Zamestnávajú ľudí s mentálnym postihnutím Príďte k nám do dielne nakúpiť aj počas roka, na výplaty potrebujeme nielen pred Vianocami (fotoreportáž)

Týždeň pred Vianocami vchádzame do obchodíka, kde sídli zároveň aj malacká chránená dielňa s názvom Vstúpte.

„Sme úplne vybrakovaní. Včera sme balili veľkú objednávku. Mali ste prísť inokedy, keď je tu toho viac,“ vítajú nás ženy v zásterách – pracovné asistentky ľudí s mentálnym postihnutím, ktorí pracujú v tejto dielni.

Na „vybrakovaných“ poličkách aj na stenách vidíme stále dosť pestrých dekoračných predmetov. Pre chránenú dielničku Vstúpte, ktorá má už na Záhorí svoje meno, sú typické hlinené výrobky natierané farebnými glazúrami. Návštevníci tu nájdu dekorácie, ozdoby na stromček, misy rôznych veľkostí, črepníky, ale aj šperky z polodrahokamov.

Firmy, ktoré chcú od nich koncoročné darčeky pre svojich zamestnancov, si tu objednávajú už aj v septembri, čím skôr, tým lepšie.

Okrem toho vyrábajú aj darčeky pre svadobných hostí, pozornosti na rôzne oslavy, ale aj rôzne výrobky pre jednotlivcov. Len čo skončia vianočné objednávky, v dielni začnú hneď v januári pracovať na darčekoch do tomboly na tradičný benefičný ples organizácie.

„Robíme aj veci na želanie, ktoré si zákazníci prosia,“ hovorí Andrea Redenkovičová z malackej chránenej dielne.

V dielni je každý zahĺbený do svojej činnosti. Päťdesiatnik Attila odoberá kus hliny a necháva ma odhadovať, či to bude stačiť na jednu misu, jeho manželka Silvia sa hrbí nad táckou plnou drobných vločiek – ozdôb na vianočný stromček – a ich kolega Janko vytvára ornamenty na zelenú oválnu misu s listami.

Hotové hlinené výrobky sa najprv sušia na policiach, potom idú na tri dni do pece. „Sme tu ako taká malá rodinka,“ hovoria mi zhodne partie v jednej aj v druhej miestnosti, ktorými prechádzame.

Jeden zo zamestnancov chránenej dielne Vstúpte v Malackách, Attila Holovec, pri výrobe hlinených mís. Foto: Postoj/Andrej Lojan 

Zamestnankyňa chránenej dielne Vstúpte v Malackách Silvia Holovec Daniová tvorí vianočné ozdoby. Foto: Postoj/Andrej Lojan

V chránenej dielni Vstúpte vyrábajú najmä výrobky z hliny. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Zamestnanci chránenej dielne Vstúpte pri práci. Foto: Postoj/Andrej Lojan

V chránenej dielni Vstúpte vyrábajú dekoračné predmety, misy, šperky či črepníky. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Predvianočný pokoj

Napriek množstvu predvianočných objednávok vládne v malackej chránenej dielni úplný pokoj. Podobný pocit nadobúdame aj v ďalšej dielni s názvom Dom Svitania v obci Jakubov, ktorú sme navštívili.

Ľudia s mentálnym postihnutím nemôžu pracovať pod stresom, hovorí nám jej riaditeľka Marta Prochyrová. Čas tu plynie inak ako v bežných firmách.

Hoci budova tejto chránenej dielne nijako nevytŕča z radu starších domov na hlavnej ulici, Dom Svitania je výnimočný tým, že zamestnáva až štrnásť ľudí s mentálnym postihnutím.

„Naším poslaním je podporiť a dať našim ľuďom možnosť, aby mohli žiť čo najviac samostatne, plnohodnotne, s právami, povinnosťami, ale aj so zodpovednosťou. Dostávajú prácu, výplatu a pomocou sociálnej rehabilitácie rozvíjajú svoje zručnosti a schopnosti potrebné pre samostatný život a integráciu,“ vysvetľuje riaditeľka.

