Pred európskymi voľbami Talianska premiérka Giorgia Meloni sa s frakciou ECR snaží byť „drahou nevestou“

Talianska premiérka Giorgia Meloni je nepochybne aktuálne jednou z najväčších politických hviezd nielen na domácej pôde, ale aj na európskom poli. So svojím hnutím Fratelli d’Italia cíti príležitosť po júnových eurovoľbách výraznejšie prehovoriť aj do bruselskej politiky.

Preto sa už dlhodobo snaží nielen posilňovať politickú skupinu Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), kde bude mať zrejme po voľbách spolu s poľským PiS najväčšie zastúpenie, ale ju aj politicky zbližovať s dominantnou a najsilnejšou frakciou – Európskou ľudovou stranou (EPP).

Príkladom môže byť spoločné turné po krajinách severnej Afriky s predsedníčkou eurokomisie Ursulou von der Leyen v otázke kontroly migračných trás k Stredozemnému moru.

Politicky svoju váhu zvyšuje aj zákulisne. Bola to pravdepodobne ona, kto presvedčil Viktora Orbána, aby neblokoval niekoľkomiliardový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ktorý bol následne schválený za pár minút.

Hoci ECR nateraz nemá šancu byť najväčšou silou v europarlamente, môže byť po júnových voľbách tou rozhodujúcou, ktorej hlasy budú potrebné nielen na voľbu novej hlavy eurokomisie (pokračovať vo funkcii chce von der Leyen) a eurokomisárov, ale aj pri hlasovaní o jednotlivých legislatívnych návrhoch.

Jednoducho, byť tou „drahou nevestou“, bez ktorej žiaden politický sobáš nebude.

O prestupe do ECR sa diskutuje aj v KDH

Viliam Karas, kandidát na europoslanca a člen predsedníctva KDH, v rozhovore pre Postoj povedal, že v predsedníctve hnutia sa intenzívne diskutuje o možnosti, že by slovenskí kresťanskí demokrati po dlhých rokoch prestúpili z EPP do novej frakcie, teda do ECR.

Bližšie túto vnútrostranícku diskusii nekomentoval, dodal však, že jemu osobne sú úvahy o prestupe blízke.

Viliam Karas z KDHAk naša politika prekáža progresivistom aj korupčníkom, robíme to dobre

Lukáš Kekelák

Viliam Karas nekomentoval ani to, či sú tieto úvahy vnútornou iniciatívou KDH alebo reagujú na ponuku od ECR.

O možnosti užšej spolupráce s ECR hovoril v rozhovore pre denník Štandard aj ďalší z kandidátov kresťanských demokratov do europarlamentu Slavomír Gregorík. KDH by však podľa neho malo zostať v EPP, lebo len v silnej politickej skupine dokáže presadiť programové priority.

Zhoduje sa tak s názorom jednotky kandidátky KDH Miriam Lexmann. Tá ešte v decembrovom rozhovore pre Postoj úvahy o prestupe kresťanských demokratov do ECR odmietla.

Miriam LexmannTaraba klame. Nebojujeme za Lipšica, ale za inštitúciu 

Jozef MajchrákLukáš Kekelák

Miriam Lexmann aj dnes vidí spoluprácu s ECR skôr na úrovni konkrétnych iniciatív. A miesto KDH je podľa nej naďalej v EPP.

„Je však potrebné si uvedomiť, že ani ECR nie je jednotná a už vôbec nie konzistentne konzervatívna strana. Ukázalo to napríklad aj nedávne hlasovanie o zaradení tzv. práva na potrat do charty EÚ, za ktoré hlasoval aj slovenský europoslanec Eugen Jurzyca zo strany SaS, ktorá takisto patrí do tejto frakcie,“ hovorí pre Postoj.

Ako príklad spolupráce s ECR však uvádza svoju osobnú iniciatívu. „Ešte na začiatku svojho mandátu som iniciovala intenzívnu spoluprácu medzi našimi frakciami práve v hodnotových politických, ekonomických či kultúrno-etických otázkach, kde bol mojím spojencom hlavne profesor Ryszard Legutko.“

Podľa Lexmann prístup KDH vychádza aj z faktu, že hnutie je členom EPP takmer 30 rokov a dlhodobo sa snaží, aby sa európski ľudovci vrátili ku skutočne konzervatívnym hodnotám, na ktorých vznikli.

