kultúry, za čo kritizuje Martinu Šimkovičovú a o čom podľa neho svedčí, že ju ľudia vypískali na folklórnom festivale?

Pri hlasovaní o odvolaní Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu ste si neprevzali hlasovací lístok s vysvetlením, že Hlas by mal robiť svoju politiku a nedať sa vťahovať do politického boja. Ako ste to mysleli?

V prvom rade treba povedať, že rozdelenie spoločnosti naďalej trvá a akýmkoľvek politickým konfliktom sa spoločnosť ďalej polarizuje. Tvrdo odsudzujem útok na premiéra, rovno poviem, že sme sa aj my zľakli a nevedeli sme, čo sa bude diať. Napriek tomu si myslím, že politický boj sa môže odohrávať inak ako odvolaním Šimečku z postu podpredsedu. Vedel som, že keď pôjdem na odvolávaciu schôdzu, že to bude celé zle.

Máme v strane potenciál, aby sme robili svoju politiku, máme dôležité ministerstvá, ktoré prichádzajú s dobrými návrhmi, či už ide o ministra Rašiho, alebo Erika Tomáša. Čaká nás neľahké obdobie konsolidácie, bude to záťaž na celú spoločnosť, pretože musíme riešiť dosahy, ktoré narobila Matovičova vláda a s ktorými nič neurobila ani Ódorova vláda.

Zodpovednosť teraz preberáme na seba a nie je jednoduché povedať, že ideme zvyšovať dane. A hlavne o tomto by sme sa mali teraz v pléne baviť.

Takže Šimečkovo odvolanie pokladáte popri konsolidácii verejných financií za zástupný problém?

Poviem to takto: politicky by bolo pre nás lepšie, keby sme Šimečku boli nechali ako podpredsedu Národnej rady, kde by sme ho boli mohli viac konfrontovať s prešľapmi, ak boli dokázané. Ak boli kolegovia z koalície presvedčení, že urobil niečo zlé, tak poďme do tohto boja a dennodenne mu to pripomínajme a prezentujme to verejnosti.

Takto sme sa v skratke ľahko zbavili politického súpera na najvyššom mieste v parlamente a vytvorili sme mu väčší priestor, aby robil opozičnú politiku v regiónoch. Nie je teraz parlamentom viazaný a nemusíme ho tu vôbec vidieť, zatiaľ čo my poslanci vládnej koalície tu byť musíme. Myslím, že pri jeho odvolávaní sme sa uponáhľali a že sme sa mali voči tomu vyhraniť.

Ako má vaše gesto čítať vládna koalícia?

Stále sa cítim vládnym poslancom aj ním budem. Aj na klube sme si spoločne povedali, že budeme podporovať program vlády, premiér aj náš predseda strany majú moju plnú podporu, ale keďže odvolanie Šimečku nebolo predmetom programového vyhlásenia vlády, hlasoval som podľa svojho vlastného vedomia a svedomia. Neporušil som koaličnú dohodu.

Aj pri novele Trestného zákona sme koalícii držali chrbát a ďalej aj budeme, ale chcel som tým ako vládny poslanec zároveň ukázať, že sa dá na veci pozerať inak.

Aká bola reakcia vašich kolegov na klube, keď ste im povedali, že nebudete hlasovať za Šimečkovo odvolanie?

Ja som im to dopredu nepovedal, rozhodol som sa tak až vo volebnej miestnosti. Povedal som si, že pri takýchto vážnych rozhodnutiach by strana Hlas mala ukázať aj koaličným poslancom, že sa veci dajú robiť aj inak.

Nevyčítali vám to spätne?

Mal som miernu výčitku od vedenia, že som to vopred neoznámil, ale keďže išlo o tajnú voľbu, bral som to tak, že každý sa môže rozhodnúť podľa vlastného vedomia a svedomia. Takto som to vnímal a urobil. A mám dobrý pocit, že som sa rozhodol podľa seba.