Sociálna rehabilitácia je akýmsi tréningom samostatného života. Prebieha nácvikom rôznych zručností – ide napríklad o tréning sebaobsluhy a základných zručností potrebných pri starostlivosti o domácnosť – a neformálnym vzdelávaním.

„Ku každému pristupujeme individuálne, učia sa starať sami o seba, ako sa chodí k lekárovi, ako sa vybavujú veci, ako sa cestuje, bežné veci, ktoré sa zdraví ľudia naučia v detstve, no ľuďom s mentálnym postihnutím trvá dlhšie, než tieto činnosti obsiahnu,“ dodáva.

Ťažko zamestnateľní v bežných firmách

Aj keď každá firma s aspoň 20 zamestnancami má zo zákona povinnosť zamestnať ľudí so zdravotným znevýhodnením, podľa riaditeľky je pre firmu neraz jednoduchšie zamestnať človeka s fyzickým postihnutím, ktorému treba prispôsobiť prostredie či pracovné pomôcky.

Mentálne postihnutie sa kompenzuje omnoho ťažšie. Títo zamestnanci sa vedia veľmi dobre naučiť aj zložitejšie technologické postupy a dokážu byť spoľahliví, potrebujú však iný prístup a čas.

„Našich rozhodia aj úplné maličkosti. Niekedy stačí, že im mešká autobus, majú plánovaný výpadok elektriny v činžiaku, hoci tam ani nie sú, alebo sa im zlomí ihla v šijacom stroji, a je to pre nich ako tragédia. Rozhodí ich to a potom to rozhodí aj ostatných,“ opisuje zástupkyňa riaditeľky Michaela Vojteková.

„Robíme tak akýsi nárazník medzi vonkajším rýchlym svetom a tým naším, pomalým. Musíme odfiltrovať napätie a náhlenie, a pritom zabezpečiť financie a plnohodnotné fungovanie organizácie,“ hovorí o svojej úlohe a úlohe kolegýň riaditeľka Prochyrová.

Stretávame sa s tým, že keď nám chce niekto pomôcť, donesie nám čokoládu, hrnčeky, darček. My si to veľmi vážime. Ale to, čo nám naozaj pomáha, je, keď si k nám príde niekto nakúpiť, tým nám dá prácu, a tak aj mzdu pre našich zamestnancov s postihnutím, čo je pre nich často aj život zachraňujúce.

Chráneným dielňam tohto typu by podľa nej veľmi pomohlo, keby si firmy uvedomili, že im dokážu poskytnúť plnohodnotné výrobky či služby. Dom Svitania napríklad spolupracuje so známou veľkou nábytkárskou firmou.

Zo zvyšných textílií vyrábajú zamestnanci chránenej dielne rôzne výrobky, ktoré sa dostávajú naspäť do regálov tohto obchodného domu a riadne sa predávajú. Podobne šijú výrobky aj pre e-shop s textíliami v ľudovom štýle, ktorý si sám vyberá materiál aj dizajn.

„Takáto dlhodobá spolupráca nám umožňuje fungovanie,“ hovorí riaditeľka.

V tomto roku zamestnanci chránenej dielne plnili aj zákazku na triedenie plastov od papiera či vkladanie letákov k objednávkam.

Ľuďom s mentálnym postihnutím vyhovuje monotónna práca, ktorá je pre zdravých ľudí často veľmi frustrujúca. Zvládajú aj zložitejšiu výrobu, potrebujú však na ňu čas.

„Rutina znamená pre našich ľudí psychologické bezpečie a je obzvlášť dôležitá. Potrebujú, aby sa veci dlho opakovali. Vieme sa naučiť robiť aj zložitejšie výrobky, len sa to ľudia s mentálnym postihnutím nenaučia tak rýchlo ako zdraví ľudia. Vyrábame okrem iného napríklad obaly na laptopy, rôzne typy záster či organizérov,“ opisuje prácu zamestnancov tejto dielne Vojteková.

