„Hoci nám Smer tlieska a ďakuje, nepomáhame mu, ale hájime Slovensko. Boli to práve smeráci, ktorí mnoho kompetencií presunuli do Bruselu a hlasovali aj za trestanie členských štátov v prípade narušenia právneho štátu. Pani Beňová by o tom vedela rozprávať,“ hovorí v rozhovore exminister spravodlivosti a podpredseda KDH Viliam Karas.
Prečo si myslí, že vláda s eurokomisiou nemala vôbec diskutovať o rušení špeciálnej prokuratúry, hoci sám s týmto krokom nesúhlasí? Na základe čoho verí Marošovi Žilinkovi? Je správne, že Smer ďakuje KDH za opozičnú politiku?
Karas okrem toho vysvetľuje, prečo kandiduje do europarlamentu, či má bližšie k Miriam Lexmann alebo Ivanovi Štefancovi, ale v rozhovore sa venuje aj vyjadreniam šéfky poslaneckého klubu KDH Martiny Holečkovej. Trasie sa pod ňou stolička predsedníčky klubu?
Téme európskeho práva a integrácie sa venujem od svojich študentských čias, venoval som sa mu aj v dizertačnej práci, viac ako dvadsať rokov som ho aj vyučoval. Išlo by tak o prirodzené vyústenie mojej profesijnej kariéry.
Európsky projekt pokladám za jeden z najúspešnejších mierových projektov v histórii, pretože k integrácii štátov došlo bez boja. Napriek tomu vnímam, že je dnes ohrozený vonkajšími aj vnútornými hrozbami, a tým nemyslím len vojnové konflikty za hranicami Únie či migráciu, ktorú EÚ nezvláda. Rovnako ju presahujú mnohé nešťastné progresívne experimenty a prekračovanie európskych kompetencií vo vzťahu k členským štátom, na čo zas odpovedajú odstredivé pravé extrémy.
Nechcem dovoliť, aby sa tento mierový projekt rozpadol, pretože chaos, ktorý by to prinieslo, by bol devastačný nielen pre Slovensko, ale pre celú Európu.
Keď hovorím o EÚ ako o najúspešnejšom mierovom projekte, hovorím o situácii po druhej svetovej vojne a o tom, že sa už sedemdesiat rokov na území členských štátov neodohrávala žiadna vojna.
To, čo hovorí Smerohlas, je úplne pomýlené. Tu nejde o agresiu Európskej únie, ale o agresiu a imperialistickú ambíciu Ruska, ktoré si pomýlilo storočia a posunulo sa k praktikám, ktoré tu boli pred sto rokmi. Zhadzovať na EÚ neschopnosť zabezpečiť mier na Ukrajine je neznalosť reálií.
Európska únia musí promptnejšie reagovať na tieto krízy. A to musí byť spojené aj s ambíciou posilniť svoju bezpečnosť, viac kooperovať svoje vojenské výrobné kapacity, pretože vojna ukázala, že nevieme dostatočne efektívne reagovať. Únia má čo doháňať, bez Spojených štátov nevieme poskytnúť Ukrajine dostatok munície na obranu.
To vôbec nie je úloha Európskej únie, to je otázka pre Ukrajinu, pokiaľ je ochotná brániť svoju krajinu. Nehovoriac o tom, že Rusko o mieri ani rokovať nechce.
Nie je to o tom, kam ma to ťahá viac. Vždy ide o reakciu na konkrétnu situáciu a otvorené okno príležitostí. K prezidentskej kandidatúre som sa už viackrát vyjadril. Čo sa týka kandidatúry do europarlamentu, ide o súčasť mojej snahy pomôcť KDH aj inou formou ako tvorbou politík hnutia.
Najdôležitejšie rozhodnutia, ktoré majú dosah na náš život, sa prijímajú v európskych inštitúciách. Tváriť sa, že vnútorná politika sa tej európskej netýka, je chyba. Slovenská politika na domácej pôjde by mala byť rovnaká aj v Bruseli, čo však pre viacero našich politických strán neplatí.
