Terorizmus v mene OSN Organizáciu UNRWA prestalo financovať už dvanásť krajín, ďalšie to zvažujú

Prvé správy hovorili o dvanástich spolupracovníkoch Úradu OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA), ktorí mali byť zapojení do teroristického útoku zo 7. októbra na Izrael. Tieto čísla by však mohli ešte výrazne narásť.

Podľa zistení izraelských tajných služieb až 190 zamestnancov organizácie patrí k tvrdému jadru militantov a podľa Wall Street Journal má dokonca každý desiaty spolupracovník organizácie prepojenia na hnutia, ako je Hamas či Islamský džihád v Palestíne (PIJ).

Podorganizácia OSN má od roku 1949 na starosti pomoc utečencom z prvej izraelsko-arabskej vojny. Hoci pôvodne sa mala venovať rovnako židovským, ako aj arabským utečencom, v realite sa jej jedinou úlohou stali Arabi, zatiaľ čo zodpovednosť za židovských utečencov prebral štát Izrael.

V Izraeli je UNRWA kritizovaná okrem iného preto, že na rozdiel od všetkých ostatných utečencov, o ktorých sa stará UNHCR, majú Palestínčania vlastnú exkluzívnu organizáciu s vlastnými pravidlami. Navyše je utečenecký status dedičný, čo znamená, že aj pravnuci utečencov z rokov 1948 – 1949, ktorí sa narodia v roku 2023, získajú status „utečenca“. 

OSN oznámila, že z dvanástich podozrivých UNRWA prepustila deviatich, jeden v priebehu vojny prišiel o život a identitu ďalších dvoch ešte preverujú. Šéf organizácie Švajčiar Philippe Lazzarini vyzval štáty, aby prehodnotili rozhodnutie zastaviť finančnú podporu.

Zastavenie podpory

Okrem USA, Austrálie a Kanady finančnú podporu UNRWA zastavilo aj Taliansko, Francúzsko, Fínsko a Veľká Británia. Počet štátov neustále stúpa, v sobotu sa pridalo Nemecko, Holandsko a Švajčiarsko, v nedeľu Estónsko a Litva. Japonsko sa podľa vyhlásenia svojho ministerstva zahraničných vecí nepripojilo, ale zastavilo dodatočné platby.

USA a Nemecko boli dvaja najväčší donori organizácie, spolu boli v roku 2022 zodpovední za takmer polovicu jej financovania.

Rad ďalších štátov tento krok zjavne zvažuje. Zastavenie platieb UNRWA žiada napríklad aj rakúsky poslanec Martin Engelberg (ÖVP) či špičkový kandidát dánskych liberálov (LA) do eurovolieb Henrik Dahl. Rakúske ministerstvo zahraničných vecí pre Die Presse uviedlo, že platby formálne nechce zastaviť, ale uviedlo, že bezprostredne ďalšie platby tak či tak nechystá.

Iné krajiny, ako napríklad Česká republika, v súčasnosti UNRWA priamo nepodporujú, i keď sa podieľajú na jej financovaní skrz EÚ, ktorá je tretím najväčším donorom. Slovensko rovnako nepatrí medzi pravidelných platiteľov, v minulosti však organizáciu podporilo sumou 50-tisíc eur.

Philippe Lazzarini, generálny komisár organizácie UNRWA. Foto: TASR/AP

Oslavovanie terorizmu v učebniciach, zamestnanci medzi páchateľmi

Že najnovší škandál viedol k zastaveniu platieb, nie je spôsobené iba vážnosťou najnovších obvinení, ale aj tým, že pre mnohých ide o poslednú kvapku. UNRWA už dlho čelí kritike, napríklad už v roku 2008 sa zistilo, že riaditeľ školy vyrábal rakety pre Islamský džihád.

V roku 2015 musela OSN priznať, že hnutie Hamas využívalo školské budovy na odpaľovanie rakiet do Izraela a inšpekcie v budovách sklady rakiet aj našli. Školy boli prevádzkované práve organizáciou UNRWA.

Izraelské médiá zverejnili aj skupinový chat niekoľkých tisícok zamestnancov organizácie v Pásme Gazy, v ktorom po rozsiahlom útoku na Izrael zo 7. októbra, keď bolo zavraždených okolo tisíc civilistov, vládla bujará nálada. „Popravme prvého kolonistu v live prenose,“ navrhovali tam zamestnanci.

Zamestnanci UNRWA tak boli napríklad aj medzi únoscami izraelských rukojemníkov. UNRWA vtedy obvinenia popierala, teraz sa ukazuje, že tvrdenia o ich zapojení boli zjavne pravdivé.

Krátko po začiatku novej vojny v Gaze UNRWA navyše hlásila, že Hamas sa vlámal do jej budov a ukradol odtiaľ zásoby určené pre civilné obyvateľstvo, okrem iného palivo. Podľa rôznych zdrojov ku krádeži naozaj došlo. Prečo sa však UNRWA neskôr rozhodla informáciu o krádeži ututlať, organizácia nevysvetlila.

Kultúra beztrestnosti

Po najnovších odhaleniach sa nedá poprieť, že UNRWA má vážny problém. Organizácia je nielenže neschopná vyrovnať sa s čiernymi ovcami vo svojich radoch, ale je zjavne aj neochotná sa o to vážne pokúsiť.

Proaktívnym odhalením a odstránením „nedostatkov“ (ak takto chceme pomenovať fakt, že spolupracovníci organizácie spolupracujú s teroristami) totiž nič nezíska, naopak, len ohrozí svoje financovanie. A tak je jedinou cestou zatĺkať, až kým sa žumpa raz nepreleje.

Oplatí sa pripomenúť koniec bývalého šéfa UNRWA Matthiasa Schmaleho. Ten počas opätovného vzplanutia konfliktu v roku 2021, keď v odvete na raketové útoky Izrael podnikol nálety na pozície Hamasu, priznal, že izraelské nálety sú „precízne“ a zamerané na vojenské ciele.

Je však potrebné doplniť, že Schmale aktuálnu vojnu vidí inak a kritizuje, že oproti minulosti Izrael po 7. októbri výrazne menej dbá o obmedzenie civilných obetí.

Rozhorčený Hamas po Schmaleho slovách vtedy dosiahol jeho odstúpenie. Teroristi tak fakticky majú právo veta a dokážu zaistiť, že šéfom podorganizácie OSN sa stane len niekto, kto sa im hodí. Neprekvapuje potom ani to, že UNRWA nedokáže vysvetliť, ako dokázal Hamas vybudovať stovky kilometrov tunelov v Gaze, keď práve táto organizácia údajne zaisťuje, že cement slúži len na mierové účely.

Aj v iných otázkach sa ukazuje, že OSN si pravdu ohýba, tak ako sa jej hodí. Hoci napríklad Schmale už dlho otvorene hovorí o tuneloch v Gaze, hovorca OSN klame a tvrdí, že o tuneloch sa vraj nič nevedelo.

Ako pomôcť civilistom

Aj keď je kritika organizácie nepochybne oprávnená a je namieste diskusia o tom, či by túto organizáciu nebolo najlepšie rozpustiť a Palestínčanov pričleniť pod UNHCR, nič to nemení na tom, že Palestínčania v Pásme Gazy potrebujú humanitárnu pomoc viac než kedykoľvek predtým.

Otázkou nielen pre európske krajiny by tak malo byť, ako efektívnejšie zabezpečiť humanitárnu pomoc pre civilné obyvateľstvo bez toho, aby tieto prostriedky boli zneužité na pomoc teroristickým skupinám.