Pokus o pogrom v Machačkale Akej hrozbe čelí jedna z najstarších židovských komunít v Rusku

„Bežala za nami tlupa [...]. Ľudia z autobusu kričali, že sme Rusi, ukazovali červené pasy,“ opisuje udalosti pre ruskú Mediazonu jedna z cestujúcich. „Takmer všetci boli Rusi, no mnohí s dvojitým občianstvom. S nami bol jeden človek z Izraela, hovoril zle po rusky. Autobus v jednej chvíli zastal, obkľúčili nás. Hádzali kamene, rozbili okno. Búšili po oknách. Bolo to strašné,“ hovorí Ruska.

Cestujúcich sa nakoniec podarilo dopraviť k lietadlu do Moskvy, no pri zrážkach s políciou bolo zranených 20 ľudí.

Pokus o pogrom v Machačkale je len vyvrcholením najnovšej série antisemitských výstupov na Severnom Kaukaze. V meste Chasavjurt v predošlý deň dav napadol hotel, v ktorom údajne boli ubytovaní Židia. V Naľčiku podpálili židovské kultúrne centrum, v Čerkessku vyzvali na vyhnanie Židov z regiónu a v sociálnych médiách sa šíria výzvy neobsluhovať Židov a neprenajímať im nehnuteľnosti.

Ruské úrady z násilností vinia Kyjev a „západné tajné služby“ a tvrdia, že sú dôsledkom údajných „provokácií“.

Horskí Židia

Nedávne výtržnosti predstavujú vážne ohrozenie pre jednu z najstarších židovských komunít v Rusku, takzvaných „horských Židov“ (po rusky Горские евреи). Tí tradične hovoria judeo-tatským jazykom blízkym perzštine, ktorý sami nazývajú džuhuri, čím sa líšia od väčšinovej židovskej komunity aškenázskych, teda východoeurópskych Židov, ktorí hovorili jazykom jidiš a dnes sú do veľkej miery rusifikovaní.

Presný pôvod horských Židov je dodnes sporný, ale podľa väčšinovo uznávanej teórie sú potomkami Židov z Perzie, ktorí v priebehu šiesteho či siedmeho storočia putovali z územia dnešného Iránu na sever do dnešného Azerbajdžanu a severokaukazských republík v Rusku. Tu žili pod perzskou nadvládou až do roku 1813, keď región dobylo cárske Rusko.

Hlavnými centrami komunity boli severokaukazské mestá ako Derbent či Machačkala (obe v Dagestane), Groznyj (v Čečensku), alebo Naľčik (Kabardsko-Balkarsko), ako aj okolie azerbajdžanského mesta Quba, dedina Krasnaja Sloboda, kam sa v 18. storočí presídlili Židia, ktorých moslimovia vyhnali z Quby.

Krátko pred začiatkom druhej svetovej vojny počet horských Židov v Sovietskom zväze dosahoval 35-tisíc, pričom asi polovica žila v Azerbajdžane a polovica v severokaukazských republikách Ruskej federatívnej SSR.

Vraždiť iba s pečiatkou

Pre nacistov predstavovali horskí Židia problém – nevedeli ich totiž rozoznať od miestneho kaukazského obyvateľstva. Prvé masové popravy 114 horských Židov v kolchoze Šaumian na Kryme sa preto udiali až po tom, čo prítomnosť Židov Nemcom nahlásili miestni kolaboranti.

Písal sa vtedy marec 1942 a nemecký Wehrmacht pripravoval ofenzívu na Kaukaz. Po obsadení severokaukazských kolchozov Menžinskoe a Bogdanovka v auguste a septembri 1942 aj tam nasledovali masakre horských Židov, spolu zahynulo okolo 850 osôb. K uväzneniu, vyhladovaniu a vraždám horských Židov došlo aj v mestách Mozdok a Naľčik. Pred úplným vyvraždením v týchto mestách ich zrejme zachránilo rozhodnutie Nemcov: Židov aspoň dočasne nasadiť pre potreby vojenského priemyslu.

Časť Nemcov však napriek tomu zostala zmätená – niežeby namietali voči rozkazu popraviť miestnych Židov, ale neboli si istí, či táto – pre nich nevídaná – skupina spadá pod nemecké rasové zákony.

V snahe uniknúť vyvraždeniu sa tak miestni Židia snažili Nemcov presvedčiť, že sa od európskych Židov líšia, a ukazovali im napríklad detské kolísky, ktoré zdobili podobným spôsobom ako ich moslimskí susedia Kabardi (podskupina Čerkesov).

V jednom z najabsurdnejších výplodov nemeckej byrokracie tak nacisti spustili vyšetrovanie, aby zistili „židovskosť“ horských Židov. Ku konečnému verdiktu však nedošlo.

V tom čase sa totiž nemecký postup na Kaukaze už zastavil a nasledujúca severokaukazská operácia Červenej armády zmietla Wehrmacht z jeho pozícií. Do februára 1942 tak Nemci museli opustiť takmer všetky územia dobyté v priebehu operácie Blau (modrá), čo horských Židov definitívne zachránilo.

Smrť malých národov Kam sa podeli menšiny v Rusku

Christian Heitmann

S ruskou okupáciou juhovýchodnej Ukrajiny hrozia Európe najväčšie etnické čistky od konca druhej svetovej vojny. Nový ruský dokument má umožniť deportáciu Ukrajincov z anektovaných území, takýto postup pritom v Rusku nie je žiadnou novinkou. Hoci sa krajina tvári ako federatívna republika, mnohým jej menšinám hrozí zánik a jazykom vyhynutie.