Tváriť sa v Bruseli inak ako v Bratislave je cesta do slepej uličky, vo výsledku to len rozvracia európsky projekt. Ideovo a hodnotovo musíte byť všade zajedno.
Jednoznačne pani Lexmann.
V tom, ako k jednotlivým témam pristupuje a ako háji hodnoty hnutia aj na európskej pôde.
To, že počas výkonu svojho mandátu šiel niekoľkokrát pri hlasovaniach proti domácej politike strany. Nie je to správne ani korektné, pre voličov musíme byť čitateľní a vystupovať konzistentne.
Napríklad. Ja by som zaň určite nehlasoval. Ide o príklad toho, čomu sa Európska únia venovať nemá, ak chce rešpektovať identitu jednotlivých členských štátov. Nevedie to k väčšej integrácii, práve naopak, živí to extrém a je to neudržateľné. EÚ sa má venovať iným veciam, nie presadzovaniu ideológií.
KDH je na rozdiel od mnohých iných strán jedinou demokratickou politickou stranou, kde sa o veciach skutočne diskutuje a rozhodnutia sa tvoria zospodu a niekedy idú aj proti vedeniu.
Naše predsedníctvo navrhlo kandidátku inak, ale na zasadnutí rady KDH došlo zo strany delegátov k doplneniu kandidáta, vďaka čomu bol pán Štefanec doplnený ako štvorka. Každý si to môže vysvetľovať, ako chce, ale je to najmä znakom, že ide o demokratické hnutie.

Viliam Karas. Foto: Postoj/Adam Rábara
Prenos do Bruselu urobil v prvom rade Robert Fico. Potichu si s ministrom spravodlivosti vyjednali rokovania s Európskou komisiou a išli si pýtať posvätenie trestnej politiky a trestných kódexov. Bolo to absolútne neprimerané, nenáležité, až ponižujúce.
KDH jednoznačne deklaruje, že sú veci, ktoré patria do našich kompetencií, a sú veci, ktoré patria do kompetencií Únie.
Je úplne v poriadku vysvetliť si nejaké veci a diskutovať o nich, ale zasahovať do toho alebo si pýtať súhlas ešte predtým, než niečo predstavím, je za čiarou. Hovorím to na margo toho, že celú tému otvoril Robert Fico, ktorý sám zinicioval aj európsky protitlak.
Nebol jediný, bolo ich viacero. Nemám však potrebu komentovať pána Štefanca. Hovorím o politike strany KDH. Za listom predsedníčke Európskej komisie, ktorého som spoluautorom, si plne stojím.
List rieši oveľa hlbšiu vec, ako je novela trestnej politiky, voči ktorej mám zásadné výhrady. Myslím si, že bola urobená nesprávne a agresívne, znižuje preventívny účinok trestnej politiky, na druhej strane hovorím, že ide o vec vnútroštátneho nastavenia. Stále tu fungujú orgány práva, máme tu Ústavný súd, ktorý v kľúčových momentoch rozhodol v prospech právneho štátu a aj teraz pozastavil účinnosť zákona.
Ak by bol aj zákon nakoniec v súlade s ústavou, budeme ho rešpektovať, ale súčasne sa budeme snažiť o zmenu trestnej politiky. Od počiatku nesúhlasíme so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry, ale aj to je naša vnútroštátna záležitosť, ako aj usporiadanie generálnej prokuratúry. O tom nemáme s Európskou komisiou ani náznakovo diskutovať.
Tému eurofondov a plánu obnovy netreba zneužívať ani zužovať na tému rušenia ÚŠP. Otázky spojené s plánom obnovy sa už vyjasnili, nakoniec to potvrdila aj eurokomisárka Jourová.
Aj keď to bolo nepopulárne a schytali sme za to lynč z niektorých médií, ľuďom treba hovoriť veci tak, ako sú.
Ak chceme, aby EÚ ako projekt prežila, každý musí poznať pravidlá, svoje právomoci a rešpektovať ich, v opačnom prípade tu budeme mať len ďalší európsky triumfalizmus. Brusel nie je najlepší radca, ktorý všetko najlepšie vie a vždy správne rozhodne.