Nakoniec ste za odvolanie Šimečku nehlasovali traja, spolu s vami ani páni Šalitroš a Migaľ. Naozaj ste sa na tom v zákulisí nedohodli?

To môžem poprieť. Nebavili sme sa predtým, kto, čo a ako. Nebolo to dohodnuté, takto sme to proste cítili a chceli sme dať najavo, že sa dajú veci robiť aj inak.

Stále hovoríte, že ste chceli dať najavo, že veci sa dajú robiť inak, ale ako, keď Šimečku aj tak odvolali? Alebo išlo o varovný signál?

V politike je to úplne normálne. Keď niekto niekoho tlačí do kúta, má prirodzený pocit brániť sa a povedať si, že tu je náš strop a ďalej nepôjdeme. Trpezlivosť sa dá skúšať, ale do určitej hranice a som rád, že to môžem takto otvorene povedať.

Prečo sa vedenie Hlasu nevzoprelo a zašlo to až k odvolaniu? Báli ste sa v Hlase svojich voličov, ktorí sa prekrývajú so Smerom?

Je to tak, že väčšia časť voličov nášho spektra to chcela, ale prečo by politik nemal prísť aj s iným názorom, že treba spoločnosť konečne upokojiť? Aj ja som mohol byť ješitný a uraziť sa na Šimečku s Dubécim, že ma porovnávali s dotáciami, ale nechcem byť takým človekom.

Akú spätnú väzbu ste dostali od svojich voličov?

Boli výčitky, ale boli aj pozitívne správy. Bolo to vyvážené. Ja som s tým, čo som urobil, úplne ok. Zachoval som si tvár.

Roman Malatinec. Foto: Postoj/Adam Rábara

Pre vás teda argumenty Smeru a SNS pri odvolávaní Šimečku neboli dostatočné?

O argumentoch sa dá dlhšie diskutovať, niektoré veci sa dajú dokázať, iné ešte nie, lebo mnohé veci len dobiehajú. Dlhodobo sa hýbem aj v kultúrnom svete, ktorý vnímam v širokom spektre. Platí to aj pre súčasné umenie, divadlo a tanec, rovnako ako aj pre tradičnú kultúru. Všetko to patrí do kultúry a plne to rešpektujem.

Takže vás tanec partnerky Michala Šimečku nepohoršil?

Každý má názor na svoj umelecký prejav, každý nech robí umenie tak, ako to cíti. Ja som konzervatívnejší človek a vnímam umenie skôr tradičnejšie a sám inklinujem k tradičnejšej kultúre, ale nikomu nebránim, nech si robí umenie po svojom.

Ja som Šimečku kritizoval jedine za neúmernú podporu voči iným oblastiam kultúry. Na festival Fjúžn, ktorý organizuje Nadácia Milana Šimečku, dostal za tri roky 108-tisíc eur, čo je pre mňa neúnosné. Poznám iné, kvalitnejšie festivaly, ktoré by si zaslúžili tieto peniaze.

To, že pri prideľovaní dotácií z Fondu na podporu kultúry platil istý ideologický nepomer, je asi fakt. Šimečka však nie je ten, kto systém takto nastavil ani kto peniaze organizáciám, v ktorých pôsobia aj jeho rodinní blízki, priklepol.

Áno, ale mne pri tejto celej téme išlo len o zásadný nepomer prerozdeľovania finančných prostriedkov v kultúre.

Čo hovoríte na reakciu PS, ktoré zverejnilo zoznam koaličných politikov, podľa ktorého ste aj vy z Fondu na podporu umenia poberali peniaze na svoje folklórne aktivity?

Bolo to pre mňa úsmevné. Ja mám úplne čisté svedomie. Vytrhli to z kontextu, napísali tam meno, sumu, nenapísali tam združenie ani účel, na aký tie peniaze boli určené, že to išlo na zabezpečenie festivalov, kúpu krojov, zatiaľ čo pri Nadácii Milana Šimečku všetci vieme, na čo boli peniaze určené. Nás len účelovo spojili, aby nás poškodili.

