Vzostup charizmatickej Sahry Wagenknechtovej Teraz sa karty premiešajú, Nemecko dostalo ľavicovokonzervatívnu stranu

BSW je na politickej scéne nóvum: rovnako ako mnohé iné západoeurópske krajiny, Nemecko ešte nevidelo protiimigračnú, antigenderovú a protizelenú, pritom v sociálnej a ekonomickej politike výrazne ľavicovú stranu.

Nová ľavicovokonzervatívna strana zatiaľ nesie meno svojej obľúbenej a charizmatickej zakladateľky: Aliancia Sarah Wagenknechtová – Rozum a spravodlivosť (Bündnis Sarah Wagenknecht – Vernunft und Gerechtigkeit). Živí sa výlučne slávou, ktorú si konzervatívne oblečená exkomunistka Wagenknechtová vyslúžila v stovkách talkshow.

BSW získala v prvom prieskume sedem percent, pritom žiadna z etablovaných strán veľa nestratila, iba AfD a CDU/CSU po pol percente. BSW v prvej fáze svojej existencie zrejme oslovuje najmä nevoličov a sklamaných, už neukotvených voličov. Ako vysvetlil šéf agentúry Insa Hermann Binkert, štyri percentá sú „bezpečné hlasy“, celkovo však majú wagenknechtovci „maximálny potenciál 20 percent“. Hlasy pre BSW pochádzajú od doterajších nevoličov a zo všetkých politických strán – s výnimkou Zelených.

BSW chce na rozdiel od celého nemeckého mainstreamu zákaz spaľovákov jednoducho zrušiť.Zdieľať

Večná outsiderka Sahra, ktorá vyrástla ako dcéra Nemky a neprítomného Iránca na čisto nemeckom východonemeckom predmestí a neskôr vo východnom Berlíne, najnovšie hovorí: „Musíme byť pripravení na prípadnú účasť vo vláde.“ Ideologický profil BSW je taký neobyčajný, že prípadná účasť si vyžaduje veľkú predstavivosť. Na druhej strane sa však nájdu spoločné body so všetkými inými stranami – opäť s výnimkou Zelených.

Práve v klímapolitike je BSW radikálne iná. Keď sa v Bruseli rozhodlo o zákaze spaľovacích motorov od roku 2035, vládna pravicovoliberálna FDP aj opozičná kresťanskodemokratická CDU/CSU sa zmohli len na to, aby bojovali za výnimku pre bezvýznamné papalášske klímaneutrálne „e-fuels“.

BSW chce na rozdiel od celého nemeckého mainstreamu zákaz spaľovákov jednoducho zrušiť. Wagenknechtová nevidí príležitosť pre nemecký automobilový priemysel v elektromobiloch, ale vo výrobe úsporných spaľovacích áut, „v tom sme dobrí“, „to by mohlo byť predajným trhákom“. V Nemecku bola za spásu spaľovákov zatiaľ iba jedna parlamentná strana: ostrakizovaná a čiastočne extrémistická AfD.

Asi nie je náhoda, že zakladateľka nevídaného projektu vysiela práve teraz signály o ochote vládnuť: v čase, keď zradikalizovaná AfD získava v prieskumoch stabilne vyše 20 percent, vznik ďalšej protisystémovej strany BSW posilňuje obavu, že v Nemecku sa dá vládnuť už iba s ťarbavými mainstreamovými monsterkoalíciami.

Nemecko v migračnej a energetickej kríze Stranícky systém speje k rozkladu, tento týždeň tu vznikol nemecký Smer

Martin Leidenfrost

Veta „stranícky systém je v rozklade“ neznie pre Slováka nijako šokujúco, keďže to zodpovedá slovenskej norme. Pre Nemca zvyknutého na stabilitu však predstavuje náhlu stratu starých istôt.