Nepomáhame Smeru, hájili sme Slovensko a európsky projekt. Náš list má nadčasovú hodnotu, nielen smerom k ÚŠP. Týmto listom sme chceli otvoriť diskusiu, aby sme sa viac rozprávali o budúcnosti Únie. Ak má prežiť, nesmie šliapať tam, kde nemá. Nesmie vystupovať politicky selektívne podľa toho, či danú politiku pokladá za nesprávnu.
Smer nám síce tlieskal a ďakuje, ale bol to práve Smer, ktorý mnoho kompetencií Slovenska presunul do Bruselu. Smeráci hlasovali nielen za Lisabonskú zmluvu, ale aj za trestanie členských štátov či pozastavovanie eurofondov v prípade narušenia právneho štátu. Pani Beňová by vám o tom vedela rozprávať.
Ľudia majú krátku pamäť, ale ja som nevstúpil do politiky, aby som ju robil povrchne. Treba robiť principiálnu nadčasovú politiku, ktorá posúva krajinu vpred. Nejde mi o to, aby som dostal potlesk a pár lajkov.
Nezaujíma ma to a ani tomu nevenujem pozornosť. Nemáme koaličnú ani opozičnú zmluvu. My robíme suverénnu politiku bez ohľadu na to, kto si čo o tom myslí. Kresťanskí demokrati zakladali Európsku úniu s istými hodnotami, ku ktorým sa treba vrátiť. To, že sa od týchto hodnôt, ako aj princípu subsidiarity upúšťa, Únii škodí. To je jediný liek na progresívny a pravicový extrém.
Nemám takú informáciu ani žiadnu výhradu zvnútra strany som nezaregistroval. List bol v prvom rade rozhodnutím vedenia KDH.
Už od čias, odkedy som bol predsedom advokátskej komory, považujem za najväčšiu ochranu právneho štátu budovanie inštitúcií a dôvery voči nim. Ako minister aj ako politik KDH preferujem dôveru pred prázdnou kritikou a nedôverou. Takto pristupujem nielen k súdom, ale aj ku generálnej prokuratúre.

Viliam Karas. Foto: Postoj/Adam Rábara
Preferujem radšej vyjadriť dôveru a počkať si na konkrétne kroky.
Kvitujem, že ponechal prokurátorom veci na dokončenie. To je kľúčový moment pre zachovanie dôvery a zdanie, že veci nebudú manipulované. Čo sa týka jeho personálnej politiky, ide o vec jeho vnútorného riadenia prokuratúry. Zvonku do toho nevidím ani to nebudem komentovať. Ale počkám si, či bude rovnako razantný aj vo vzťahu k ďalším prešľapom a pochybeniam, ku ktorým bezpodmienečne bude prichádzať.
Buďte si istý, že ak prokuratúra ako inštitúcia nebude konať a bude uplatňovať dvojaký meter, my budeme hovoriť. Zatiaľ žiadne zlyhanie neevidujem.
Čo sme si mali povedať, to sme si na osobných stretnutiach povedali. Nemám potrebu komentovať to cez médiá.
Mali sme nejaké pracovné stretnutia práve v súvislosti s usporiadaním generálnej prokuratúry. Odpoveď sme dostali.
Okrem etiky a spôsobu používania umelej inteligencie či nepresahovania kompetencií Únie vo vzťahu k členským štátom chcem dbať aj na to, aby sa riadne vyšetrovali pochybenia aj na európskej pôde. Neexistuje, aby v europarlamente dochádzalo k takej zjavnej korupcii.
Áno. Keby sa to dialo v ktoromkoľvek členskom štáte, už by tu boli hrozby zastavenia eurofondov, no v súvislosti s europarlamentom také zásadné vyhlásenia neevidujem. Rovnako ma bude zaujímať prijímanie rozhodnutí o mnohých ekonomických otázkach, kde cítiť veľký lobing, ako napríklad pri Green Deale, ktorý bude mať veľký vplyv na bezpečnosť EÚ. Ak nedôjde k jeho prehodnoteniu, staneme sa oveľa slabšími, ako sme dnes.