Rovnako to spravila koalícia a váš predseda voči Michalovi Šimečkovi.

Chápem, rátam s tým, že je to politický boj, a som s tým vyrovnaný. Napriek tomu nechcem, aby si naša vláda nastavila, že bude podporovať iba istý typ kultúry. Nie, bavme sa o rovnomernom prerozdelení finančných zdrojov. Takto sa teraz javí, že je bližšia košeľa ako kabát, tomu sa dá účelovo viac, tomu menej.

Ja robím 30 rokov festival a mal som možnosť hovoriť s niektorými hodnotiteľmi z Fondu na podporu umenia. Niektorí vôbec neboli na našom festivale, ako však potom dokážu hodnotiť 30 rokov súvislej roboty od stola? Ja to pokladám za krivdy a toto máme zmeniť.

Rozumiem, no po tom, ako sledujeme konanie na ministerstve kultúry, to vyzerá, že sa to teraz vychýli opačným smerom a dotácie budú dostávať skôr ľudia blízki manažmentu rezortu kultúry či SNS.

A s týmto ja nesúhlasím a ani sa s ministerkou na tom nezhodnem. Pri neprevzatí hlasovacieho lístka som to aj medzi riadkami skritizoval.

Prečo ste potom nakoniec hlasovali za súčasnú zmenu Fondu na podporu umenia, keď ste sám navrhovali iné, kompromisné riešenie?

Dnes viem, že som nemal ustúpiť, a dodnes si to trochu vyčítam. Stalo sa totiž presne to, čo som avizoval. Už dva razy za sebou sa nezišla rada, podpora amatérskeho aj profesionálneho umenia je vážne ohrozená. Ak nezasadne rada fondu, neurobí si harmonogram výziev, neurobia sa plány, možno dopadneme tak, ako pri programe Obnovme si svoj dom. Nekonanie je vážny prešľap zo strany ministerstva.

Aj ja poznám procesy fondu, aj ja som jeden zo žiadateľov a neviem si predstaviť, čo bude, ak to budú ďalej blokovať. Ten čas procesu spracovania zmlúv bude mať veľký dosah na spoločnosť. Zamrzelo ma, že si postavili hlavu a tvrdošijne si to SNS chcela urobiť sama.

Tak prečo s tým nič nerobíte?

Snažím sa na to upozorňovať cez koaličných partnerov. Hovorím im, že to nie je v poriadku. Keď chceli zmenu, poďme do toho, napravme to. SNS je zodpovedná za rezort kultúry, rešpektujem ich víziu, ale budem ten poslanec, ktorý bude koalícii veci pripomienkovať, nech si každý vo svojom rezorte robí robotu poriadne.

Verím, že budú rešpektovať moje názory ako kolegu, skúseného človeka v oblasti kultúry, že zohľadnia moju prax z Banskobystrického kraja. Máme tam zrekonštruované budovy, divadlo Štúdio tanca, zrekonštruovanú Knižnicu Ľudovíta Štúra vo Zvolene, teraz ideme do rekonštrukcie Divadla Jozefa Gregora Tajovského, máme množstvo investícií do kultúry, divadiel, múzeí a galérií. Takto by sa to malo robiť a toto chcem aj od ministerstva kultúry, nech sa na veci pozerá takýmto spôsobom.

Hovorme o stratégii národnej kultúry, kam smeruje, čo s ňou ideme robiť. Viem, že materiály boli pripravené, stačilo ich oprášiť. Všetko by sa dalo normálne komunikovať, je to len o tom, ako sa na to človek pozerá.

Čo teda plánujete robiť, ak bude ministerstvo kultúry ďalej blokovať Radu Fondu na podporu umenia?