Meloni chce Orbána

Ak by sa aj KDH pridalo do frakcie ECR, pre túto skupinu by išlo o zisk dvoch (pri mimoriadne dobrom výsledku a nízkej celkovej účasti), maximálne troch europoslancov.

Slovensko ich bude mať v nasledujúcom období 15, teda o jedného viac ako v aktuálnom zložení. Narastie aj celkový počet europoslancov zo 705 na 720. Bližšie informácie o zmenách v zastúpení jednotlivých krajín nájdete tu.

Giorgia Meloni sa však obzerá po väčšej „koristi“. A tou je maďarský Fidesz, ktorý ešte v roku 2021 vystúpil z EPP, tesne predtým, ako bol formálne vylúčený. (Podobne „dobrovoľne“ odišiel tesne pred vylúčením z S&D slovenský Smer-SSD.) Odvtedy sú europoslanci z tejto maďarskej vládnej strany medzi nezaradenými.

Talianska premiérka udržiava so svojím maďarským kolegom dlhodobo blízky politický vzťah, hoci rovnako ako iní lídri nemá prílišné pochopenie pre jeho proruskú a protiukrajinskú rétoriku.

Z našej politickej scény už zaznelo, že ak by sa Fidesz stal členom ECR, SaS by skupinu opustila.

Ak by išlo len o SaS, ECR by azda aj oželela toho jedného, maximálne dvoch poslancov, ktorých by mohla mať vo svojich radoch spomedzi slovenských liberálov. Ak by im výmenou za to pribudlo napríklad 12 Maďarov z Fideszu, bol by to výhodný deal.

Problém s Fideszom však majú aj iné strany. Napríklad Švédski demokrati, ktorí majú dnes v tejto severoeurópskej krajine stále slušnú podporu a významný vplyv na aktuálnu vládnu politiku. S Fideszom majú problém nielen pre prístup k Rusku, ale aj preto, že maďarská vládnuca strana dlho blokovala pristúpenie Švédska do NATO.

V prípade prijatia Fideszu pohrozilo odchodom z frakcie ECR viacero členských strán. V konečnom výsledku by sa tak táto frakcia oslabila.

Odchodom pohrozila aj česká ODS, belgická Nová flámska aliancia a lotyšská Národná aliancia. SaS, ODS, Švédski demokrati, členovia z Belgicka a Lotyšska majú momentálne v ECR dohromady 12 europoslancov. Čo je v podstate rovnaká sila, akú má Fidesz. Výmena by tak ECR žiaden zisk nepriniesla, zároveň byť frakcia v týchto krajinách stratila vplyvných členov.

No ešte je v hre aj rumunská strana AUR, ktorá doteraz v europarlamente nebola. V domácich prieskumoch má podporu približne pätiny domácich voličov. Ide o výrazne nacionalistické zoskupenie, pričom pravidelné rečnícke vystúpenia Viktora Orbána v Sedmohradsku, kde žije početná maďarská menšina, vzťahu medzi oboma krajinami určite nepomáhajú. Ak by o AUR v reakcii na prijatie Orbána ECR prišla, išlo by o výrazné oslabenie frakcie.

Za prijatie Fideszu najviac (okrem Meloni) lobuje poľské PiS, najmä expremiér Morawiecki.

Hoci sa vzťahy medzi PiS a Fideszom po ruskej invázii na Ukrajinu mierne skomplikovali, politické zoskupenia a koalície sú takmer vždy „sobášom z rozumu“.

Morawiecki si zároveň uvedomuje riziko odchodu niektorých členov ECR v prípade prijatia Fideszu. Názor PiS však aj po posilnení Fratelli d’Italia zostane v tejto frakcii rozhodujúci. Podľa neho však existujú viaceré „organizačné možnosti“, ako zapojiť maďarskú stranu a neprísť o existujúcich členov.

Fidesz ako člen-nečlen

Vylúčená však nie je ani alternatíva, že Fidesz bude frakciu ECR ticho podporovať, bez toho, aby bol jej oficiálnou súčasťou. Podobný model už naznačuje napríklad spoločná iniciatíva viacerých krajín na otvorenie diskusie o presune azylového procesu s nelegálnymi migrantmi do tretích krajín.

