Je to zaujímavý, fascinujúci, ale smutný fenomén dneška: nekritická, až fanatická obhajoba vrahov a teroristov, ako aj nenávisť voči slobodným demokraciám, ktoré im vzdorujú, zo strany mnohých.
Hovorím, samozrejme, o podivuhodnej aliancii, spojenectve medzi islamofašistami a ľavicovými progresívcami na Západe. A ich podpore palestínskeho Hamasu a kritike Izraela či jeho hlavného spojenca USA.
Minulý rok 7. októbra sa teroristické hnutie Hamas, ktoré od roku 2007 vládne v Pásme Gazy a ktoré neuznáva právo Izraela na existenciu v žiadnych hraniciach a chce ho kompletne zničiť, dopustilo masovej vraždy izraelských civilistov na izraelskej pôde. To je casus belli pre každú krajinu, vždy a všade.
A Hamas v Gaze ukrýva seba i svoje zbrane medzi civilistami; v školách, nemocniciach, mešitách, v husto osídlených rezidenčných štvrtiach. To je vojnový zločin; Hamas pácha vojnové zločiny na vlastnom obyvateľstve a nesie vinu za utrpenie Palestíncov v Gaze. To utrpenie by sa mohlo skončiť okamžite: keby sa Hamas vzdal a kapituloval. Utrpenie palestínskych obyvateľov by sa potom skončilo hneď v túto minútu.

V reakcii na tento zločin Hamasu a izraelskú legitímnu vojnu proti nemu americkí radikálni študenti okupovali kampusy a budovy mnohých univerzít, znemožňovali na nich vyučovanie či teraz nedávno aj promócie, bránili študentom, hlavne židovským, ktorí sa chceli učiť, vo vstupe do miestností, tried či prednáškových sál.
Hamas je typický predstaviteľ islamofašizmu; nie islamu. Je veľa islamských štátnikov či politikov, ktorí sú rozumní a umiernení, napríklad jordánsky kráľ Abdulah II. Hamas je však radikálne islamistické hnutie s genocídnym zámerom voči Židom.
Jeho mladí stúpenci sú tak vlastne Hamasjugend. Keď skandujú heslo From the River to the Sea (od rieky k moru), mienia tým, že medzi riekou Jordán a Stredozemným morom nemá byť žiadny štát Izrael. Je to vlastne nepriame volanie po genocíde.
Hlučných aktivistov je medzi študentmi vždy len menšina, ale s disproporcionálnym vplyvom. Mladí aktivisti nemajú vždy pravdu, politicky aktívna mládež nie je vždy rozumná.
Je krásne, nádherné, keď je politicky aktívna mládež za slobodu ako u nás v rokoch 1968 a 1989. Lenže angažovaná mládež bola v dejinách veľakrát za neslobodu. Mnohí mladí podporovali komunistov, fašistov, nacistov v 20. – 30. rokoch; u nás komunistov v 50. rokoch, na Západe maoizmus a Fidela Castra v 60. rokoch, sandinistov v 80. rokoch a Hamas teraz. Je to jedna z najhanebnejších politických káuz v dejinách.

Ale nielen mladí sú Hamasjugend. Morálny úsudok na ich úrovni prejavili i niektorí stredného veku. Tak napríklad taký Karim Chán, vrchný žalobca Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu a britský občan, požiadal súd o vydanie zatykača na autora masakier izraelských civilistov 7. októbra Jahjáa Sinvára a dvoch ďalších vodcov Hamasu, ale aj na izraelského premiéra Netanjahua a ministra obrany Galanta.
Vydať zatykač na vodcov Hamasu a súčasne aj na vodcov Izraela je, ako keby niekto v marci 1945 chcel vydať zatykač na Adolfa Hitlera i Winstona Churchilla.
To je, ako keby niekto v marci 1945 chcel vydať zatykač na Adolfa Hitlera i Winstona Churchilla. Bolo by to smiešne, keby to nebolo také zvrátené. Dať na rovnakú úroveň teroristu a premiéra, ktorý sa zodpovedá demokraticky zvolenému parlamentu a ktorý má povinnosť chrániť životy svojich občanov.
Mimochodom, Karimovi Chánovi v apríli dvanásť amerických senátorov napísalo list, v ktorom ho upozornili, že ak obviní izraelských štátnikov, oni to budú vnímať ako nepriateľské gesto proti USA a zasadia sa o to, aby mu USA skomplikovali život. Posledná veta toho listu bola: „Boli ste varovaný.“
No a tri milé, krásne európske krajiny Írsko, Nórsko a Španielsko diplomaticky uznali neexistujúci štát Palestína. V dôsledku izraelskej legitímnej vojny proti Hamasu. Ktorá sa začala ako reakcia na teroristickú masakru izraelských civilistov spáchanú Hamasom.
Teda tieto tri krajiny vlastne odmenili Hamas za 7. október 2023. Povedzme si to, ako to je. Povedzme si túto pravdu. Tri európske krajiny vlastne odmenili Hamas za kolosálnu teroristickú vraždu a mučenie nevinných civilistov, viac ako tisícky z nich.
To nás privádza k jadru vecí. Základnou otázkou politickej filozofie a politického myslenia už od čias Sokrata je otázka režimu; ktorý režim je dobrý, ktorý režim je lepší než iný.
Tí, ktorí nevedia, že ústavná demokracia je lepšia než tyrania, a preto má byť v konflikte s ňou vždy bránená a podporovaná, sú politickí analfabeti.
Kto nevie, že režim Churchilla bol tisíckrát, ba miliónkrát lepší než režim Hitlera, že ústavná demokracia Izraela má tisíckrát, ba miliónkrát lepší režim než Irán, Severná Kórea alebo Hamas v Gaze, tak všetko jeho – či jej – humanitné vzdelanie na škole základnej, strednej i vysokej vyšlo navnivoč a bolo márne. Taký človek sa stáva obhajcom vrahov, tyranov a teroristov.
A ak je tá osoba ešte mladá, tak členom Hamasjugend. Podivuhodná je tá aliancia, to spojenectvo islamofašistov a ľavicových progresívcov.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.