Prvé kolo predčasných parlamentných volieb vo Francúzsku, ktoré nasledovali ani nie mesiac po eurovoľbách, prinieslo doslova politické zemetrasenie a prekreslilo politickú mapu Francúzska.
Po prvýkrát v histórii v nich totiž jednoznačne vyhralo Národné združenie Marine Le Penovej s viac ako 33 percentami hlasov, nasledované ľavicovým blokom s 28,5 percenta. Macronov centristický blok, ktorý dosiahol 22 percent hlasov, bol prakticky vymazaný z politickej mapy a už dnes je jasné, že Macron bude po zvyšok svojho funkčného obdobia iba papierovým prezidentom.
Aj keď sa finálny výsledok ešte bude meniť počas budúcotýždňového druhého kola a definitívne zloženie parlamentu sa tak dozvieme až o týždeň, už dnes je jasné, že francúzska politika sa úplne zmení. Výsledky niektorých kľúčových osobností navyše veľa napovedajú o prezidentských voľbách v roku 2027.
Prezident Macron sa rozhodol rozpustiť parlament a vyhlásiť predčasné voľby po tom, ako jeho politický tábor utŕžil drvivú prehru počas júnových eurovolieb. Tie vo Francúzsku s náskokom vyhralo Národné združenie Marine Le Penovej.
Macron si bol vedomý neudržateľnej situácie v krajine a zároveň svojej nepopularity, navyše od parlamentných volieb v roku 2022 už mal v parlamente iba relatívnu väčšinu a mnoho zákonov a reforiem musel prijímať pomocou špeciálnych právomocí bez súhlasu parlamentu.
Rozhodol sa teda staviť na moment prekvapenia a vyhlásil voľby v najkratšom možnom termíne. Táto stávka mu však nevyšla a jeho koalícia utŕžila absolútne zničujúcu prehru, po ktorej stratí viac ako 150 svojich poslancov z doterajších 250.
Táto prehra mu súčasne výrazne podkope autoritu a aj jeho zostávajúci poslanci sa môžu čoskoro pripojiť k jednému z väčších blokov. Navyše počas posledných dní pred voľbami, keď sa už črtala masívna prehra, mnoho jeho najbližších spolupracovníkov spochybňovalo prezidentovo rozhodnutie vyhlásiť predčasné voľby.
Medzi takých patrila aj doterajšia predsedníčka francúzskeho parlamentu Yaël Braunová-Pivetová či potenciálny budúci prezidentský kandidát a bývalý premiér Édouard Philippe.
Obrovská prehra teraz ešte viac rozdrobí Macronov tábor a zintenzívni boj o nástupníctvo. Veľkou otázkou zostáva, či Macron ešte vôbec bude schopný čokoľvek presadiť alebo sa celá jeho činnosť presunie už iba do zahraničnej politiky, kde má francúzsky prezident silné právomoci aj bez podpory parlamentu.
Francúzsky volebný systém pri parlamentných voľbách prináša mnohokrát neočakávané výsledky. Aj keď podpora na úrovni celej krajiny pre jednu alebo druhú stranu niečo napovedá o výsledku, finálne rozdelenie kresiel závisí od množstva faktorov.
Francúzi totiž volia väčšinovým systémom jedného poslanca v každom z 577 obvodov, pričom voľby majú dve kolá. Kľúčovú rolu tu okrem podpory lokálnych starostov a primátorov a socioekonomickej charakteristiky miestnych obyvateľov hrajú dva faktory. Pokiaľ niektorý kandidát získa už v prvom kole viac ako 50 percent hlasov, ktoré reprezentujú viac ako 25 percent všetkých voličov v obvode, je už priamo zvolený. Ak nie, do druhého kola postupujú podľa poradia tí kandidáti, ktorí získali počet hlasov zodpovedajúci aspoň 12,5 percenta všetkých voličov v obvode, a v druhom kole stačí na zvolenie už iba relatívna väčšina.
Predovšetkým druhý faktor bude momentálne rozhodovať o budúcom zložení francúzskeho parlamentu. Do druhého kola totiž v dôsledku historicky vysokej účasti momentálne postúpili v takmer polovici všetkých obvodov až traja kandidáti a môžu tak rozdrobiť hlasy. Traja kandidáti v obvode zväčša výrazne pomáhajú k zvoleniu kandidáta z Národného združenia Marine Le Penovej, ktorý tak nemusí získať absolútnu väčšinu v obvode a nečelí zjednotenej opozícii.
Ľavicový blok už oznámil, že stiahne všetkých kandidátov na treťom mieste v tých obvodoch, kde hrozí víťazstvo Národného združenia, a s cieľom poraziť ho podporí aj konzervatívnu pravicu. Rovnaký prístup zvolí aj Macronov tábor, konzervatívni Republikáni, naopak, vyhlásili, že v druhom kole nebudú dávať odporúčania a nebudú sťahovať kandidátov. Práve tieto rozhodnutia najviac ovplyvnia finálne rozloženie kresiel.

Keďže v týchto voľbách prišiel voliť rekordný počet voličov a účasť 67 percent je najvyššia od roku 1997, vo väčšine obvodov presiahla 50 percent a mnoho poslancov tak je zvolených už v prvom kole. To je prípad aj samotnej Marine Le Penovej, ktorá bola vo svojej bašte Pas-de-Calais zvolená s 58 percentami. Rovnako bol hneď v prvom kole zvolený jej podpredseda Sébastien Chénu.
