Kontroverzný zatykač na lídrov Izraela a Hamasu Netanjahuovi to zrejme zachránilo vládu. Za svojimi vodcami stojí aj Gaza

Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu Karim Khan v pondelok 20. mája požiadal o vydanie zatykača na troch lídrov Hamasu a na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a ministra obrany Yoava Gallanta z dôvodu možných zločinov proti ľudskosti. 

Ide o bezprecedentný krok, ktorým hlavný prokurátor de facto dal na jednu úroveň lídrov Hamasu a Izraela. Aj keď ide v prvom rade o právny akt, jeho najväčší dosah je politický a právne dôsledky budú len minimálne.

Zadržanie osôb takmer nehrozí

Vydanie zatykača ešte nie je účinné, musí byť najprv potvrdené samotnými sudcami Medzinárodného trestného súdu. Medzinárodný trestný súd so sídlom v holandskom Haagu navyše neuznávajú mnohé svetové mocnosti vrátane USA, Číny, Ruska, ale aj Izraela a Kataru, kde sa skrývajú politickí lídri Hamasu. 

Jeho zakladajúca zmluva, takzvaný Rímsky štatút, síce ukladá signatárskym štátom v prípade vydania zatykača povinnosť zadržať danú osobu, to sa však deje len veľmi zriedka. Pri nesignatárskych štátoch, ktoré sú v tomto prípade najkľúčovejšie, nehrá Medzinárodný trestný súd prakticky žiadnu rolu.

Stačí sa v tomto prípade pozrieť na vydanie zatykača, o čo požiadal Karim Khan v marci 2023, na ruského prezidenta Vladimira Putina a ruskú komisárku pre detské práva Mariu Lvova-Belovu. Rusko nielenže tento zatykač odignorovalo a vyhlásilo, že neuznáva jurisdikciu súdu, ale, naopak, ešte pridalo samotného hlavného prokurátora na svoj zoznam hľadaných osôb. 

Putin v roku 2023 navyše plánoval cestu do Juhoafrickej republiky, ktorá je signatárom Rímskeho štatútu a bola by teda povinná ho zadržať. Svoju návštevu nakoniec zrušil, no aj v prípade jeho príchodu by mu prezident Juhoafrickej republiky udelil diplomatickú imunitu.

V prípade vydania zatykačov si budú musieť Netanjahu a Gallant dávať pozor na cesty do krajín Európskej únie, ktoré dbajú na dodržiavanie zatykačov. Zatknutiu by sa však vyhli v prípade spomínaného udelenia diplomatickej imunity. 

Ani Netanjahu, ani Gallant však do Európy v posledných mesiacoch prakticky necestovali. Naopak, v USA, kde sú pravidelne na štátnych návštevách, im nič nehrozí. 

Lídri Hamasu sa nachádzajú buď v samotnom pásme Gazy, alebo v Katare a riziko vydania by im teda hrozilo iba v prípade vycestovania do niektorého z arabských štátov, ako je Tunisko.

Invázia do RafahuNetanjahu je pod tlakom radikálnych partnerov, humanitárna pomoc palestínskym civilistom sa obmedzí

Ján Cipár 

Sporná otázka jurisdikcie

Najdôležitejší dôsledok rozhodnutia hlavného prokurátora je teda v politickej rovine, ktorá je kľúčová na obidvoch stranách konfliktu a dokonca v niektorých aspektoch ho aj presahuje.

Ako už bolo spomenuté, USA nepodliehajú jurisdikcii súdu a spochybňujú ju aj v prípade konfliktu medzi Izraelom a Hamasom. Upozorňujú, že Izrael nie je signatárom, a tak nepodlieha rozhodovaniu súdu, a Palestína zase nie je suverénnym štátom, a preto nemôže byť súčasťou tejto jurisdikcie. 

Známy profesor práva na Harvarde Alan Dershowitz navyše hovorí o porušení princípu komplementarity, ktorý stanovuje, že medzinárodný súd by nemal vynášať rozhodnutia v otázkach, v ktorých už prebieha nezávislé súdne konanie vnútri štátu, ako je to v Izraeli.

Kritici týchto argumentov spochybňujú nezávislosť izraelského súdnictva a zároveň sa opierajú o rezolúciu OSN z roku 2012, ktorá zmenila štatút Palestíny z „pozorovateľskej entity“ na „nečlenský pozorovateľský štát“, čím de facto uznala čiastočnú suverenitu a možnosť podliehať jurisdikcii Medzinárodného trestného súdu.

USA pohrozili súdu sankciami

Viacerí americkí senátori už pohrozili súdu sankciami a tvrdými postihmi a rozhodnutie prokurátora ostro kritizoval aj Biden. Minister zahraničia Anthony Blinken už povedal, že je ochotný pracovať s republikánmi na zavedení sankcií. 

