Starnúci svet Ľudia už nie sú ochotní mať deti a ani štedré prorodinné opatrenia na tom veľa nezmenia

Ešte nedávno mnohí vedci varovali pred hrozbou preľudnenia. Mal to byť jeden z najväčších problémov, ktorým bude ľudstvo čeliť. 

Množili sa katastrofické scenáre, niektorí dokonca vyzývali ľudí, aby pre dobro planéty nemali deti. A niektorí tak skutočne aj urobili. No stačilo pár rokov a situácia sa otočila o 180 stupňov.

Aj najľudnatejšie krajiny dnes čelia strmému prepadu pôrodnosti a nevedia, ako ho zastaviť. 

Nová demografická štúdia publikovaná vo vedeckom časopise Lancet dokonca prognózuje, že v roku 2050 nebudú mať dostatočnú mieru plodnosti, aby udržali veľkosť obyvateľstva, tri štvrtiny krajín na svete.

Na konci storočia to už budú takmer všetky.

Ľudia po celom svete jednoducho prestali mať deti a vlády, nech sa snažia, ako chcú, nedokážu tento trend zmeniť. Na prorodinné opatrenia smerujú miliardy eur, ale ich účinnosť je minimálna.

Problém sa ďalej prehlbuje, a tak politici sľubujú nové opatrenia. Donald Trump napríklad prisľúbil, že ak sa mu podarí vrátiť do prezidentského úradu, zavedie podporu, ktorá prinesie nový baby boom.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron zasa v januári odštartoval kampaň demografického vyzbrojovania, ktoré má takisto zvýšiť pôrodnosť.

V Južnej Kórei zas rozmýšľajú o tom, že by žene po pôrode vyplatili bonus vo výške 70-tisíc dolárov.

Južná Kórea príde o polovicu obyvateľov

Táto krajina je totiž v problémoch s pôrodnosťou na prvom mieste na svete. 

Miera plodnosti tam vlani dosiahla iba 0,72 dieťaťa na ženu, mnohé ženy zostávajú bezdetné. Ak bude situácia pokračovať ďalej, do konca storočia by sa obyvateľstvo tejto krajiny malo zmenšiť na polovicu. Južná Kórea by tak prišla o 26 miliónov ľudí.

Krajina už teraz štedro motivuje ľudí k tomu, aby mali deti. Štát rodinám dotuje bývanie, k dispozícii majú aj iné príspevky a muži, ktorí majú deti do tridsiatky, nemusia absolvovať vojenskú službu.

Na výdavky spojené s prorodinnými opatreniami idú obrovské peniaze, napriek tomu sa situáciu nedarí zvrátiť.

V Európe je stav síce lepší, ale ani jedna krajina nedosahuje potrebnú 2,1-percentnú mieru plodnosti. Na Slovensku to je 1,64 dieťaťa na ženu, čo je úroveň, ktorú v priemere dosahujú rozvinuté krajiny.

Každá generácia je teda o jednu štvrtinu menšia ako tá predchádzajúca.

Jednu z najvyšších mier plodnosti v Európe má Francúzsko, ktoré do prorodinných politík investuje nemalé zdroje. Na tieto opatrenia každoročne putujú 3,5 až 4 percentá francúzskeho HDP. Aj tak miera plodnosti dosahuje iba 1,8 dieťaťa na ženu. V roku 2022 sa v krajine dokonca narodilo najmenej detí od druhej svetovej vojny.

Ako upozorňuje britský ekonomický magazín The Economist, problémy majú aj severské krajiny, známe svojím štedrým sociálnym systémom.

Prečo štedré opatrenia nefungujú?

Foto: Pexel/Саша Лазарев

Drahé a malý výsledok

Nie je pravda, že by takéto opatrenia nefungovali vôbec. Ako upozorňuje britský ekonomický denník Financial Times, začiatkom tohto milénia sa odborníci chodili do Fínska pozerať a učiť. V krajine totiž pôrodnosť rástla a zdalo sa, že to bolo práve vďaka štedrej materskej, právu na materskú školu a starostlivosť o nové matky.

Potom však miera plodnosti začala klesať aj tu.

The Economist to sčasti vysvetľuje tým, že ženy si na opatrenia zvykli a už pre ne neboli dostatočnou motiváciou na to, aby mali viac detí, ako pôvodne plánovali. 

Podľa výskumov majú najväčší dosah opatrenia, ktoré prinesú rodinám peniaze takpovediac na ruku. No aj tie prinášajú iba malú zmenu a sú veľmi drahé.

Britský ekonomický magazín vysvetľuje, že za prorodinnými opatreniami je idea, že deti treba brať ako tovar. Ľudia si ho kupujú podľa toho, či si ho môžu dovoliť. Ak budú mať viac peňazí a nebude to mať vplyv na kariéru, budú mať aj deti.

S touto myšlienkou prišiel ešte v 60. rokoch ekonóm Gary Becker. No ide o veľmi zjednodušené vnímanie problému.