Oveľa dramatickejšia je situácia v troch východonemeckých spolkových krajinách, kde sa blížia voľby – aspoň nacionalisti v Sasku a trošku aj v Durínsku snívajú o absolútnej väčšine. Vstup východniarky Wagenknechtovej, ktorá má na východe ešte väčší výtlak než na západe, znova zamieša karty. Napríklad v Durínsku by mohli AfD pod vedením imitátora Goebbelsa Björna Höckeho a wagenknechtovci získať parlamentnú väčšinu. Wagenknechtová vylučuje spoločnú vládu s nacionalistami, AfD sa však uchádza o jej priazeň.

Wagenknechtová k založeniu strany pristupovala veľmi opatrne. Dnes 54-ročná politička sa už totiž v živote popálila. Vždy bola tak trochu disidentkou, najprv ako tínedžerka v NDR, v ktorej odmietla predvojenskú prípravu žiakov, po konci socialistického nemeckého štátu ako tvár krajne ľavicového krídla Kommunistische Plattform postvýchodonemeckej strany PDS, odkiaľ sa po zlúčení PDS so západonemeckou ľavicou v Die Linke („ľavica“) prepracovala na pravicovokonzervatívny okraj strany.

Po nedávnom odhalení tajnej postupimskej konferencie o „remigrácii“ miliónov ľudí do severnej Afriky musela priznať, že sa s organizátorom podujatia osobne pozná. Raz s ním a s jedným ľavicovým kabaretistom večerala a vraj netušila, že milý düsseldorfský zubár je už desaťročia stálicou extrémnej pravice v Nemecku.

V jej novej strane sa šepká, že radikálna pravica robí všetko pre infiltráciu BSW. Na severovýchode sa členovia AfD do nej údajne dokonca pokúsili preniknúť s falošným menom a parochňou. Wagenknechtovci sú preto veľmi ostražití. Do straníckych štruktúr pustili zatiaľ najmä preverených odídencov z Die Linke, ktorá sa v posledných rokoch čoraz viac podobala na Zelených a stratila tým masu svojich voličov.

Prvý snem BSW sa konal v nedeľu. Šéfka prišla s heslom: „Tu sa stretávajú najodvážnejší ľudia v Nemecku.“Zdieľať

BSW prijala len 450 členov, odvtedy už žiadneho. Jediný odídenec z SPD vo vedení BSW, bývalý primátor Düsseldorfu Thomas Geisel, získal na zakladajúcom sneme najslabší výsledok. To bola pomsta starých ľavičiarov za to, že Geisel kedysi obhajoval liberálnu reformu zákonníka práce sociálnodemokratického kancelára Gerharda Schrödera.

Prvý snem BSW sa konal v nedeľu. Šéfka prišla s heslom: „Tu sa stretávajú najodvážnejší ľudia v Nemecku.“

Miesto konania podujatia dýchalo socíkovskou nostalgiou: Kosmos, niekdajšie vychytené východonemecké kino na stalinistickej hlavnej triede bývalého hlavného mesta NDR Berlína (Ost). Určite išlo o odkaz, prejavy rečníkov však vyžarovali skôr nostalgiu po inom socializme – po západonemeckej sociálnej demokracii sedemdesiatych a osemdesiatych rokov.

Bola to nostalgia za časmi, keď nemecká ľavica mala ešte väčšinu a keď sa v Nemecku ešte dobre žilo.

Večná outsiderka bola stredobodom pozornosti. Vysoko inteligentná filozofka a ekonómka, ktorá v mladosti trávila šesť hodín denne čítaním Hegela a napísala svoju diplomovú prácu o „recepcii Hegela mladým Karlom Marxom“, prišla v ohnivočervenom kostýme.

Skôr než priblížime Wagenknechtovej mimoriadne efektný prejav, zaslúži si pozornosť človek, ktorý krátky a dobre organizovaný snem ukončil: 80-ročný manžel o 26 rokov mladšej predsedníčky.

Oskar Lafontaine bol 40 rokov v špičkovej politike, bol najprv premiérom Sárska, predsedom SPD, spolkovým ministrom financií, zakladateľom a spolupredsedom Die Linke. Prekonal rakovinu, no zdravotne je na tom stále zle, ani v novej strane svojej manželky už nezastáva žiadnu oficiálnu funkciu.