V zariadení okrem krajčírskej dielne funguje aj kníhviazačská dielnička, kde viažu knihy pre úrady, ale aj rozoberajú šanóny, ktoré firmy vyhadzujú, a následne z nich vyrábajú vianočné ozdoby, dosky na diplomy a podobne.

Zamestnanci chránenej dielne Dom Svitania v obci Jakubov. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Zamestnanec chránenej dielne Juraj Šulek pripravuje látky na textilné výrobky. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Pracovná asistentka Barbora Babincová šije deku s vianočným motívom. Foto: Postoj/Andrej Lojan

V chránenej dielni Dom Svitania využívajú vyradené materiály, z ktorých vyrábajú svoje výrobky. Na fotografii „krája“ šanón zamestnanec dielne Ľubomír Jančí. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Nepotrebujú ľútosť, ale konkrétnu pomoc

Anna Trnková, ktorá sa v Dome Svitania venuje sociálnej rehabilitácii klientov, hovorí, že kým v čase komunizmu boli ľudia s postihnutím vytláčaní úplne mimo spoločnosti a rodičom bolo priam odporúčané, aby „to“ dali do ústavného zariadenia, situácia sa značne posunula, no v spoločnosti sú dnes mnohými vnímaní ako chúďatká.

„Stretávame sa s tým, že keď nám chce niekto pomôcť, donesie nám čokoládu, hrnčeky, darček. My si to veľmi vážime, že si na nás niekto spomenie a chce nám pomôcť. Ale to, čo nám naozaj pomáha, je, keď si k nám príde niekto nakúpiť, tým nám dá prácu, a tak aj mzdu pre našich zamestnancov s postihnutím, čo je pre nich často aj život zachraňujúce,“ zdôraznila Trnková s tým, že v dielni ľudia nájdu veci, ktoré sú použiteľné pre praktický život.

Práve objednávky a spolupráce dávajú možnosť ľuďom s mentálnym postihnutím, aby mohli fungovať v reálnom živote, rozvíjať sa a žiť plnohodnotne. „Ľudia s postihnutím u nás majú riadnu výplatu, majú svoje výdavky ako každý iný a dostávajú výplatu nielen na Vianoce, ale po celý rok,“ vysvetľuje.

Riaditeľka chránenej dielne Dom Svitania, n. o., Marta Prochyrová. Foto: Postoj/Andrej Lojan

V chránenej dielni Dom Svitania v Jakubove vyrábajú rôzne praktické aj dekoračné výrobky. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Anna Trnková má v Dome Svitania na starosti sociálnu rehabilitáciu. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Keď firmy s 20 a viac zamestnancami nezamestnávajú človeka so zdravotným znevýhodnením, majú zo zákona dve možnosti. Buď zaplatia štátu pokutu v presne stanovenej výške podľa úrovne aktuálnej priemernej mzdy, alebo zadajú chránenej dielni zákazku v určenej hodnote za každého chýbajúceho zamestnanca. Volá sa to tzv. náhradné plnenie.

Chránená dielňa Pezinská dielnička na svojej stránke vyčíslila, že zadať objednávku chránenej dielni na darčeky či služby je pre firmu o 171 eur lacnejšie ako zaplatiť štátu pokutu.

Podľa Prochyrovej je však niekedy pre firmy pohodlnejšie zaplatiť pokutu a objednať si napríklad vygravírované perá na tri kliky než dohodovať spoluprácu s chránenou dielňou.

„Ideálne je nadviazať osobné kontakty alebo získať referencie od konkrétnych ľudí, ktorí s nami majú osobnú skúsenosť. Vtedy to najlepšie klapne,“ hovorí riaditeľka. V Dome Svitania preto zaviedli permanentný deň otvorených dverí, ktorý tu nie je len jeden deň v roku, ale každý deň.

Najlepšou cestou, ako podporiť zariadenie tohto typu, je tak spoznať príbeh konkrétnej chránenej dielne vo svojom okolí a ľudí, ktorí v nej pracujú, a nakúpiť si tam. Bonusom je darček s pridanou hodnotou. A to nielen na Vianoce.