Sovietsky zväz a vysťahovanie do Izraela

Ani v povojnovom Sovietskom zväze však ich situácia nebola ružová. Ešte v medzivojnovom období padli mnohí rabíni za obeť Stalinovej protináboženskej politike a znalosť Tóry a židovských náboženských zvykov, už v 19. storočí oslabená dlhoročnou relatívnou izoláciou od väčšiny Židov, ďalej upadala. Sovietske úrady sa navyše usilovali o ich asimiláciu medzi Tatov (moslimov hovoriacich tatským jazykom).

Napriek tomu zostal východný Kaukaz do istej miery ostrovom židovského života, ako existoval pred holokaustom, napríklad v dagestanskom meste Derbent tvorilo vyše desaťtisíc Židov v roku 1959 až 24,7 % populácie. Pri poslednom sovietskom sčítaní obyvateľstva v roku 1989 ich v meste žilo 13-tisíc (16,9 %), s rozpadom Sovietskeho zväzu však ich počet začal rýchlo upadať.

Derbent každý rok opúšťali stovky Židov, okolo prelomu tisícročia ich v meste zostalo už len dvetisíc, do roku 2010 počet ďalej poklesol na čosi vyše tisícku alebo okolo 1 % populácie. Iná situácia nebola ani v ďalších regiónoch Kaukazu, v Groznom v dôsledku čečenských vojen podiel Židov poklesol fakticky na nulu.

Väčšina Židov sa vysťahovala do Izraela, ale časť odišla aj do Spojených štátov či Nemecka. Podobná situácia bola aj v Azerbajdžane, aj keď sem miestnych Židov lákala najmä Moskva.

Dnes z viac ako 100-tisíc horských Židov asi polovica žije v Izraeli, pričom sa skladajú najmä z potomkov vysťahovalcov z 19. storočia a vysťahovalcov z 90. rokov.

Dav ľudí na letisku v Machačkale v pondelok 30. októbra 2023  –  tých, ktorí chceli lynčovať Izraelčanov. Pri nepokojoch utrpelo zranenia najmenej 20 ľudí, dvaja zostali v kritickom stave. Stovky propalestínskych demonštrantov prenikli na letisko po správach o prílete lietadla z izraelského Tel Avivu. Niektorým sa podarilo dostať až na pristávaciu plochu, zatiaľ čo iní sa snažili kontrolovať autá odchádzajúce z letiska s cieľom zistiť, či v nich nie sú Izraelčania. Foto: TASR/AP

Putinova vojna a turecký prezident Erdoğan

Dnes v Dagestane – podľa odhadov rabína Ovadiu Isakova – zostáva približne 300 až 400 židovských rodín. Ako pripomína agentúra Reuters, Isakov sa stal obeťou útoku v roku 2013, keď ho útočník postrelil do hrude, do Ruska sa vrátil po zdĺhavom liečení v Izraeli.

Hlavný rabín v susednom Azerbajdžane Šneor Segal hovorí: „Dokonca aj v našom regióne, na Kaukaze, kde Židia už boli zdecimovaní, antisemiti využijú každú výhovorku, aby mohli terorizovať miznúci počet tých, ktorí z nás ešte zostávajú.“

Situáciu Židov v Rusku neuľahčuje ani vojna, keďže sa ukrajinský prezident Zelenskyj a Židia všeobecne stávajú terčom antisemitskej rétoriky. Pozoruhodné je aj to, že zatiaľ čo iné typy politických zhromaždení sú striktne zakázané, antisemitských zhromaždení, na ktorých zaznievajú výzvy k zavraždeniu Židov, sa tieto obmedzenia netýkajú.

Ako vysvetľuje ruská Meduza, jednou z čŕt spoločnosti na Kaukaze je, že „ľudia sa veľmi rýchlo mobilizujú cez internet“. Výtržníci sa mohli spoľahnúť na podporu sociálnych sietí, napríklad kanálov na Telegrame či Instagrame.

Istú zodpovednosť za násilnosti nesie aj rétorika tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana. „Jeho ostré protiizraelské vyjadrenia pre mnohých znejú ako výzva k činu,“ vysvetľuje.

Odborník na Rusko Mark Galeotti píše: „Samozrejme, Moskve vyhovuje vykresľovať protesty ako výsledok zlovestných ukrajinských machinácií – rovnako ako Kyjevu, aby ich využil na démonizáciu Ruska ako krajiny predsudkov a nenávisti. Napriek tomu sa Kremeľ jednoznačne obáva, že rastúce násilie moslimov nielen ďalej skomplikuje jeho vzťah s Izraelom, ale tiež riskuje destabilizáciu severného Kaukazu. Obáva sa tiež, že ukrajinskí spojenci a spravodajské služby, ktoré už preukázali svoju ochotu spáchať sabotáž a podvratné činy vnútri hraníc Ruska, nemajú veľa dôvodov tento problém nezhoršovať. To robí z krízy vážny bezpečnostný problém.“

Galeotti pripomína, že podiel moslimov v Rusku dosahuje okolo 10 %, no kvôli vyššej pôrodnosti rýchlo rastie a moslimovia sú nadpriemerne zastúpení aj v armáde.

Odborník preto tvrdí, že „v čase, keď sú ruské ozbrojené sily nasadené na Ukrajine a o budúcej stabilite Čečenska sa vzhľadom na klebety o zlom zdravotnom stave miestneho warlorda Ramzana Kadyrova pochybuje, je všetko, čo by mohlo spôsobiť väčšie turbulencie v regióne, pre Kremeľ nočnou morou“.