Nemôžu fond ďalej blokovať, musia si uvedomiť, že to má celospoločenský záber, dosah na obce, podujatia, aktivity, festivaly. Idú na tenký ľad, ktorý sa pod nimi môže podlomiť. Už sa potom nebudem zastávať ministerstva kultúry, v takom prípade budú protesty umelcov pred ministerstvom opodstatnené.

Roman Malatinec. Foto: Postoj/Adam Rábara

Na ministerstve si musia uvedomiť, že proces sa musí naštartovať a fungovať. Sme v normálnej demokratickej spoločnosti, kde má ministerka možnosť nastaviť smerovanie peňazí, ale nech už konečne povie, ako si to predstavuje. To je celé. Ak dôjde pri Fonde na podporu umenia k deštrukcii, Slovenská národná strana preberie za to plnú zodpovednosť.

Niektorí ľudia z umeleckej obce hovoria o poslancoch Hlasu, že v skutočnosti sú tichými odporcami zmien v rezorte kultúry pod vedením ministerky Šimkovičovej. Váš predseda Matúš Šutaj Eštok sa zastal bývalého šéfa SND Mateja Drličku a kritizoval formu, akou na svojom poste skončil, no nevyzerá, že by Hlasu na tejto téme záležalo natoľko, aby preto išiel do väčšieho konfliktu s SNS. Ani vy ste sa voči tomu veľmi neohradzovali.

Plne sa stotožňujem so slovami nášho pána predsedu a takisto kritizujem spôsob, akým skončili pán Drlička či pani riaditeľka SNG Kusá. Ten spôsob bol dosť nešťastný.

Keď si s niekým neviete predstaviť spoluprácu, tak si toho človeka zavoláte a poviete mu to, ale máte na pamäti, že niečo pre tú inštitúciu urobil a venoval jej nejaké roky svojho života. Možno počas jeho pôsobenia boli aj diela, s ktorými nemusíme všetci súhlasiť, ale napriek tomu treba aj takéto rozhodnutie spraviť s politickou noblesou a vedieť sa dohodnúť za jedným stolom.

Ak sa pán Drlička ako šéf SND domáhal stretnutia, pani ministerka mala povinnosť prijať ho a vypočuť, aj keď s ním nesúhlasí. A keď sa nestotožní s víziou ministerky, tak sa musia rozlúčiť, ale tá diskusia mala prebehnúť a spôsob odvolania mal byť iný.

Takže sa vám na podobné odvolávania pozerá ťažko?

Áno, v inteligentnej spoločnosti a hlavne v kultúrnej oblasti by aj takéto úkony mali byť výkladnou skriňou správania.

Ste dlhoročný folklorista. Ministerka kultúry chce posilniť tradíciu nosenia kroja. Keď však počas leta prišla na folklórne slávnosti v Terchovej, ľudia ju vypískali. O čom to podľa vás svedčí?

Zachytil som to. Keď človek niečo povie a nepohybujete sa v tomto svete, neznamená to, že vás budú hneď akceptovať. Aj vo folklóre sú rôzne názorové prúdy. Nie je to tak, že si oblečiete kroj a už patríte medzi nich.

Ako podpredseda Banskobystrického kraja pre kultúru by ste podpísali prejav župana Ondreja Luntera, ktorý na Slovenský deň kroja okrem iného povedal, že za kroj a vlajku sa dnes skrýva bezradnosť a bezobsažnosť, rozoštvávanie spoločnosti?

Posolstvo Ondreja Luntera bolo v tom, čo po nás zostane. Pre mňa je kroj bohatstvom chudoby a malo by ostať medzi ľudom. Nemiešajme ho do politiky, lebo tradičnej ľudovej kultúre viac uškodíme, keď kroj budeme prezentovať takouto „násilnou“ formou. To, čo povedal župan, je na diskusiu, ale ja sa snažím kroj vždy oddeľovať od politiky. Ja mám rád kroj, obliekam si ho, keď to osobne cítim alebo keď idem na javisko, ale snažím sa ho vždy oddeľovať od politiky.