Hoci Maďarsko túto iniciatívu verbálne podporilo, list nepodpísalo. Orbánova oficiálna podpora by totiž mohla byť vnímaná toxicky (napríklad u spoluautorov listu, dánskych vládnych sociálnych demokratov). Zároveň by to mohlo dať do rúk „argumenty“ odporcom tejto iniciatívy, ktorí by ľahko mohli debatu odviesť od podstaty k tomu, že ju podporuje Orbán.

Najpikantnejšie však môže byť, ak by došlo k takému pomeru síl, že by tých niekoľko Orbánových europoslancov potrebovala na znovuzvolenie predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyen.

Tá totiž mala v ostatných rokoch viacero kategorických vyhlásení smerom k Orbánovi. Na druhej strane v zákulisí, v mocenských hrách, dokázala uzatvárať dohody aj s „ostrakizovaným“ maďarským premiérom. (Podobne ako svojho času kancelárka Merkel, keď verbálne kritizovala Orbána počas migračnej krízy, no neostýchala sa ústupkov, aby sa nemecké firmy dostali k zákazkám pri stavbe maďarskej jadrovej elektrárne.)

Pred voľbami sa prípadné spojenectvá či nespolupráca deklarujú ľahšie. Skutočné rátanie ,žetónov‘ však príde až po nich.

Dnes sú to skôr taktické vyjednávania, vyhlásenia vypúšťané v snahe vybudovať si pred eurovoľbami čo najsilnejšiu pozíciu, pri ktorých platí, že pred voľbami sa prípadné spojenectvá či nespolupráca deklarujú ľahšie ako po nich.

Skutočné rátanie „žetónov“ však príde až po voľbách. Niektoré strany, ktoré sú dnes súčasťou ECR či EPP, sa do europarlamentu dostať nemusia, niektoré, ktoré tam doteraz nefigurovali, môžu, naopak, zaujať zopár kresiel.

Giorgia Meloni sa snaží, aby mala ECR čo najväčší klub. Orbán či Morawiecki sa zas laškovaním s Marine Le Pen a so skupinou ID snažia zvýšiť svoju politickú hodnotu a dostať sa do pozície takpovediac „drahej nevesty“.

Skutočné výsledky ukážu, či sa ECR oplatí prijať Fidesz medzi seba a či vyhlásenia o odchode z frakcie budú pri niektorých stranách platiť aj po voľbách.

Možné európske koalície

Giorgia Meloni by na európskej úrovni rada presadila domáci model, keď sa jej Fratelli d’Italia (ECR) vo vláde spojili so stranami Lega (ID) a Forza Italia (EPP).

Hoci EPP a ECR majú k sebe politicky a programovo čoraz bližšie, problémom môže byť spolupráca s ID. Jej členské strany, najmä Le Penovej Národné zhromaždenie a nemecká AfD, svoje domáce kampane často vedú s témou odporu (aj) voči prisťahovalcom zo stredoeurópskych a z východoeurópskych krajín, ktoré sa členmi EÚ stali až v 21. storočí. Pričom EPP aj ECR má v týchto končinách svojich významných členov.

ECR a ID sa v mnohom odlišujú aj v prístupe k Rusku a vojne na Ukrajine.

ECR a ID sa v mnohom odlišujú aj v prístupe k Rusku a vojne na Ukrajine.

EPP a ECR by podľa súčasných preferencií jednotlivých členských strán mali spolu 244 kresiel. Dvojica S&D a RE 229 kresiel. V 720-člennom zbore by tak ani jedna z týchto koalícií nedosiahla potrebnú väčšinu (minimálne 361 poslancov).

Dvojici socialistov a progresívcov by na väčšinu nestačilo pribrať ani zelených a krajnú ľavicu – spolu by mali iba 302 hlasov.

Ak by sa EPP odhodlala pribrať „do partie“ aj ID, šance na väčšinu by stúpli na 328 poslancov a v prípade zapojenia v súčasnosti nezaradeného Fideszu, ktorý by mohol mať 12 europoslancov, by súčet tejto skupiny stúpol na 340.

Ak by sa vytvorili takéto dva bloky, rozhodujúcimi by sa stali poslanci spomedzi dnes nezaradených (ako je napríklad Fidesz). Ak odrátame Orbánovu stranu, bolo by ich v parlamente zhruba 30. A ešte sú tu strany, ktoré sa pravdepodobne podľa prieskumov do europarlamentu dostanú, no ešte nemajú nadnárodnú stranícku príslušnosť (napríklad slovenský Hlas-SD) – tých by bolo 46.