Išlo by o podobné kroky, aké Spojené štáty prijali ešte za Trumpovej administratívy v roku 2020, keď kvôli rozhodnutiu súdu vyšetrovať vojnové zločiny v Afganistane zmrazili aktíva niektorým pracovníkom a vydali zákazy cestovania.

Takéto konanie okrem akcieschopnosti súdu otvára aj otázku konzistentnosti svetových mocností. Keď totiž súd vydal zatykač na ruského prezidenta Putina, americký senátor Lindsey Graham vyhlásil, že ide o „obrovský krok správnym smerom pre medzinárodné spoločenstvo“, a prezident Biden nazval tento krok ako oprávnený. USA dokonca umožnili súdu viesť vyšetrovanie na svojom území, pokiaľ by súviselo s Ukrajinou.

Rusko súčasnú situáciu využíva vo svoj prospech a kritizuje USA. Slovami hovorcu Kremľa Dmitriva Peskova: „Vo všeobecnosti je situácia z hľadiska postoja USA a ochoty použiť sankčné metódy proti Medzinárodnému trestnému súdu viac než kuriózna.“

Propalestínske protesty na univerzitáchŠkolili ich radikálne ľavicové a islamistické skupiny, pomaly sa rozširujú aj do Európy

Ján Cipár 

Postoj EÚ je nejednotný

Požiadanie o vydanie zatykačov na lídrov Izraela vyvolalo v EÚ veľmi rozdielne reakcie v jednotlivých štátoch, neprinieslo však prekvapenia. 

Krajiny, ktoré sú dlhodobo podporovateľmi palestínskej štátnosti, rozhodnutie prokurátora akceptovali a tie, ktoré sú silnými podporovateľmi Izraela, naopak, rozhodnutie prokurátora odsúdili.

Španielsko, Slovinsko či Belgicko rozhodnutie privítali. Na opačnej strane Česká republika, ktorá je jedným z najväčších podporovateľov Izraela, slovami premiéra Fialu vyhlásila: „Návrh hlavného prokurátora vydať zatykač na predstaviteľov demokraticky zvolenej vlády spolu s vodcami islamistickej teroristickej organizácie je otrasný a úplne neprijateľný.“

V rovnakom duchu sa vyjadril aj britský premiér Rishi Sunak. Nejednotný postoj sa následne premietol aj do nejednoznačnej komunikácie Vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella.

Netanjahuovi hrozil pád vlády

Portál Politico začal svoj článok o rozhodnutí hlavného prokurátora titulkom „Medzinárodný trestný súd práve zachránil Benjamina Netanjahua“, čo presne vystihuje súčasnú situáciu. 

Netanjahu je už dlhé obdobie výrazne nepopulárny a v posledných dňoch hrozilo, že sa jeho vláda nadobro rozpadne. Minister Benny Gantz totiž v nedeľu 19. mája hrozil odchodom z vlády, pokiaľ Netanjahu nepredstaví realistický plán pre budúcnosť Gazy po vojne.

Pokiaľ by prišlo k jeho odchodu, Netanjahu by mal iba veľmi malú šancu zostať v premiérskom kresle. 

Pondelkové rozhodnutie prokurátora však všetko zmenilo. Za Netanjahua a Yoava Gallanta sa postavilo prakticky celé politické spektrum. Líder opozície a Netanjahuov rival Yair Lapid označil rozhodnutie ako „absolútne morálne zlyhanie“.

Analytik a novinár Břetislav Tureček o vojne v GazeIzrael sa musí rozhodnúť, či bude demokratickým alebo židovským štátom. Oboje je nereálne

Lukáš ObšitníkJozef Majchrák

Na obranu Netanjahua sa postavil aj vyššie spomenutý minister Gantz, prezident Herzog či rodiny ľudí, ktorí boli unesení Hamasom. Izraelský denník Yediot Ahronot, ktorý je protivládny, vyšiel s titulkom „Pokrytectvo Haagu“. 

Netanjahu si uvedomuje, že hlavný prokurátor práve na istý čas zachránil jeho politickú kariéru, a preto označuje jeho rozhodnutie ako útok nielen na neho samotného, ale aj na samotný Izrael. Je však otázne, ako dlho táto podpora pre premiéra zo strany spoločnosti a politického spektra vydrží.

Palestínčania stoja za Hamasom

V Gaze je možné pozorovať rovnaký prístup voči lídrom Hamasu. Denník New York Times priniesol viacero rozhovorov s obyvateľmi Gazy, ktorí označili vydanie zatykačov na predstaviteľov Hamasu ako nesprávne a vyhlásili, že súd dáva na rovnakú úroveň „obeť (Palestínu) a agresora (Izrael)“. 

Aj v týchto rozhovoroch sa ukázalo, že mnoho obyvateľov Gazy schvaľuje teroristický útok Hamasu na Izrael zo 7.októbra ako akt ozbrojenej vzbury proti okupantom.

Ako je teda zrejmé, rozhodnutie prokurátora prináša hlavne politické dôsledky a má len veľmi malú šancu priniesť spravodlivé zmierenie.