Niektorí v politických kuloároch vnímajú konanie ministerky Šimkovičovej v rezorte kultúry aj ako prejav vzdoru voči Hlasu a prezidentovi Pellegrinimu. Sedí to?

Poviem to jednou vetou. Niekedy mám pocit, že Slovenská národná strana tancuje na tenkom ľade. My v strane Hlas sme otvorení akýmkoľvek debatám, no musíme sa vedieť vzájomne akceptovať. Pomer hlasov v Národnej rade hovorí jasne. Ľudovo povedané, každý si má vyskakovať do výšky svojho platu. A to by malo platiť aj tu – každý by si mal v koalícii vyskakovať do výšky svojich percent.

Bez SNS však nebudete mať parlamentnú väčšinu a tá si to očividne dobre uvedomuje. Aj voči Hlasu si dovoľuje čoraz viac. V poslednom čase pomaly neprejde deň, aby nezaútočila na Hlas a na vašich ministrov. Vidno to aj pri otázke predsedu parlamentu.

My sme si už zvykli, že si pán Danko do nás kopne. O predsedovi parlamentu sme hovorili aj v strane, že diskusia na koaličnej úrovni by mala prebehnúť a tieto veci už treba uzavrieť, aby sa to neopakovalo. Len to traumatizuje spoločnosť. Je to naše miesto, my 27 poslanci Hlasu na tom pevne trváme a odmietame sa už o tom baviť.

Možno na koaličnej úrovni majú ešte trpezlivosť, ale poslanci už nie. A to môžem povedať za celý poslanecký klub. Je to únavné, treba to uzavrieť. Musíme sa vedieť akceptovať a fungovať ďalej počas celého funkčného obdobia. Plne v tomto podporujeme nášho predsedu Matúša Šutaja Eštoka.

Podľa jeho slov však zrejme do konca volebného obdobia bude platiť status quo, teda parlamentu bude viesť Peter Žiga ako dočasne poverený predseda.

Uvidíme, čo vyrokuje. Politika je boj o moc a pozície, ale z tejto pozície Hlas ustupovať nebude.

Roman Malatinec. Foto: Postoj/Adam Rábara

Váš kolega Migaľ očakáva po nehlasovaní proti Šimečkovi ataky od koaličnej SNS. Aj vy?

Bolo by to detinské, ak by to prišlo. Poukazujem na to, čo nefunguje. Ak to berú ako útok, nie ako radu od kolegu v koalícii, mrzí ma to. Aj v politike sa dá medzi riadkami veľa povedať.

Andrej Danko tvrdil, že ak sa Hlas nepridá, potvrdí sa, že na ministerstve školstva u Tomáša Druckera milujú slniečkarov. Jeho logikou by to po vašom nehlasovaní malo znamenať, že vy patríte do skupiny okolo Tomáša Druckera, ktorú zrejme vnímajú v SNS ako nespoľahlivú. Platí to?

Ja? Zakladajúci člen strany Hlas? To je úsmevné. Najskôr u pána Danka môže nastať kritická situácia, keďže má v klube komunitu z rôznych politických strán. My sme pevní. Ani neviem, o kom hovorí, keď vraví o slniečkaroch u Druckera. Nebudem to komentovať.

Nielen SNS hovorí o poslancoch Hlasu ako o liberáloch. Vy pochádzate z regiónu Detvy, nedávno ste na sociálnej sieti zdieľali pieseň k Márii, patrónke Slovenska. Ako sa definujete ako konzervatívec?

Ja som viac konzervatívec, ale dokážem sa na veci pozerať demokratickým spôsobom. Aj keď pani ministerka kultúry hovorila o LGBTI komunitách, ktoré berú peniaze, tak aj tieto komunity sú súčasťou spoločnosti a aj s nimi treba viesť dialóg a rozprávať sa. Určite by som im tak ako pani ministerka nebral celý balík peňazí. Som konzervatívec, no mám množstvo priateľov, ktorí sú inak orientovaní, ale nedávajú to najavo agresívnym spôsobom, čo nálady v spoločnosti vyhrocuje. Ja ich rešpektujem, že sú tu.