Pokračovanie veľkej koalície a pat

Vylúčená stále nie je ani tzv. veľká koalícia (podľa nemeckého vzoru). Teda pokračovanie spolupráce EPP a S&D. No ani ich 318 europoslancov by na väčšinu nestačilo. Koalícia s progresívnymi liberálmi z RE by však už ich spoločný súčet dostala nad 400, čo by bolo aj na pomery europarlamentu pohodlnou väčšinou.

Táto „koalícia“ je však presne tým zoskupením, ktoré určovalo európsku politiku a najmä schvaľované nariadenia a smernice doteraz a voči ktorému rastie naprieč Európou odpor medzi voličmi. Najmä EPP sa v ostatnom období snaží z tejto „koalície“ vymaniť a v kampani zdôrazňuje revíziu viacerých v minulosti prijatých noriem, najmä týkajúcich sa zelených politík a migrácie.

Kvôli udržaniu sa pri moci totiž ľudovci čoraz viac ustupovali programovým prioritám socialistov a progresívnych liberálov, ktorí sa zas snažili zviezť na vlne zelenej agendy. (Podobnosť s CDU a ich programovým ustupovaní SPD a Zeleným v Nemecku nie je čisto náhodná.)

Kvôli udržaniu sa pri moci totiž ľudovci čoraz viac ustupovali programovým prioritám socialistov a progresívnych liberálov, ktorí sa zas snažili zviezť na vlne zelenej agendy.

Ak by EPP opäť vliezla do rovnakého chomúta, najmä CDU (ktoré má v EPP hlavné slovo) by to voliči v budúcoročných spolkových voľbách zrátali. Zvlášť ak čelí donedávna neexistujúcej konkurencii sprava – teda AfD. Tá je zas členom zoskupenia ID, ktoré je pre EPP potrebné na vytvorenie potenciálnej väčšiny bez socialistov, progresívcov a zelených.

Po európskych voľbách tak v europarlamente reálne hrozí patová situácia a zháňanie každého hlasu, ktorý je potrebný nielen na zvolenie predsedu Európskej komisie, ale aj na odobrenie každého jedného kandidáta na európskeho komisára.

Ako najschodnejšie riešenie sa v tejto situácii javí, že sa najsilnejšia frakcia EPP výmenou za odmietnutie hlasov od ID bude snažiť presvedčiť pragmatickú časť socialistov a liberálov na viac či menej tichú podporu ich oficiálnej koalície s ECR.

Náchylní by na to mohli byť paradoxne nemeckí sociálni demokrati, ktorí na domácej pôde takisto trpia stratou popularity, ktorá je rovnako spôsobená prílišným ustupovaním agende koaličných Zelených. Ďalšou silnou skupinou potenciálne ochotnou na spoluprácu je Macronovo hnutie Rennaisance z RE.

Otázkou však je, do akej miery by to mohlo vyvolať vnútorné pnutia v týchto dvoch frakciách.

Keďže prieskumy naznačujú veľmi tesný výsledok, na dosiahnutie väčšiny by sa rátal doslova každý hlas. Napríklad v prípade Smeru-SSD, ktorý po vylúčení zo skupiny socialistov patrí medzi nezaradené strany, by tak do veľkej miery záležalo na tom, ktorí kandidáti by sa do europarlamentu napokon dostali.

V prípade Moniky Beňovej môžeme podľa jej politickej histórie predpokladať, že by pokračovala v podpore socialisticko-progresívnych návrhov a zrejme by sa priklonila k tejto skupine. Ak by sa prebojoval Ľuboš Blaha, ten by sa osobne zrejme najlepšie cítil v skupine krajne ľavicových a marxistických strán Left, nedá sa však vylúčiť ani jeho príklon ku skupine ID. Napokon túto skupinu vedie Marine Le Pen, ktorá napriek mediálnemu obrazu o krajnej pravici má do veľkej miery ľavicový až socialistický politický program. Neznámou sú postavy ako Erik Kaliňák. Politici Smeru sú totiž známi tým, že v Bruseli hlasujú s Bruselom a v Bratislave proti Bruselu rečnia.