Povinná maturita z matematiky Pomôže rozvíjať analytické myslenie alebo len prinúti viac študentov nabifľovať sa postupy? (anketa)

Text bol pôvodne publikovaný v septembri 2024

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) zvažuje zavedenie povinnej maturity z matematiky, pričom by si študenti mohli vybrať z viacerých úrovní. 

Argumentuje rozvojom analytického myslenia a zručností aj nad rámec matematiky. 

Respondentom sme položili otázku:

Malo by podľa vás zavedenie povinnej maturity z matematiky zmysel?

Dagmar Môťovská. Foto: Postoj/Marka Zacková

Dagmar Môťovská, odborná garantka Hejného metódy

Mám taký názor, a moje dlhoročné skúsenosti to potvrdzujú, že keď niečo prikážete, tak to na popularite nepridá. 

Mojím cieľom je, aby sa vzťah žiakov k matematike zlepšoval. Verím, že lepší vzťah k matematike je aj cestou k zlepšeniu porozumenia a myslenia žiakov.

Roman Soták. Foto: web Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Roman Soták, dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Netriviálna otázka, na ktorú mám však jasný názor. Za seba hovorím jednoznačne áno. Naša fakulta v rámci prijímacieho konania na bakalárske štúdium vyžaduje pri niektorých študijných programoch povinne maturitu z matematiky. Pri ostatných študijných programoch akceptujeme maturitu z matematiky ako alternatívu k prírodovednému predmetu – napríklad namiesto maturity z chémie, fyziky a podobne. 

Považujem matematiku za spoločný jazyk, ktorý tvorí nevyhnutný základ pre prírodovedne orientované odbory. Prírodné vedy patria do skupiny STEM odborov (Science, Technology, Engeneering, Mathematics), ktoré sú chápané ako rozhodujúce pre rozvoj a rast ekonomík.

Možno si viacerí pri predmete matematika vybavia množstvo definícií a tvrdení, ktoré sa učili naspamäť. Toto ja však za matematiku nepovažujem. Matematiku vidím ako nástroj tvorivého a abstraktného myslenia, schopnosti analyzovať problémy z reálneho života. 

Vytvorenie (matematického) modelu pre konkrétny problém z bežného života je jeden z najdôležitejších krokov. Samotné riešenie modelu môžeme ponechať na technológie (hoc aj nie optimálne, ale dostatočne rýchle), ale interpretácia výsledku a prípadná analýza zmenených vstupov je opäť na našich analytických schopnostiach.

Dnes nám naozaj život uľahčujú technológie a, samozrejme, dokážu nahradiť matematiku bežného života. Ak sa však už rozhodujem napríklad či si zobrať úver, či uzavrieť poistenie, tak je nevyhnutné vedieť zvážiť jednotlivé ponuky, porovnať ich, vyhodnotiť. A tu je už skryté matematické myslenie. Aj z rozhovoru s dekanom Lekárskej fakulty našej univerzity vyplynulo, že pri rozhodnutiach dobrého lekára je nevyhnutné mať logické myslenie a schopnosť kombinovať dostupné fakty s aktuálnymi výsledkami pacienta.

Som si vedomý, že ani medzi učiteľmi matematiky na stredných školách nie je jednotný názor na povinnú maturitu z matematiky. Sám som absolventom matematickej triedy na gymnáziu a pri dávnejšej diskusii so spolužiakmi sme rovnako nedospeli k zhode v tejto otázke. Asi najvážnejším protiargumentom tu bola sloboda študenta rozhodnúť, čo bude v budúcnosti potrebovať. 

Pred niekoľkými rokmi som sa zúčastnil na konferencii s názvom Matematické vzdelávanie – zmeny pre budúcnosť organizovanú Ľubomírom Petrákom, vtedajším predsedom Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Na nej sme diskutovali o tejto otázke aj so zástupcami Republikovej únie zamestnávateľov, ktorí podporujú zavedenie povinnej maturity v dvoch úrovniach, pričom náročnejšia by bola povinná pre študentov pokračujúcich vo vysokoškolskom štúdiu v STEM odboroch. Sú aj krajiny, kde je povinná maturita zo všetkých predmetov. Neúspešná maturita z nejakého predmetu tu zabraňuje pokračovaniu vo vysokoškolskom štúdiu v príslušnom odbore.

Kto bude deti učiť matematikuBežne ju suplujú vychovávateľky, lebo matematikári sú už ohrozenou skupinou

Jana Holubčíková

S problematikou povinnej maturity úzko súvisí aj iná, nie menej dôležitá otázka o obsahu dnešného vzdelávania v matematike. V rámci predchádzajúcich reforiem došlo k výraznému okresaniu obsahu vzdelávania v prírodovedných predmetoch. Jedným z negatívnych dôsledkov bolo zníženie záujmu o štúdium STEM odborov, ktoré prišlo navyše v období silného odlivu študentov do zahraničia. 

Mohol by som spomenúť aj negatívne trendy v rámci medzinárodného hodnotenia PISA. Ide teda o komplexnejší problém, nie iba o rozhodnutie zavedenia povinnej maturity.

Mária Lukáčová. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Mária Lukáčová, učiteľka matematiky na Gymnáziu Edity Steinovej v Košiciach 

To, či matematika rozvíja myslenie a rôzne zručnosti, je dané tým, akým spôsobom sa učí. Nanešťastie je súčasný spôsob aktuálne skôr o ovládaní matematického aparátu a málo vedie k celkovému rozvoju osobnosti študenta. Toto by sme na školách potrebovali zlepšiť. Systematicky. 