Rešpektujeme rozhodnutie frakcie, hoci sme voči tomu mali výhrady, ktoré sme aj predniesli. Treba rešpektovať aj prezumpciu neviny, ale teší ma, že vyšetrovanie ďalej prebieha, a veľmi oceňujem európsku prokurátorku Lauru Kövesiovú, že nezaváhala a rieši to. Som veľmi zvedavý, aké budú závery.
Úvahy prestupu do ECR sú mi blízke a rozumiem im.
Nebudem to viac komentovať. Vnútrostranícky o tom prebiehajú silné diskusie. Viac k tomu nepoviem.
Toto vôbec nie je na stole, sú to kačice. Robert Fico sa cítil zatlačený, nevedel reagovať na jednoduchú hodnotovú otázku. Zoberte si, čo všetko porozprával pred voľbami aj po nich, ako ochraňuje suverénne Slovensko, tradície a kultúru, no keď príde na bazálnu civilizačnú otázku, premiér nedokáže zareagovať.
To je pre neho typické. Začal rozprávať o niečom, o čom s ním nikto nikdy nehovoril, nikto ani nevie, čo tými „superpotratmi“ vôbec myslel. Je to čistý marketing na odpútanie pozornosti. Pýtajte sa ho skôr, prečo nepodporil to, čo sme navrhli, alebo prečo nepodporili zákon o rodných číslach. Pozrite si hlasovanie Smeru, Hlasu a SNS.
... preto sa treba opýtať Tarabu, prečo to nepodporili. Všetci tu majú plné ústa konzervativizmu, ale nemá to žiaden výsledok. My sa tu nejdeme s nikým prekárať, kto je väčší konzervatívec, to je posledná vec, ktorá nás zaujíma. Ideme si podľa svojho programu.
Naše uznesenie bolo neškodné, ale dávalo jasný civilizačný odkaz, že spoločnosť má byť nastavená v prospech života, nie smrti. Každý človek, ktorý miluje život, na to musí odpovedať rovnako. Na to však nikto z vládnej koalície nevie odpovedať a desí ma to po tom všetkom, čo som sa od nich napočúval.
Klub KDH je jeden z mála, kde sa naozaj vedie demokratická diskusia. V tejto otázke bolo jednoznačné stanovisko celého klubu, zahlasovali sme za, zdržal sa len Fero Mikloško pre jednu drobnú osobnú výhradu. Neovplyvnilo to neprijatie zákona.
Skôr ma zaujíma, prečo za svoj zákon nehlasoval predkladateľ zákona pán Vašečka. Postavím na tom svoju agendu a pri hlasovaní neprídem do parlamentu? Na toto sa nikto nepýta, všetci riešia, ako zahlasoval jeden náš poslanec, pritom sme neboli predkladateľmi.

Viliam Karas. Foto: Postoj/Adam Rábara
Ten zákon sme podporili napriek tomu, že nie je geniálny, mal veľa chýb, ale v druhom čítaní sa mohol ešte upraviť. A chceli sme tým zároveň vydať jasný signál, že táto otázka sa musí riešiť.
Táto vláda má plnú hubu deklarácií a rôznych urážok, ale nakoniec neprináša žiadne riešenia. Keď príde nejaké riešenie, ktoré otvára diskusiu, zbabelo ho nepodporí. A na pranieri sme my, čo sme za návrh hlasovali, nie tí, ktorí sa zdržali, pritom oni sa hrdia, že sú jediní správni konzervatívci. Odmietam hrať túto hru.
V stanovách KDH je ochrana života od počatia až po prirodzenú smrť. Je to jeden zo základných stavebných kameňov strany. Keď ho vyberiete, roztrasiete celú stranu. Pre mňa nejde len o otázka názvu kresťanské v strane, pokladám to za civilizačnú otázku. Ako strana z toho neustúpime.