Lafontaine musel šesť hodín mlčky sedieť. Potom šiel ako posledný na pódium. Začal prehnane skromne: vraj reční iba preto, lebo treba zabiť čas, kým sa v pozadí rátajú hlasy. A vraj tu stojí iba preto, lebo žena mu to prikázala – „a Sárčan je vždy pod papučou“.

Vetchý starec si musel viackrát škaredo odkašlať, no po krátkom čase bolo cítiť, ako kedysi veľký rétor ožíva, ako si v plnej sále užíva potlesk, ako sa dáva unášať čoraz väčším radikalizmom. Slovom, Lafontaine vstal na východoberlínskej Karl-Marx-Allee z mŕtvych.

Kým Sahra na tlačovke pred snemom váhala, či má svoju stranu vôbec nazvať „ľavicovou“, Oskar všetky ostatné zoskupenia v spolkovom sneme označil za pravicové, lebo „už nie je strana, ktorá by podporovala dobré mzdy, dobré dôchodky a dobré sociálne dávky“. „A žiadna,“ dodal významne zníženým hlasom, „nie je za mier.“

Po krátkom čase bolo cítiť, ako kedysi veľký rétor ožíva, ako si v plnej sále užíva potlesk, ako sa dáva unášať čoraz väčším radikalizmom. Lafontaine vstal na východoberlínskej Karl-Marx-Allee z mŕtvych.Zdieľať

Sárčan, ktorý v minulosti udržiaval čulé vzťahy s iným Sárčanom pod papučou, s diktátorom NDR Erichom Honeckerom, sa čudoval: „Niekedy pohŕdavo hovoria, že títo sa chcú vrátiť do osemdesiatych rokov. Akoby bolo odsúdeniahodné chcieť obnoviť veci, ktoré sa darili! Áno, niektoré veci by sa naozaj mali zachovať, zachovať by sa mala ľudská dôstojnosť.“

Hoci je iba jednoduchým členom BSW, ďalej rysoval doktrínu strany: „Z času na čas čítam, že sme kultúrne konzervatívni. Mimochodom, byť konzervatívny naozaj nie je zlé. Neexistuje jediný človek, ktorý by nebol nejakým spôsobom konzervatívny. Conservare znamená zachovať: kto nechce zachovať lepší život, kto nechce zachovať životné prostredie, to musí byť veľký hlupák. Kto nechce zachovať mier? (…) Ja napríklad chcem zachovať náš jazyk, pretože som presvedčený, že ľavicová strana musí hovoriť jazykom ľudí.“

Teraz mal Oskar prevádzkovú teplotu. Žiadal lacnejšiu energiu „tým, že ju priamo opäť dovezieme z Ruska“, označil Kontaktschuld a cancel culture za niečo „predfašistické“ a vyhlásil: „V našej spoločnosti sa už nepresadzujú záujmy väčšiny obyvateľstva, a preto je naša demokracia vystavená skúške.“

Celú druhú časť svojho polhodinového prejavu venoval zahraničnej politike a v nej padli všetky zábrany. Celoživotný pacifista sa síce zaviazal k právu Izraela na existenciu, ale Nemci podľa neho nesú zodpovednosť aj za život Palestínčanov. Kritizoval, že AfD „stojí pevnejšie na strane Izraela ako ktorákoľvek iná nemecká strana“, čo je podľa neho „úplne neudržateľný postoj“. Zvolal: „To, čo sa deje v Pásme Gazy, považujem za vojnový zločin.“

Bez prestávky prešiel k Ukrajine: „samozrejme, odsudzujeme aj smrť Ukrajincov“, ale „vieme, že oficiálny západný naratív je od základu nesprávny“. Opakoval požiadavku manželky na okamžité prímerie. Rusko by za to malo byť odmenené okamžitým zastavením dodávok západných zbraní na Ukrajinu, „ktoré túto vojnu podnecujú“.

