Pohľad zvonka Vyskočiť z konzervy, ale ako?

Najprv nemilý fakt. Stredopravé strany na Slovensku utrpeli cez víkend porážku – občianski a ekonomickí pravičiari v SaS a Demokratoch, kresťanskí v KDH a KÚ. Jediný poslanecký mandát pre kresťanských demokratov nie je námet na oslavu, aj keď aj k nemu treba pogratulovať. Volebných bášt ubúda a sociodemografia hrá proti nim. 

Ľavica, tá progresívna aj populistická, ktorá sa na okabátanie voličov šatí do symbolov blízkych konzervatívcom, prevalcovala Slovensko. To pri účasti, ktorá pri voľbách do Európskeho parlamentu v našich končinách budí rešpekt, nie je len nebadané vybočenie z kurzu. To je varovný trend. 

Prišiel potrebný čas vytriezvenia. Dáva nádej na zmenu, mnohí ju budú prorokovať. Keď nefunguje stratégia, nie je čas meniť taktiku, ale stratégiu. Práve v zmenách taktiky sme na domácej pravicovej scéne majstri v triede. 

Pozorný čitateľ isto vypozoroval, že titulok tohto článku je narážkou (aj keď len ilustratívnou) na jeden z formátov predvolebnej kampane neúspešného kresťanského zoskupenia, ktorý už neláka a nevzrušuje. No dobre, mudrlant, ale čo s tým?

Nedávno som vkĺzol do druhej polovice života, zrejme každý muž po štyridsiatke si to môže povedať. Mám šťastie byť z generácie, ktorej osud, detstvo, dospievanie a dorastanie sa pretínajú s našou najdlhšou érou požívania darov demokracie a slobody v našich dejinách. 

Malo to byť štyridsať rokov na púšti, ale skôr to bolo štyridsať rokov v jasliach, škôlke a školských laviciach. Tá paralela nie je náhodná. Platí to aj pre politické strany, najmä tú najstaršiu, ktorá hrdo vzišla z bojovníkov proti totalite – KDH. Čitatelia mi, dúfam, odpustia, že svoj chirurgický rez povediem na tele tohto mne bližšieho predstaviteľa kresťanskej pravice.

Richard Rohr je františkánsky kňaz a publicista pôsobiaci v americkom Novom Mexiku. Napísal už viac bestsellerov, jeden z nich môže byť kľúčom k hľadaniu riešenia našej dilemy, zrejme preto, že viac hovorí o nás, hlavných protagonistoch životných zápasov. Útla kniha Falling Upward (v češtine vyšiel jej preklad v roku 2022 vo vydavateľstve Vyšehrad ako Pád vzhůru) je duchovným sprievodcom pre ľudí v strednom veku, ktorí vyrástli z mladíckych zápalov a ilúzií, sú na vrchole a už pozerajú na zostup do údolia.

Vôbec to nie je cesta plná sĺz za zapadajúcim slnkom života. Naopak, je to cesta zmeny prinášajúcej pokoj, (božskú) múdrosť, a teda radosť, napriek objektívnej realite, ktorá nebude ružová, chrumkavá a vôbec nie bezbolestná. A to je tá pointa. Sebazaprenie. Najsilnejší sme v tom, v čom sme najslabší. 

Pár postrehov (úmyselne sa vyhýbam výrazu strategické rady, ale kto chce, vidí) od Richarda Rohra, ktoré by sa kresťanským pravičiarom mohli hodiť. 

Po prvé, prijať a objať zmenu je totiž súčasť Božieho plánu. Obsesia s udržaním statusu quo je detskou chorobou. 

„Ak zmena a rast nie sú predprogramované do vašej spirituality a ak nemáte vážne varovné signály o oslepujúcej prirodzenosti strachu a fanatizmu, vaša viera sa vždy skončí uctievaním statusu quo a ochranou vašej egoistickej pozície a osobných výhod,“ píše Rohr a ukazuje, ako Ježiš volajúci po pokání v skutočnosti myslí volanie po zmene. Lepšie povedané, volá po prijatí zmeny, hľadiac na minulosť, súčasnosť a budúcnosť, nie po konzervovaní statusu quo pre osobný (alebo politický) prospech. 