Život je nám daný, sami sme si ho nedali, preto si ho sami ani nemôžeme vziať, je to dar. Na tom máme zhodu aj s predsedníčkou klubu. Jej vyjadrenia považujem za nie celkom správnu interpretáciu, keďže sme sa o tom veľakrát rozprávali.
Rozumiem, rozprávame sa s ňou o tom a nie je tam spor. Strana urobí všetko pre to, aby prispela k zlepšeniu situácie oproti dnešku. Mnohokrát sme podobné návrhy predkladali aj v minulosti.
Rešpektujeme, že máme 12 poslancov v Národnej rade a svojou politickou aktivitou sa budeme snažiť prispieť, aby bol život chránený vo všetkých štádiách a aby sa štát vedel postarať o matky v ťažkých situáciách, keď sa rozhoduje. Je to program, na ktorý nerezignujeme a budeme sa snažiť presadiť ho. Keď sa otvorí okno príležitostí, my ho rozumne využijeme.
Ide o fiktívne otázky. Hľadajme čo najlepšiu ochranu života. Keď sa na tom spoločensky dohodneme, budem veľmi rád, aby sme úplne eliminovali potraty. Považujem to za civilizačnú tragédiu a myslím si, že raz to budeme veľmi ľutovať a budeme s hanbou spomínať na obdobie, keď boli potraty možné.
Ale ide o vec mentálneho nastavenia spoločnosti. Bohužiaľ, podobný model sa tu roky nedarí presadiť. Treba zmeniť nastavenie spoločnosti, aby si vážila život. Keď štát rezignuje na prorodinnú politiku, je odsúdený na zánik. Nebavme sa o partizánčinách, poďme robiť všetko pre to, aby sa rodili deti. Vymierame.
Nepochopil som ju, preto som o tom s pani Holečkovou následne komunikoval. Vysvetľovala mi to tak, že ide o symbol podpory nezávislých médií. Beriem to ako jej nezávislú iniciatívu.
Nemienim túto vec komentovať. Ide o vnútornú záležitosť strany, ktorá funguje demokraticky a dochádza v nej k riadnej výmene názorov. Nebudem žiadne podobné špekulácie komentovať.
Myslíte si, že v tejto koalícii, ktorá nie je schopná dohodnúť sa na predsedovi Národnej rady, majú skutočný plán, ako vykostiť KDH? Uvidíte, ako o chvíľu cez ministerstvo zdravotníctva obnovia medicínske štandardy pre transsexualizmus, ako budú tlačiť na zavedenie potratovej tabletky. Uvidíte, ako to všetko prejde.
Táto koalícia o hodnotách len rozpráva, ale koná inak. My tu nie sme nato, aby sme s nimi robili šarády.
To sú fiktívne otázky. Robíme vlastnú suverénnu politiky, vždy vyhodnocujeme okolnosti a podľa toho sa budeme správať až do konca volebného obdobia. Nie je to vypočítavosť, len racionálne politické rozhodovanie.
Nechceme riešiť len hodnotové otázky, ale aj sociálne, ekonomické, ako aj otázky životného prostredia. Nie sme koaličnou stranou, ale aj z opozície dokážeme pomaly presadiť veci, ktoré sú pozitívne pre človeka. Nech si to každý vysvetľuje, ako chce, my sa od našich hodnôt neodkláňame.

Viliam Karas. Foto: Postoj/Adam Rábara
To je fikcia. My sme s ministrom Tarabom o tom rokovali ešte predtým, ako Robert Fico slová o vykostení vyriekol. Podporu pre ústavný zákon, o ktorú Taraba žiadal, som ako právnik akceptovať nevedel. Prišli sme však s alternatívou, pretože túto tému považujeme za skutočný problém. Nafukovať z toho niečo viac je smiešne.
Ak PS zahlasuje za niečo s vládou, nikto sa ich nepýta, prečo tak urobili, pritom sa tak už stalo opakovane. Nikto sa ich nepýta, prečo spolupracujú so Smerom, ale keď to robí KDH, plníme titulky. Teší ma tento záujem, ale nejde tu o nič viac ako o ponúknutie konštruktívneho riešenia, na ktorom sme pracovali viac ako rok.