Je totiž iba málo dát o tom, že by ženy zo strednej vrstvy chceli mať viac detí, ako majú. Ekonomické opatrenia na ne nezvyknú mať veľký vplyv.

Ukazuje to aj správanie počas ekonomickej krízy v rokoch 2007 až 2009. Vysokoškolsky vzdelané ženy mali napriek horšej ekonomickej situácii deti, ktoré plánovali mať. Naopak, medzi európskymi aj americkými ženami s najnižšími príjmami pôrodnosť ostro padla.

Práve na túto skupinu majú prorodinné opatrenia najvyšší vplyv, čo dokazujú aj štúdie opatrení z rôznych krajín. Pôrodnosť však klesla až tak, že podľa The Economist ani mobilizácia tejto skupiny nedokáže problém vyriešiť.

Pre český ekonomický denník e15 to potvrdzuje aj Jitka Slabá z Katedry demografie Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity: „Doterajšie skúsenosti s podpornými opatreniami rodinnej politiky ukazujú, že keď už nejaké pozitívny vplyv majú, je to iba krátkodobý efekt.“

Podľa Tomáša Kučeru z rovnakej fakulty veľké úspechy nepriniesli ani investície, ktoré sa uskutočnili v období, keď sa rodila generácia takzvaných Husákových detí.

„Robili sme odhad toho, koľko detí navyše štát vymámil veľmi nákladnými opatreniami v 70. rokoch. Za celú dekádu to bolo 60- až 100-tisíc detí navyše,“ povedal pre denník e15 s tým, že všetky ostatné deti by sa narodili aj tak.

Nejaké výsledky teda priniesli, no nie také veľké, ako sa očakávalo.

Nová situácia: Nechceme deti

Výskumníčka z fínskeho Inštitútu pre výskum populácie Anna Rotkirch v rozhovore pre Financial Times uviedla, že dnes čelíme novej situácii, keď staré opatrenia prestávajú fungovať.

Anna Rotkirch skúma aj to, koľko detí ľudia plánujú mať a koľko by v ideálnom prípade chceli mať. A vychádza jej, že sa zmenila paradigma. Kým v minulosti bolo obetou deti nemať, teraz je obetou deti mať.

Rozhodnutie mať alebo nemať deti nie je dané ekonomickými okolnosťami alebo hojnosťou prorodinných politík. „Je to niečo kultúrne, psychologické, biologické, kognitívne,“ hovorí.

„Mať deti bolo vo väčšine spoločností základným kameňom dospelosti. Dnes je to niečo, čo máte, keď už vám nechýba nič iné. Je to taká čerešnička na torte,“ dodáva.

Mnohé páry sa rozhodnú, že nebudú mať deti vôbec.

Ich nárast možno pozorovať na prieskume z Fínska. V generácii narodenej v 70. a 80. rokoch sa vo veku 25 rokov hlásil k tomu, že nechce mať žiadne deti, iba jeden z 20 opýtaných. V generácii narodenej o 10 a 20 rokov neskôr to už bol každý štvrtý.

Tento prístup sa podľa českého demografa Kučeru dostal do extrému v Južnej Kórei, kde je najnižšia miera plodnosti na svete. „Práca a peniaze sa stali určitou modlou, ktorá všetko ostatné odsunula na druhú koľaj. Dieťa nemá v tej spoločnosti prakticky žiadnu cenu, ďaleko vyššiu hodnotu má práca a kariéra,“ hovorí pre denník e15.

Foto: TASR/Veronika Mihaliková

Talianska výnimka

Iný príbeh však rozpráva talianske mesto Bolzano a jeho okolie, ktorému sa darí držať mieru plodnosti na relatívne vysokých úrovniach. Podľa expertov je to dané tým, že regionálna vláda postupne vyvinula silnú sieť prorodinných benefitov.

Rodičia tak môžu počítať so zľavami na jasle, detské produkty, potraviny, zdravotnú starostlivosť, ale pomoc dostanú aj v iných záležitostiach, ako sú napríklad účty za energie, dopravu či letné tábory. Ako však upozorňuje americký denník The New York Times, svoju rolu zohráva aj silný kultúrny faktor.

Bolzano sa totiž nachádza v regióne, ktorý až do začiatku 20. storočia patril do Rakúsko-Uhorska. Má teda svoju kultúru a niektorí odborníci tvrdia, že postoj k prorodinným politikám je tu zakorenený v túžbe menšinovej kultúry zachovať pri živote svoju silnú identitu.

Stačí sa pozrieť na susedný región Tridentsko, ktoré takisto výrazne investuje do prorodinných politík, ale miera plodnosti je výrazne nižšia. „Dôležitú úlohu zohráva aj miestna kultúra,“ hovorí pre New York Times významný taliansky demograf Alessandro Rosina.

Ukazuje sa teda, že iba ekonomické stimuly na zmenu demografického vývoja nepostačujú. 

Kľúčovou vecou je ochota mať deti. A keď chýba tá, ani tie najštedrejšie vládne opatrenia s tým príliš nepohnú.