Politik, ktorý celkom oprávnene odsúdil dvojakú morálku západného mainstreamu, sa teraz dostal do halucinačnej antimorálky. S plnou vážnosťou vyhlásil: „A tak ako by vzhľadom na našu históriu nikdy nebolo ospravedlniteľné obnoviť dodávky zbraní, ktoré sa môžu použiť na vraždenie Židov, je rovnako odsúdeniahodné obnoviť dodávky zbraní, ktoré sa môžu použiť na vraždenie Rusov. Kde to sme, že sa to v Nemecku neuznáva?“

Ani slovo o tom, kto je v porovnávaných konfliktoch páchateľom a kto obeťou. Búrlivý potlesk, koniec snemu.

Sedliaci pred Brandenburskou bránou Bijú sa o šesť percent svojich dotácií alebo sú predvojom pravicovej revolúcie?

Martin Leidenfrost

Nemeckí sedliaci síce nikomu neskrivili ani vlas na hlave, vyvolali však riadnu hystériu.

Hlavný prejav zakladateľky Sahry Wagenknechtovej zaznel o zopár hodín skôr. Na rozdiel od manžela sa občas pozerala na pripravený papier. Aj ona chce v mene mieru nechať Ukrajincov napospas ruskému agresorovi, no zvolila pri tejto téme slovník menej nabitý emóciami.

Po dlhoročných sporoch v Die Linke svojich straníkov prosila: „Správajme sa k sebe navzájom ohľaduplne!“ V BSW sú podľa nej totiž „teológovia aj ateisti, dedinčania aj mešťania. Požadujeme toleranciu a rešpekt nielen v spoločnosti, ale aj tu v strane“.

Kritizovala „nesociálny“ ekonomický liberalizmus AfD a CDU/CSU, pričom predsedu CDU Friedricha Merza (na základe známeho faktu) označila za „bývalého lobistu Blackrocku, ktorý lieta po svete súkromným lietadlom a vážne verí, že takto žije nemecká stredná trieda“.

Medzitým už široko nenávidenú trojkoalíciu z SPD, Zelených a liberálnej FDP nazvala „najhlúpejšou vládou Európy“, „pretože vedie našu krajinu do krízy a v najhoršom prípade aj do vojny“.

Kým kancelára Scholza takmer nespomenula, zgustla si na hypermoralizme svojich hlavných politických súperov – Zelených. To bolo pochopiteľné a správne – v Nemecku neexistuje vďačnejší terč ako bublina zelených mimozemšťanov. Keby náhodou nevládli, museli by si populisti niečo také vymyslieť.

Nadaná populistka Wagenknechtová si schuti podala „hodnotovo orientovanú feministickú zahraničnú politiku“ zelenej ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej, ktorá práve rozhodla o predaji nemeckých rakiet Iris blízkovýchodnej tyranii – Saudskej Arábii: „Ak sú aj zbrojné kontrakty napísané genderovo citlivým jazykom, potom je v zelenom svete všetko v poriadku.“

Vysmievala sa zelenému vicekancelárovi: „Robert Habeck si pravdepodobne myslí, že všetci Nemci žijú v špičkovo zrekonštruovaných podkrovných bytoch v starých budovách. A preto si myslel, že by bolo geniálnym nápadom predpísať tepelné čerpadlo do kotolne pre celé Nemecko.“

„Samotní politici semaforovej koalície teraz vychádzajú do ulíc a hrdinsky demonštrujú proti výsledkom svojej vlastnej politiky – aké je to pokrytectvo a svätuškárstvo!“Zdieľať

Celej zelenoprogresívnej triede naložila takto: „Mimochodom, tí istí politici, ktorí sa inscenujú ako vysoko morálni dobrodinci, ktorí údajne trpia s každým kurčaťom v klietke a s každou ropuchou pri ceste, ale keď ide do tuhého, neštítia sa opäť zvýšiť náklady na vykurovanie pre mrznúce rodiny alebo uvrhnúť do bankrotu hostinských, ktorí od čias korony zápasia s problémami – to je ten dvojaký meter, ktorý vidíme všade.“

Vyhranila sa proti kultúre zrušenia, zvlášť proti v Nemecku veľmi rozšírenej praxi, že takmer každá kritika vlády môže byť znevážená ako prejav pravicového extrémizmu.