Za radikálne ľavicové Nepoddajné Francúzsko boli už v prvom kole zvolení najvýraznejší poslanci Manuel Bompard a Mathilde Panotová. Zvolený v prvom kole bol aj šéf socialistov Olivier Faure.
O najväčšie prekvapenie večera sa však postaral predseda Komunistickej strany Francúzska a bývalý prezidentský kandidát Fabien Roussel, ktorý vo svojej bašte na severe Francúzska prehral už v prvom kole. Porazil ho s veľkým náskokom kandidát Národného združenia Guillaume Florquin.
Podľa projekcií by Národné združenie mohlo získať 240 až 270 poslancov, ľavicový blok 180 až 200 kresiel, Macronov tábor 60 až 90 kresiel, konzervatívni Republikáni medzi 30 až 50 a zvyšok regionálne strany. Keďže na absolútnu väčšinu je potrebných 289 hlasov, Francúzsko by sa pri takomto výsledku ocitlo v úplnom politickom chaose, bez stabilnej vlády. Národné združenie už vyhlásilo, že bude potrebovať absolútnu väčšinu, a počas nasledujúceho týždňa sa bude snažiť mobilizovať. Zatiaľ to však vyzerá, že mu bude niekoľko desiatok poslancov chýbať.
Ako ukazuje volebná mapa Francúzska, Národné združenie dominuje prakticky v celej krajine s výnimkou veľkých miest, kde vyhrala ľavica, a západu Francúzska (predovšetkým regiónu Bretónsko), kde si svoje pozície udržal Macronov tábor. V týchto voľbách sa znovu potvrdilo silné rozdelenie medzi vidiekom a mestom – vidiek dnes už drvivou väčšinou volí hnutie Marine Le Penovej.
V druhom kole sa proti sebe zväčša postavia kandidáti ľavicového bloku a Národného združenia. Je otázne, ako sa v tomto prípade zachovajú centristickí voliči.
Podľa prieskumu pre denník Le Figaro vzbudzujú najväčší odpor kandidáti radikálnej ľavice a v tomto prípade sa voliči viac prikláňajú k podpore Národného združenia. Navyše ideový líder radikálnej ľavice Jean Luc Mélenchon ešte aj v posledných dňoch pred voľbami šíril antisemitské naratívy a rozbíjal jednotu ľavice, a tak prípadná hlbšia prehra ľavice bude predovšetkým jeho zodpovednosťou.
Vyhlásenie predčasných volieb urýchlilo celý volebný kalendár. Keďže v roku 2026 čakajú Francúzsko lokálne voľby a v roku 2027 prezidentské voľby, nádejní kandidáti sa naplno zapojili do parlamentných volieb.
Silný výsledok Národného združenia výrazne posilní Marine Le Penovú pred jej očakávaným oznámením ďalšej kandidatúry na prezidentku. Za socialistov v týchto voľbách kandidoval v departmente Corrèze bývalý prezident François Hollande. Tento nezvyčajný krok, keď prezident znovu kandiduje za poslanca, síce Hollande zdôvodňuje potrebou postaviť sa proti radikálnej pravici, všetci však vidia za jeho rozhodnutím túžbu znovu kandidovať za prezidenta v roku 2027.
V posledných mesiacoch čoraz viac vystupuje v televízii a chodí po školách a zároveň výrazne buduje svoje sociálne siete. Jeho vynútená „nekandidatúra“ v roku 2017 ho údajne stále hnevá a parlamentné voľby mu tak poskytujú skvelú príležitosť vrátiť sa do politického ringu. Vo svojom obvode je zatiaľ na prvom mieste, avšak súboj pôjde do druhého kola.
Rovnaký prípad je aj predseda jedného z najväčších francúzskych regiónov Auvergne-Rhône-Alpes a konzervatívny republikán Laurent Wauquiez. Dlhodobo sa o ňom hovorí ako o budúcom kandidátovi na prezidenta a v týchto voľbách sa rozhodol kandidovať vo svojom starom obvode v departmente Haute-Loire. Jeho potenciálna budúcotýždňová výhra by znovu priniesla Republikánom silného lídra a možno by zabránila ich definitívnemu rozpadu.
O svoju politickú budúcnosť hrajú aj ďalšie kľúčové mená ako Macronov premiér Gabriel Attal či viacerí ďalší ministri. Mnohí z nich, ktorí majú obvody v Paríži, si zároveň vytvárajú zázemie pre voľby parížskeho primátora o dva roky. V súčasnosti sa teda nanovo prekresľuje politická mapa Francúzska.
Už niekoľko dní pred voľbami sa polícia chystala na protesty po celej krajine a mnohí obchodníci sa rozhodli zabarikádovať svoje obchody z dôvodu obáv z rabovania. Okamžite po oznámení prvých výsledkov sa rozhoreli násilné protesty v najväčších mestách, predovšetkým v Paríži, Nantes a Lyone, a polícia musela reagovať slzným plynom.
Pokiaľ Národné združenie vyhrá aj budúci týždeň a získa aj absolútnu väčšinu, Francúzsko sa môže ponoriť do najväčších ľavicových protestov za posledné desaťročia.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.