Výchovná poradňa Štvorročný syn má zrazu veľké záchvaty hnevu, kričí na mňa a neváha ma ani udrieť

Svoje otázky na tému výchovy detí s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail vychovnaporadna@postoj.sk. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Výchovná poradňa.

Dobrý deň, mám štvorročného syna, ktorého vychovávam sama. Posledný približne mesiac má neskutočné záchvaty hnevu, neposlúchne, aj keď ho o niečo prosím mnoho ráz. Keď som ráznejšia, tak kričí, dupká, stále behá po dome sem a tam. Útočí aj na mňa a kričí, že ma neľúbi, niekedy ma dokonca aj udrie. V poslednom čase k tomu začal prevracať a klipkať očami, keď mu niečo hovorím. Nikdy som takéto správanie u neho nezažila. Predtým sme sa často rozprávali, všetko ho zaujímalo, teraz nič, len toto jeho vyčíňanie. Ako sa dá zmeniť jeho súčasné správanie? Veľmi pekne ďakujem za radu.

Milá čitateľka, deti občas skúšajú z nášho pohľadu neadekvátne správanie, ktorým rozvíjajú svoj „repertoár“ sebavyjadrenia. Nemusí presne vystihovať ich vnútorné rozpoloženie. Nie je vtedy úmyselné, s nejakým (a už vôbec nie zlým) zámerom voči rodičovi. Občas sa podobá na pubertu – akoby dieťa nepočúvalo, robí si, čo chce, prevracia očami, odvráva. Dané prejavy vedia spontánne prejsť po
krátkom čase.

Váš synček dozrieva – je starší, môže si prechádzať obdobím, keď sa veľmi chce posunúť a staré mantinely potrebujú byť o čosi ďalej. Nemusíte sa báť, že Vám vtedy „prerastie cez hlavu“. Skúste si zrekapitulovať, čo by sa dalo v obmedzeniach vypustiť, povoliť. Nie pritlačiť. Tlak vyvoláva totiž protitlak a je možné, že ten je momentálne dôvodom Vami uvedenej otázky.

Som presvedčená, že slová na Vašu adresu nie sú pravda. Skôr chce syn len povedať, že sa na niečo hnevá, chcel by veci inak, ako sú. Vtedy je výzvou, aby ste odolali nepokojnej reakcii. Beriete si možno na zodpovednosť, že neposlušné dieťa je výsledok Vašej práce. 

Nie, buďte spokojná. Je lepšie, keď dieťa dá zo seba hnev von, ako by ho nemalo mať vyjadrený. Vaša ratolesť potrebuje pokojné, jasné a zrelé sprevádzanie. Učte ho regulovať a vyjadriť emócie primeraným spôsobom. Tým, že mu ich potvrdíte, nie popriete, avšak usmerníte. Vytvorí si tak schopnosť regulovať ich aj do budúcnosti.

Aspoň chvíľu si skúste odstúpiť, zastaviť a pozrieť sa naňho novými objavnými očami, čo a prečo prežíva. Istotne chcete z neho vychovať slušného chlapca. Snažíte sa o dobrú výchovu, veľa sa s ním rozprávate. Verím, že týmto prístupom ho naučíte zniesť vyššiu hladinu frustrácie s pre Vás prijateľnými prejavmi.

Nevylučujem, že syn niečo zažil/zažíva, čo ho presahuje v negatívnom kontexte. Bolo by dobré odlíšiť to od obyčajného obdobia popísaného vyššie a pomôcť mu vyrovnať sa s tým. To znamená nielen sa zamerať na zmenu jeho správania, ale predovšetkým na to, čo ho vyvoláva.

Zo srdca Vám prajem ľahkosť vo výchove a vzťahu so synčekom! 

Alena Michalcová