Pri zavedení povinnej maturity v súčasnosti by hrozilo, že sa hlavným cieľom stane test a potlačia sa práve tie aspekty, ktoré sa zavedením testovania plánovali rozvíjať. Na mnohých školách by to viedlo k ešte väčšiemu tlaku, bifleniu a stresu.

Na rozvíjanie analytického myslenia a iných relevantných zručností pri výučbe matematiky je dôležitý pokoj. Ľudia, ktorí majú radi svoj odbor, to budú robiť s radosťou a dosiahnu v danej oblasti veľa. Tí, ktorí budú nútení, zažijú skôr tlak a stres a požadované zlepšenie zručností sa u nich nemusí prejaviť.

MaTYkár Tomáš Mikulovský. Foto: archív T.  M.

Tomáš Mikulovský, učiteľ matematiky a YouTuber MaTYkár

Rozvoj analytického myslenia a zručností sa povinnou maturitou z matematiky veľmi nepodporí. Keď sa otvára táto problematika, zamýšľam sa, či tieto návrhy skôr nebudú brzdiť študentov, ktorí vedia, ktorým smerom sa chcú po strednej škole uberať. 

Ak žiak bude chcieť byť špičkový lekár, prekladateľ, právnik, nebudú ho skôr hodiny matematiky v 
poslednom ročníku a k tomu „strašiak“ v podobe písomnej a ústnej maturity brzdiť v jeho rozvoji? Nebude to pre neho len akási ďalšia (nevyžiadaná) prekážka na jeho študijnej ceste, ktorú musí absolvovať?

Na túto problematiku sa pozerám aj z učiteľského pohľadu. V treťom a vo štvrtok ročníku na strednej škole už dochádza k deleniu žiakov na semináre podľa toho, kto chce z akého predmetu maturovať. Je veľký rozdiel učiť matematiku v bežnej triede tretieho ročníka gymnázia, kde má učiteľ možno dvadsať až tridsať percent žiakov, ktorí z matematiky chcú ísť maturovať, a zvyšok nie v porovnaní so seminárom, kde sa počet maturantov z matematiky blíži k sto percentám. 

Učiteľ môže s maturantmi na seminári pracovať inak (rýchlejšie tempo, prispôsobenie komunikácie, odbornosť), pretože sa predpokladá určitá úroveň žiakových vedomostí a schopností. Myslím si, že ak by aj v maturitnom ročníku bola matematika povinná vzhľadom na následnú maturitu, rozvoj takýchto žiakov by tým trpel. 

Predsa len, učiteľ by musel prispôsobiť štýl vyučovania, typy príkladov a komunikáciu tomu, že v triede sú aj študenti, ktorí s matematikou pokračovať ďalej nechcú a potrebujú ,„len zmaturovať“, čím by sa úroveň maturantov z matematiky, ktorí chcú ďalej pokračovať v jej štúdiu, mohla znížiť. Nemyslím si, že by túto skutočnosť vyriešila možnosť výberu úrovne maturity z matematiky.

MaTYkár Tomáš MikulovskýKeď si žiak dáva do kalkulačky 5 krát 6, tak rozmýšľate, či to myslí vážne

Alena Potocká

Treba spomenúť aj personálne zabezpečenie výučby. Povinná maturita z matematiky by navýšila počet hodín matematiky na stredných školách, čo by malo za následok personálne zmeny na školách. Dlhodobo počúvame, ako je učiteľov prírodovedných predmetov nedostatok a situácia je každým rokom horšia. 

Myslím si, že ak chceme o povinnej maturite z matematiky uvažovať, je potrebné predstaviť kroky, ktoré pritiahnu do školstva nových a kvalitných učiteľov matematiky, pretože predstava povinnej maturity z matematiky môže byť od stola pekná, ale ak reálne nebude mať matematiku v triedach kto učiť, resp. ju budú učiť ľudia bez adekvátneho vzdelania, situácia sa nikam neposunie.

Martina Maníková. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Martina Maníková, učiteľka matematiky na Gymnáziu Jána Adama Reimana v Prešove

Jednoznačne súhlasím s tým, že matematika má schopnosť rozvíjať analytické myslenie a zručnosti, ktoré sú užitočné nielen pre ľudí s technickým a prírodovedným zameraním. Neviem však, či povinná maturita z matematiky umožní tento potenciál rozvinúť. 

Myslím si, že to viac závisí od učiteľa, či dokáže učiť matematiku tak, aby tieto kompetencie jeho žiaci nadobudli, a či má na to vhodné podmienky. 

Ja učím na gymnáziu a neviem, či by povinná maturita z matematiky zmenila nejak úroveň vedomostí mojich žiakov. Niektorých možno áno, dodalo by im to chýbajúcu motiváciu do učenia, ale myslím, že tých, ktorí s matematikou nechcú mať nič spoločné, nie. 

Tí by sa len snažili naspamäť naučiť nejaké algoritmy, aby cez tú maturitu nejak preliezli. A opäť by sme ostali len na úrovni memorovania a nie analytického myslenia. Preto je dôležitejšia forma vzdelávania ako to, že sa zavedie nejaké povinné testovanie. 

Rozumiem však vysokým školám aj zamestnávateľom a ich argumentom, ktorí po povinnej maturite volajú, pretože stav vedomostí študentov z matematiky je nedostatočný a to, že na matematiku nie je kladený taký dôraz, tomu nepomáha. 

Preto ak povinná viacúrovňová maturita z matematiky, tak ruka v ruke s kvalitným vzdelávaním učiteľov matematiky, s dobre spracovanými učebnicami alebo inými vzdelávacími materiálmi a so zlepšenými podmienkami v školách a pre učiteľov. Bez toho to bude zas len čiastkové opatrenie, ktoré podľa mňa neprinesie želané zlepšenie.