Víťazstvo ľavice vo Francúzsku Ako prišlo k neočakávanému volebnému obratu a čo teraz čaká Francúzsko?

Po minulotýždňovom neočakávane veľkom víťazstve Národného združenia Marine Le Penovej v prvom kole parlamentných volieb prišlo v druhom kole ešte väčšie prekvapenie – parlamentné voľby vyhrala nakoniec ľavicová koalícia (174 poslancov), za ňou nasledovala Macronova koalícia (156 poslancov) a Národné združenie (143 poslancov) sa ocitlo až na treťom mieste. 

Ako k tomuto neočakávanému obratu prišlo a čo teraz čaká Francúzsko?

Národné združenie získalo v prvom kole historický výsledok a s viac ako 33 percentami hlasov jednoznačne dominovalo vo väčšine regiónov Francúzska s výnimkou veľkých miest. Už v prvom kole bolo zvolených 39 poslancov za túto stranu a hneď po oznámení výsledku minulú nedeľu v strane vládla silná nádej, že budú schopní získať priamo absolútnu väčšinu 289 poslancov a kreslo premiéra. Táto nádej sa však začala s ďalším vývojom vytrácať.

Najkľúčovejší faktor, ktorý spôsobil konečné tretie miesto Národného združenia, je tzv. „republikánsky front“. Ide o koncept, ktorý existuje vo francúzskom väčšinovom volebnom systéme, keď sa všetky strany v danom obvode spoja v druhom kole za jedného kandidáta, ktorý je schopný poraziť kandidáta Národného združenia. 

Táto taktika dlhodobo, už od 80. rokov, vychádza a spôsobovala, že Národné združenie malo vždy napriek miliónom hlasov menej ako 10 poslancov, niekedy dokonca nula.

Ako však v posledných rokoch rástla podpora Národného združenia, tento koncept prestal byť natoľko efektívny. V roku 2022 ho dokázalo Národné združenie výrazne prekonať a napriek spojeniu ostatných strán pred druhým kolom proti jeho kandidátom dokázalo získať až 89 poslancov.

Keďže Národné združenie dlhodobo pracuje na zbavení sa svojich „kostlivcov“ (rasizmus, antisemitizmus) z minulosti, množstvo komentátorov predpokladalo, že tento koncept už bude v týchto voľbách úplne prekonaný a Národné združenie bude schopné získať aj absolútnu väčšinu.

Týmto predpokladom nahrával aj fakt, že po prvom kole vznikol rekordný počet tzv. „triangulaires“, teda situácií, keď v danom obvode postúpili do druhého kola až traja kandidáti (v niektorých prípadoch až štyria). Táto situácia nahráva Národnému združeniu, pretože na výhru nemusí získať absolútnu väčšinu hlasov v danom obvode a hlasy jeho protivníkov sa tým trieštia. 

Takýchto obvodov vzniklo po prvom kole až 301, čo reprezentovalo viac ako polovicu všetkých poslancov.

Parlamentné voľby vo FrancúzskuMarine Le Penová prekresľuje politickú mapu

Ján Cipár 

Po prvom kole sa však stalo niekoľko kľúčových udalostí, ktoré znížili počet „triangulaires“ iba na 89. Vo všeobecnosti sa predpokladalo, že keďže ľavicový blok je vedený konfliktnou, radikálne ľavicovou stranou Nepoddajné Francúzsko Jeana-Luca Mélenchona, kandidáti tejto koalície na treťom mieste nebudú odstupovať v prospech kandidátov Macronovej koalície na druhom mieste a naopak. 

Práve to sa však stalo. Premiér Gabriel Attal vyzval na zastavenie Národného združenia za každú cenu a ľavicový blok okamžite stiahol všetkých kandidátov na tretích miestach v obvodoch, kde hrozilo víťazstvo Národného združenia. Celkovo 80 Macronových kandidátov a 130 kandidátov ľavicovej koalície odstúpilo.

Jordan Bardella, Marine Le Penová a ďalší kandidáti Národného združenia označovali túto spoluprácu ako „alianciu hanby“ a „alianciu proti prírode“. Macronovi stredoví kandidáti totiž odstupovali v prospech strany, ktorá postavila mnohých radikálnych kandidátov obvinených z násilností a otvoreného antisemitizmu. 

Takým je napríklad aj novozvolený radikálne ľavicový poslanec Raphaël Arnault, ktorý je obvinený z ospravedlňovania terorizmu v súvislosti s útokom Hamasu a násilných útokov. Navyše medzi Nepoddajným Francúzskom a Macronovou koalíciou neexistovali prakticky žiadne programové prieniky.

Ako sa však ukázalo, práve odstúpenia kandidátov na treťom mieste, teda „republikánsky front“, znovu porazili Národné združenie. Viaceré exit polly už ukazujú, že práve táto taktika znovu zafungovala a voliči ľavicového bloku a Macronovej koalície sa dokázali zjednotiť proti kandidátom Národného združenia napriek nesúhlasu v kľúčových otázkach.

Asi najlepšie je táto situácia zreteľná pri dvoch veľmi viditeľných kandidátoch v departmentoch Tarn a Sarthe. V departmente Tarn kandidoval za poslanca predseda Mladých republikánov Guilhem Carayon, pričom jeho otec je starostom jedného z najväčších miest v departmente. Carayon získal v prvom kole viac ako 43 percent hlasov a svojho protivníka z Macronovej koalície Jeana Terliera porazil o 15 percent. Pred druhým kolom však odstúpil kandidát ľavicového bloku na treťom mieste a Carayon nakoniec prehral voči Terlierovi 49 : 51.