Ak ste konzervatívec, prečo potom pri hodnotových zákonoch nehlasujete za, ale vždy sa zdržíte?

Vždy si pri týchto otázkach spomeniem na slová nášho bývalého predsedu a dnes prezidenta Slovenskej republiky, ktorý povedal, že spoločnosť na diskusiu o týchto témach nie je pripravená. Sám by som bol zvedavý, ako by diskusia o tom u nás na klube vyzerala, ale ostal by som pri tom, čo povedal náš bývalý predseda.

Vstúpil som do Hlasu k Petrovi Pellegrinimu s tým, že politika sa dá robiť inak, môže mať inú formu, môže do spoločnosti prinášať nádej a upokojenie.

Takže vy o týchto témach v strane ani na klube vôbec nediskutujete?

Nie, teraz nás čakajú oveľa závažnejšie problémy.

Hovoríte, že ste vstúpili do Hlasu, lebo jeho politika prináša do spoločnosti upokojenie. Čo hovoríte na slovník vášho nového predsedu Matúša Šutaja Eštoka, ktorý je oproti čestnému predsedovi Pellegrinimu oveľa ráznejší?

Ja som s tým v poriadku. On bol vždy taký razantnejší, neprekáža mi, že je strmší a dravejší. Zatiaľ našu podporu v strane má a uvidíme, aké ovocie to prinesie, ale mne to neprekáža. Ako vravel Štefánik: Prebijem sa.

Nevidíte riziko v tom, že vaši voliči už medzi vami a Smerom nebudú vidieť rozdiel a postihne vás osud strany SOP prezidenta Rudolfa Schustera?

Ja si to nemyslím. Príde čas, keď aj Hlas bude prinášať riešenia, ktoré oslovia našu cieľovú skupinu. Ľudia sami budú vidieť rozdiel. Dokážeme byť svojbytní a posúvať veci dopredu. Ešte sme len rok vo vláde, nechajte nás pracovať, o rok to môžeme zhodnotiť.

Keď vidíte, koľkokrát sa musela novelizovať novela trestných kódexov, a možno stále nie naposledy, ako spätne hodnotíte jej rýchle schvaľovanie v parlamente?

Aj ja som mal niekedy pocit, že sa to robí ako na bežiacom páse a možno stojí za zváženie prekopať to, ako aj systém, ako rýchlo sme na to išli, ale rešpektovali sme rozhodnutie vlády. My sme tu na to, aby sme to podporili. Som rád, že aj Ústavný súd dal napriek všetkým tlakom najavo, že až toľko prešľapov sme neurobili.

Niektoré veci sa zrejme ešte ukážu, už teraz vidíme, ako rastie v obchodoch počet krádeží.

Keď to bude neúnosné, vieme opäť spraviť nápravu.

Máte nejakú hranicu, čo by sa muselo stať, aby Hlas povedal stačilo, a odmietol zahlasovať za niektoré navrhované zmeny vašich koaličných partnerov?

To je špekulácia. Vždy sme tí, ktorí sú stmeľovacím prvkom koalície a vždy sa tak snažíme vystupovať. Keď to príde, postavíme sa k tomu rovným chrbtom. Pri probléme sa vždy snažíme oddialiť hlasovanie, aby sme o tom ešte diskutovali v rámci vládnej koalície.

Je rok od volieb. Mala sa podľa vás testovať aj možnosť vládnutia s PS, SaS a KDH?

Programovo sme sa dohodli, že so Smerom a s SNS sme si bližší. S PS by sme sa asi rozbíjali na viacerých témach, ktoré napríklad my nechceme otvárať. Ale neviem, je to vizionárska otázka, na ktorú nedokážem odpovedať.