Tu treba dodať, že konzervativizmus nie je žiadna koherentná ideológia proti zmene. Nemôže byť, a ak sa ňou stane, je to paródia konzervativizmu, lenivá ideológia vysokých bášt. Zdravý konzervativizmus je predovšetkým postoj – opatrný, prezieravý, opretý o zdravý rozum, spolupracujúci, generujúci, nie dusiaci.  
      
Po druhé, zmieriť sa s nedokonalosťou. Vlastnou aj voličskou. Snaha o perfektnosť je nedospelá, lebo sami sme zúfalo nedokonalí. Rohr varuje, že každá duchovná cesta sa začína elitársky a končí rovnostársky. Dokonalosť je túžba po racionálnosti – voliča, kandidáta, reforiem, politík, doplňte si sami. 

Takáto dokonalosť vedie k nudnej duálnosti. Všetko je buď biele, alebo čierne, čisté, alebo skorumpované, systémové, alebo nesystémové, s nami, alebo proti nám. Opäť v nedobytných baštách. Dokonalá racionalita postupne „porovnáva, súťaží, vytvára konflikt, konšpiruje, odsudzuje, ruší akékoľvek protichodné dôkazy a nakoniec beztrestne ukrižuje“, zdôrazňuje Rohr.

Opakom racionálnosti nie je nespútaná emócia či nebodaj číra iracionálnosť. Opakom môže byť niečo, čo Rohr nazýva transracionálnosť, teda „niečo väčšie, ako dokáže racionálny mozog spracovať, veci ako láska, smrť, utrpenie, Boh a večnosť sú transracionálne zážitky“. Tieto veci, zážitky alebo symboly sú lepšou živnou pôdou pre politickú prácu vo svojej sile a obrazotvornosti pre nedokonalých voličov a nedokonalých kandidátov.

Po tretie, dať sa do pokoja a vystúpiť z bášt. Nepokoj a neustále poryvy v duši sú prirodzenejšie pre prvé desaťročia života človeka. Opúšťať komfortnú zónu nie je prirodzené, nafukovať jej hranice áno. 

Zdravý konzervativizmus je predovšetkým postoj – opatrný, prezieravý, opretý o zdravý rozum, spolupracujúci, generujúci, nie dusiaci.

„Niekedy neskoršie po štyridsiatke som pochopil, že mnoho ľudí ma malo rado a obdivovalo za niečo, čo som nebol, a mnoho ľudí ma nenávidelo a odmietalo za niečo, čo som nebol. Naopak, mnohí ma mali radi za to, čo som bol v skutočnosti... a to bola jediná láska, ktorá ma kedy spasila. Mnohí ďalší ma správne kritizovali za to, kto som v skutočnosti bol a ukázali mi moju tienistú stránku, čo bolo vždy bolestivé, často veľmi užitočné. V každom prípade, jasne sa ukázalo, že ich reakcie odhalili viac o nich a dobrej alebo zlej kvalite ich zrkadlenia ako o mne,“ konštatuje Rohr.

Nečakať lásku a prijatie u každého voliča a, naopak, prijať možnosť dať sa ním nenávidieť bez príčiny dáva silnú vnútornú slobodu pred uzatváraním sa. Zrkadliť znamená počúvať, chápať, súcitiť, zaujímať sa. 

„Boh k nám prichádza zamaskovaný ako náš život,“ Rohr cituje Paulu D’Arcy. Dovolím si malú účelovú úpravu. Boha stretávame prezlečeného za voliča. Teda stretávame alebo čakáme, že príde sám? Ak majú kresťanskí pravičiari opäť raz mobilizovať tichú väčšinu zo strednej vrstvy alebo aspoň jej rozhodujúcu časť, musia za ňou vykročiť na bojiská a požiadať ju v pokoji o novú šancu. S pokojom a pokorou dospelých.

Konzervy sú fajn v núdzi a na výlete. Ale nedá sa z nich žiť stále. Zasýtia, no časom obmedzia zmysly, najmä chuť. Najlepšie jedlo uvaríte z čerstvých potravín, ideálne domácich, a s gustom podľa tradičnej receptúry, lebo tak to najväčšiemu množstvu ľudí chutí najlepšie.