Čo sa týka Erika Tomáš, to je úplne zábavné. Vidno, že ešte nedorástol do svojej funkcie, pretože zjavne nechápe, čo je účel ministra. Stále je viac na pomedzí politického marketéra.
Nijako sme neprekrútili Tomášove odpovede. Bol som pri tom, keď sme naše otázky kreovali, aby bolo jasné, aké zdroje na trináste dôchodky budú použité, pretože sme nechceli obetovať prorodinný balík. Pre nás je principiálna vec nerozhadzovať verejné zdroje.
Chápeme, že to nie je proporcionálne nastavené, k úprave ešte môže dôjsť, ale principiálne sme tento inštitút nechceli rušiť. Keby bol Erik Tomáš odpovedal na naše otázky negatívne, tak ten návrh nepodporíme.
Keď nevedia dôchodcom pomôcť proporcionálne, zdalo sa nám lepšie dať im aspoň nejakú dávku. Nebudeme proti len preto, že sme v opozícii. Čo je toto za politiku? Mimochodom, za návrh zahlasovali aj poslanci OĽaNO.
Tieto slová ho diskvalifikujú na funkciu ministra. Komu on slúži? Minister, ktorý sa opozícii vysmieva za to, že podporila jeho návrh, buď o svojom zákone pochybuje, že ho urobil zle, alebo nechápe, že nie je len ministrom voličov Hlasu, ale vlády Slovenskej republiky. Jeho vyjadrenia svedčia o ňom a jeho nepochopení ústavných kompetencií, nie o nás. Nemá komu on čo zatvárať dvere, je ministrom Slovenskej republiky, nech si prečíta ústavu.
Keď som bol minister a opozičná strana mi povedala, že za niečo zahlasuje, povedal som si, že sme spravili výborný zákon, lebo som na svoju stranu získal aj opozíciu.
Napriek tomu, ako to teraz pán Tomáš komunikuje, sa zatiaľ nič nemení na tom, čo nám povedal. Nemení druhý pilier ani neruší prorodinný balík. O to viac ma prekvapila jeho reakcia. Keď po polroku začne robiť inak, potom to budem komentovať.
S inými ministrami nielen Hlasu, ale aj Smeru dokážeme napriek všetkému vecne diskutovať a tak to má byť. Naša opozičná politika má byť konštruktívna, nie deštruktívna.
Robíme si našu politiku, ktorá má odvahu aj rozhodnosť. Situáciu po prezidentských voľbách vnímam ako momentum pre KDH. Musíme sa nadýchnuť, zvýšiť si sebavedomie, zlepšiť svoju komunikáciu a ukázať, že sme čitateľní a spôsobilí profesionálne spravovať štát. Máme na to ľudí.
Čím viac budú na náš štýl politiky útočiť, znamená to, že asi niečo robíme dobre. Hejtujú nás všetci zľava-sprava, ale ak to prekáža korupčníkom aj progresivistom, tak len dobre. Keby bolo okolo nás len ticho, asi zlyhávame a nerobíme to, čo máme.
My by sme mali mať ambíciu získať ako strana ústavnú väčšinu. Získať maximálnu silu v krajine je predsa ambíciou každej strany, aby mohla presadzovať svoj program bez kompromisov. Chýba tu dostupná zdravotná starostlivosť, školstvo je v rozklade, naše deti utekajú študovať do zahraničia.
My cúvame. Poriadna stavba sa na Slovensku za posledných tridsať rokov neurobila. Okrem špekulatívnych developerských stavieb a bytových domov tu štát nemá byť poriadne na čo hrdý. Máme pred sebou veľa výziev, ale svojou hašterivosťou bránime v rozvoji vlastnej krajiny. Na Slovensku sme si sami vlastnou prekážkou. Chcel by som, aby KDH bolo tou silou, ktorá dokáže ľuďom ukázať, že sa dajú veci robiť normálne, dožičiť druhým, ale nekradnúť pri tom a nekorumpovať.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.