Premiér a výročie Niekoľko Ficových dezinterpretácií Povstania

Robertovi Ficovi treba uznať, že k SNP sa hlási počas celej svojej politickej kariéry. Nikdy nepatril k politikom, ktorí by Povstanie relativizovali alebo sa pokúšali o rehabilitáciu či ospravedlňovanie režimu Slovenského štátu.

Osemdesiate výročie SNP však premiér kontaminoval dvoma problematickými naratívmi.

Prvým bolo, že ako hlavný cieľ a motív Povstania prezentoval nastolenie mieru. „Cieľom Slovenského národného povstania bolo ukončiť vojnu a nastoliť mier,“ tvrdil Robert Fico na námestí v Banskej Bystrici.

To je však hrubé skreslenie. Samozrejme, v čase vojny všetci túžia po mieri, ale preto v auguste 1944 ľudia zbraň do ruky nebrali.

Ich cieľom bolo postaviť sa proti agresorovi, proti zlu, ktoré v tom čase stelesňoval Hitlerov nacizmus a ľudia, ktorí s ním na Slovensku kolaborovali. Zároveň ďalším dôležitým cieľom bolo zabezpečiť, aby sa Slovensko po vojne neocitlo na strane porazených so všetkými dôsledkami, ktoré by to bolo prinieslo.

Oslavy výročia SNPFico hovoril o mieri, Pellegrini podľa Naďa stopol Leopardy a západní spojenci neprišli

Juraj BrezániMiro Pastorek

Problematické bolo aj gesto, z ktorého Fico urobil „headline“ osláv, teda stretnutie s potomkami partizánov zo štátov bývalého ZSSR. Išlo najmä o Rusov a Bielorusov, keďže Ukrajinci neprišli.

Práve partizánsky import zo Sovietskeho zväzu však predstavuje najproblémovejší moment Povstania, ktorý domácemu odboju výrazne skomplikoval situáciu.

Partizánski velitelia riadení zo Sovietskeho zväzu podnikali neuvážené akcie, ktoré neboli koordinované s domácim odbojom a nakoniec vyprovokovali to, čo si povstalci želali najmenej – predčasný príchod okupačnej nemeckej moci.

Partizánov sa snažili hamovať tak Ján Golian, ako Gustáv Husák, ale neprinieslo to úspech.

Na ilustráciu len dva výroky od vojenských veliteľov Povstania na adresu sovietskych partizánov.

Autorom prvého je generál Ján Golian, ktorý sa 18. septembra 1944 posťažoval členovi hlavného partizánskeho štábu Viktorovi Chrapkovi na partizánskeho veliteľa Alexeja Jegorova. „Jegorov nie je veliteľ brigády, ale terorista a zlodej,“ uľavil si Golian.

Veliteľ najelitnejšej jednotky v Povstaní, 2. paradesantnej brigády, Vladimír Přikryl sa zase takto vyjadril o partizánskej brigáde P. A. Velička. „Partizáni, respektíve takzvaní partizáni, znásilňovali a lúpili a to sa, pochopiteľne, zase nezaobišlo bez krviprelievania. Svoje konanie v takýchto prípadoch ospravedlňovali tým, že aj tak sú to všetko fašisti...“ 

Partizánska brigáda J. V. Stalina, ktorej velil Alexej Jegorov, je zodpovedná aj za najväčší partizánsky zločin, masaker v nemeckej obci Sklené, ktorý mal takmer dvesto obetí.

Ak Robert Fico dnes na oslavy SNP pozve ruského veľvyslanca a ústredným bodom svojho prístupu k oslavám urobí spomienku na sovietskych partizánov, tak sa potom nemôže čudovať, že to bude mnohými pochopené ako účelová politická agitka a vylepšovanie imidžu súčasného ruského režimu.

Robert Fico má cit pre historické symboly a ako politik s nimi dokáže efektívne pracovať.

Už nejaký čas však skĺzava do polohy, keď z histórie robí slúžku svojho pohľadu na svet a svojej politiky.