Povedala: „Toto sú bláznivé diskusie, ktoré sa v našej krajine čiastočne vedú: podpora mieru – pravicová. Obrana statkov – pravicová. Kritika zatvárania škôl a tlaku na konformitu v čase korony – pravicová. Požiadavka na obmedzenie prisťahovalectva a obava z islamistických paralelných spoločností – pravicová.

A po rokoch vtĺkania do hláv ľudí, že všetko rozumné je pravicové, sa čudujú, keď strana, ktorá je vskutku pravicová a má vo svojich radoch pravicových extrémistov a nacistov, nakoniec vyjde z takejto diskusie víťazne, v prieskumoch má 20 percent a na východe dúfa v absolútnu väčšinu.“

Vzhľadom na masové demonštrácie za zákaz opozičnej AfD nemohla odolať nasledujúcemu jedovatému výkladu: „Samotní politici semaforovej koalície teraz vychádzajú do ulíc a hrdinsky demonštrujú proti výsledkom svojej vlastnej politiky – aké je to pokrytectvo a svätuškárstvo!“

Komentár

Pobúrenie proti AfD Nemecká politika musí prijať to, že väčšina nechce masívnu moslimskú imigráciu

Martin Leidenfrost

Minulý piatok som napísal, že na nemeckých demonštráciách za zákaz AfD vidno skôr mladé mestské ženy.

Riešenie vidí v obnove sociálneho štátu, napríklad vo zvýšení minimálnej hodinovej mzdy na 14 eur a vo zvýšení dôchodkov na rakúsku úroveň (kde vďaka tomu výrazne stúpla zadlženosť štátu), no aj v zrušení sankcií proti Ruskej federácii. Presnejšie to ešte nevedela povedať, vypracovanie podrobného programu strany, aj s pomocou „odborných rád“, je len na začiatku.

Prevažne zelenoprogresívne nemecké médiá majú Wagenknechtovú už niekoľko rokov v zuboch: najprv pre jej protimigračné postoje, potom pre jej protizelené názory, no a nakoniec pre jej hybridné putinofilstvo. Na rozdiel od AfD je však Wagenknechtová stále jednou nohou v mainstreame.

Niektorí komentátori jej dokonca vyčítali, že ostrosťou svojich útokov na politický systém ohrozuje demokraciu. To sa teraz píše všade o hocikom.Zdieľať

Novinárky a novinári sa na ňu neodvážia útočiť tak ako na zlých bielych mužov z AfD: je to predsa len žena, má predsa len migračné pozadie, vo vedení jej strany sa to len tak hemží političkami s priezviskami ako Mohamed Ali a v niečom je to predsa len stále ľavičiarka.

Mediálne echo na jej perfektný východoberlínsky prejav bolo prevažne negatívne. Niektorí komentátori jej dokonca vyčítali, že ostrosťou svojich útokov na politický systém ohrozuje demokraciu. To sa teraz píše všade o hocikom.

Žiaľ, málokto si všimol, že na rozdiel od svojho vzkrieseného 80-ročného manžela občas aj zabrnkala na zádumčivú, až melancholickú nôtu.

Raz konštatovala: „Atmosféra sa stala surovou, plnou pohŕdania tými, ktorí sú na dne.“

A neskôr: „Naozaj chceme žiť v spoločnosti, kde sa všetko točí okolo toho, aby sa peniaze premenili na ešte viac peňazí? V ktorej má niekoľko ľudí obrovskú moc obohacovať sa na úkor všetkých ostatných? V ktorej je čestný človek čoraz viac bláznom? Nezaslúžia si ľudia niečo lepšie?“