Rovnaká situácia nastala aj v rurálnom departmente Sarthe, kde kandidovala sestra Marine Le Penovej Marie-Caroline Le Penová. Le Penová získala v prvom kole 39 percent hlasov a pred druhou kandidátkou ľavicovej koalície viedla o takmer 15 percent. Macronova kandidátka však pred druhým kolom odstúpila a Le Penová nakoniec v druhom kole prehrala najtesnejším rozdielom 49,77 : 50,23. Podobne tesné výsledky, kde rozhodovalo niekoľko desiatok až stoviek hlasov, je možné nájsť po celom Francúzsku.

Ako ukázali tieto voľby, Marine Le Penová a Národné združenie sa napriek veľkej snahe nedokážu zbaviť svojej minulosti. Aj napriek tomu, že podpora pre ich politiku rastie a v týchto voľbách získali najlepší výsledok vo svojej histórii, vo väčšine francúzskej spoločnosti stále vzbudzujú silný odpor, ktorý nedokážu zatiaľ prekonať. 

Pre Marine Le Penovú tento výsledok znamená, že vytúžené kreslo prezidentky stále nie je na dosah. K cieľu 50 + 1 percento podpory vo francúzskej spoločnosti je naďalej veľmi ďaleko. Nánosy minulosti nevie prekonať ani Le Penovej nástupca, iba 28-ročný Jordan Bardella, a strana tak bude musieť prísť s novou taktikou, pokiaľ chce niekedy pomýšľať na víťazstvo.

Preskupovanie na francúzskej politickej scéne

Veľkým víťazom večera je ľavicový blok. Ten prekonal všetky očakávania a zvýšil svoj predchádzajúci počet poslancov o viac ako 40. Problémom tohto bloku je však to, že ho tvorí niekoľko strán, ktoré budú mať problém dohodnúť sa na budúcom premiérovi a programe. 

Najvyšší počet poslancov bude mať Nepoddajné Francúzsko nasledované socialistami, zelenými a nakoniec komunistami. Tieto strany však majú mnohé ideologické rozdiely a vládne medzi nimi historická nedôvera.

Do parlamentu sa napríklad dostal bývalý stredoľavý prezident François Hollande, ktorý si tým pravdepodobne chystá svoju opätovnú prezidentskú kandidatúru v roku 2027. Dlhodobo sa však nemôže vystáť so Jeanom-Lucom Mélenchonom a pravidelne na seba osobne útočia v televíznych vystúpeniach. Akákoľvek dohoda medzi nimi a ďalšími osobnosťami bude takmer zázrak.

Pár hodín pred ďalšou francúzskou revolúciouTri dôvody, prečo by slovenskí konzervatívci nemali odpísať najstaršiu dcéru Cirkvi

Martin Leidenfrost

Zaujímavý vývoj momentálne prebieha u konzervatívnych Republikánov. Všeobecne sa očakávalo, že budú v týchto voľbách úplne zničení, avšak dokázali získať 66 kresiel a udržať si tak rovnakú veľkosť parlamentného klubu ako pred voľbami. 

Navyše do parlamentu sa vracia Laurent Wauquiez, súčasný predseda regiónu Auvergne-Rhône-Alpes, ktorý sa tak stane jedným z ich kľúčových lídrov a potenciálnym budúcim prezidentským kandidátom. Republikáni úspešne odolali náporu Národného združenia a budú rozhodujúcim jazýčkom na váhach pri prijímaní zákonov.

Vo Francúzsku neexistuje jasná väčšina

Nie je vôbec jasné, kto bude vo Francúzsku teraz vládnuť. Parlamentné voľby síce vyhral ľavicový blok, so ziskom 174 poslancov je však veľmi ďaleko od potrebných 289 poslancov na absolútnu väčšinu. Prezident má právomoc vymenovať za premiéra, kohokoľvek chce, a nepotrebuje na to súhlas parlamentu.

Avšak parlament mu môže prostredníctvom procedúry „motion de censure“ vyjadriť nedôveru. Macron tak bude musieť dbať na to, aby našiel premiéra, ktorý bude prijateľný pre čo najširšie spektrum poslancov, čo bude nesmierne náročné. V politických stranách teraz môžu nastať veľké posuny.

Na stole je viacero scenárov. K Macronovej koalícii by sa napríklad mohli pripojiť socialisti a konzervatívni Republikáni a vytvoriť akúsi stredovú koalíciu na štýl veľkých koalícií v Nemecku. S týmto scenárom by však pravdepodobne nesúhlasila veľká väčšina Republikánov.

Ďalšia možnosť je, že sa z Macronovej koalície odtrhnú ľavicovejší poslanci a pripoja sa k ľavicovej koalícii, je však otázne, či by ich počet dosiahol aspoň 289. Problémom akejkoľvek koalície v novom parlamente budú silné pozície Národného združenia a Nepoddajného Francúzska, ktoré predstavujú dva úplné protipóly, nikto s nimi nechce spolupracovať a spolu majú viac ako 200 poslancov.

Francúzsko tak v nasledujúcich týždňoch čaká obdobie nestability, z ktorého neexistuje jednoznačná cesta von. A to nie je dobrá správa pre celú Európu.