Výročie SNP Keď Robert Fico fabuluje

Premiér Robert Fico opäť a opakovane dokázal, že sa nič nenaučil a z ničoho sa nepoučil. Zostal tým starým aparátčikom z novembra 1989, snaživým, mocichtivým, bezzásadovým, bezhodnotovým, s komunizmom pokojne kolaborujúcim človekom, ktorý však má jednu pevnú zásadu: vždy sa snažiť o moc a pôžitky pre seba.

Mnohí ľudia pred novembrom 1989 boli na tom hodnotovo všelijako, ale niektorí sa aspoň snažili poučiť sa a pochopiť princípy slobodnej spoločnosti. Nie však Fico. Je to stále ten rovnaký zväzák, akým bol v novembri 1989.

Naposledy sa to ukázalo pri jeho prejave v Banskej Bystrici vo štvrtok pri oslavách 80. výročia Slovenského národného povstania.

Povedal tam: „Mier je najvyššou hodnotou, pre ktorú stojí za to urobiť všetko. Mier nie je všetko, ale bez mieru je všetko ničím... Hlavným posolstvom SNP bolo ukončiť vojnu a nastoliť mier.“

Ukážme si Ficove zmätenosti a nepravdy v týchto krátkych troch vetách.

Mier chápaný ako „tranquilitas ordinis“, pokoj spravodlivého poriadku, je jednou z najvyšších politických hodnôt, rovnako ako aj spravodlivosť samotná či sloboda (potom sú však aj hodnoty vyššie, nepolitické, a tými sú viera, nádej a láska; a z nich najvyššia je láska...). Lenže mier nie je len pokoj zbraní, prosté mlčanie zbraní, ale je to pokoj spravodlivého poriadku. 

Mier cintorína, keď všetci tí, čo milovali slobodu a spravodlivosť, už boli postrieľaní, prežívajúci sú zotročení a zbrane už mlčia, nie je hodnotou žiadnou a takýto „mier“ nechceme. A nechceli ho ani tí v Banskej Bystrici 29. augusta 1944.

„Mier nie je všetko“ – to je pravda –, je však pravdou, že „bez mieru je všetko ničím“? Skutočne? V rokoch 1939 – 1945 Veľká Británia nemala mier; naopak, bola vo vojne, a to vo vojne veľmi vysokej intenzity, a znamenalo to azda, že to všetko bolo ničím? Všetko, čo robili, o čo sa snažili, ako žili, bolo ničím? Alebo to, naopak, bola – slovami Winstona Churchilla – ich „najskvelejšia chvíľa“, the finest hour?

Robert Fico nie je spôsobilý pre život v slobodnej spoločnosti, pretože ju nechápe, a už vôbec nie je morálne, hodnotovo spôsobilý byť štátnikom, premiérom slobodných ľudí v slobodnej spoločnosti, pretože on slobodu nechápe vôbec.

No a konečne vraj hlavným posolstvom SNP bolo ukončiť vojnu a nastoliť mier. Áno aj nie. Krátkodobo nie, dlhodobo áno. Krátkodobo nie je aktom mieru rozpútať vojnu, respektíve v tej už prebiehajúcej otvoriť nový, ďalší front. To urobili povstalci v SNP pred 80 rokmi: akt vojny, započatia nových bojov, otvorenia nového, ďalšieho frontu v gigantickej vojne práve prebiehajúcej. To nebol akt mieru, ale akt vojny.

Premiér a výročieNiekoľko Ficových dezinterpretácií Povstania

Jozef Majchrák

Avšak áno, ich finálnym cieľom bolo nastoliť mier; ale to je triviálne konštatovanie, cieľom každej bojujúcej strany v každej vojne je nastoliť mier, ale mier za svojich podmienok, nie podmienok nepriateľa. Mier za akých podmienok? – to je vlastne to, prečo obe strany bojujú, pretože sa nedokázali dohodnúť na tých podmienkach. Každá strana chce mier, ale každá ho chce za iných podmienok. Preto sa bojuje. A preto cieľom každej vojny je mier. Mier formou víťazstva vo vojne.

Alebo kapitulácie.

Ak mier chápaný ako iba pokoj zbraní, nie však ako pokoj spravodlivého poriadku, je vašou najvyššou prioritou, potom mier môžete mať vždy a okamžite. Proste keď vás napadnú, vždy kapitulujete. Vždy sa vzdáte. A budete žiť, ale žiť ako otroci.

Niektorí z nás si však myslíme, že lepšie je zomrieť postojačky a s hlavou hrdo vztýčenou než žiť na kolenách ako otroci. Vzburu – či vojnu – proti tyranom totiž považujeme za poslušnosť voči Bohu.

Bola nádej, krátka nádej, že blízke stretnutie Fica so smrťou ho urobí iným, lepším človekom. Ale neurobilo, je to stále ten istý Fico.

Preto môže skončiť zle; či už vo svete tomto, alebo na tom druhom.