Pomoc s cenami energií Štátna podpora sa skončí, na aké zdraženie sa treba pripraviť?

Plošná pomoc s cenami energií sa skončí. Aj to má byť jedno z opatrení, ktoré prispeje k tak veľmi potrebnej konsolidácii verejných financií. Minister financií Ladislav Kamenický totiž uviedol, že v budúcom roku chcú dosiahnuť šetrenie vo výške 1,4 miliardy eur.

Zatiaľ predstavené opatrenia však prinesú do štátnej kasy iba sto miliónov, vláda tak potrebuje niečo, čo prinesie alebo ušetrí výraznejšiu sumu. Môže tým byť aj koniec plošnej pomoci s cenami energií.

Na tento účel išlo totiž v posledných dvoch rokoch obrovské množstvo peňazí a ďalšie sa stále čerpajú. Správa Najvyššieho kontrolného úradu ukázala, že v roku 2023 dal štát na energopomoc viac ako 2,6 miliardy eur. Najväčšia časť, konkrétne 1,24 miliardy, putovala na kompenzácie cien plynu.

Ako však upozorňuje úrad v tlačovej správe, „takto široko nastavené kompenzačné opatrenia, ktoré pri prijímaní neboli podložené dátami, boli neefektívne a nehospodárne“. Momentálne sme okrem toho jednou z posledných krajín, ak nie jedinou, ktorá ceny ešte kompenzuje.

Veľké vládne šetrenieFicov kabinet potrebuje získať 1,4 miliardy, odvážne opatrenia však zatiaľ chýbajú

Kristína Votrubová

Zdraženiu sa nevyhneme

To, že s ďalšou pomocou už vláda nepočíta, pred časom potvrdila aj ministerka hospodárstva Denisa Saková. Oznámil to aj šéf rezortu financií Kamenický. „Budeme robiť všetko pre to, aby žiadna kompenzácia nebola, ale ak by bola nutná, môžeme sa zaoberať maximálne nejakou cielenou kompenzáciou pre veľmi úzke skupiny,“ uviedol.

O tom, že ak bude nejaká pomoc, tak bude adresná, hovorila aj Saková.

Slováci sa tak musia pripraviť na návrat regulovaných cien, ktoré už nebudú zastropované vládnym nariadením. Tie sa odvíjajú od cien na trhoch. I keď Úrad pre reguláciu sieťových odvetví príde s definitívnou výškou cien energií až na jeseň, už teraz sa dá odhadnúť možný vývoj.

Urobili tak aj analytici ministerstva financií z Inštitútu finančnej politiky v poslednej makroekonomickej prognóze.

Ako uvádzajú v správe, „od jesene minulého roka pozorujeme pomerne silný pokles cien futurít elektriny a plynu, ktoré proti októbru 2023 postupne klesli o zhruba tretinu. Predpoklad ukončenia dotácií na ceny energií tak môže viesť k miernejšiemu nárastu cien plynu a tepla“.

Pokles cien plynu bol daný teplou zimou, ale aj tým, že v Európe sa podarilo nahradiť veľkú časť dovozu ruského plynu skvapalneným plynom, vysvetľuje pre Postoj energetický analytik zo spoločnosti JPX Ján Pišta.

Ceny plynu však napriek poklesu stále nedosiahli také hodnoty pre domácich odberateľov, aké určila vláda v posledných rokoch. Ak sa teda skončí vládou garantovaná cena, domácnosti sa musia pripraviť na zdraženie.

To by však nemalo byť veľmi výrazné. Analytici ministerstva financií priznávajú, že prípadné zvýšenie cien energií prispeje k rastu inflácie s odhadom na budúci rok cez štyri percentá. Čo oproti úrovniam z roka 2023 nie je veľa.

Analytici zároveň dodávajú, že v ďalších rokoch by mali ceny energií ďalej klesať a zrýchlenie inflácie tak bude iba dočasné. „V strednom horizonte môžeme očakávať, že energie budú tempo inflácie brzdiť,“ píšu.

O pätinu drahší plyn

V každom prípade však uvádzajú, že plyn by mohol pre domácnosti zdražieť o 20 percent.

Podobné zvýšenie cien plynu pre domácnosti očakáva aj Ján Pišta.

Regulovaná cena tejto komodity sa odvodzuje od vývoja cien na trhoch v referenčnom období, ktoré je na tento rok nastavené od októbra 2023 do konca septembra 2024. Už sme teda za polovicou a do polovice apríla bol priemer na výpočet cien na rok 2025 rovný sume 37,56 eura za megawatthodinu.

Ako pre Postoj upozorňuje Pišta, to je o polovicu viac, ako bol priemer na tento rok. Odhaduje však, že do konca septembra môže táto priemerná cena ešte klesnúť na 33 až 35 eur.

„Potom bude asi len o tretinu vyšší, než aký bol na tento rok. Keďže táto suma tvorí asi polovicu výslednej ceny, do ktorej ešte vstupujú tranzitné a distribučné a iné poplatky, výsledné zdraženie pre domácnosti možno očakávať medzi 15 až 25 percentami,“ odhaduje.

Šetriť bude ťažšieVerejné financie dopadli vlani lepšie, ako sa očakávalo, pre Kamenického je to však problém

Kristína Votrubová

Elektrinu chráni memorandum

Situácia s elektrinou bude iná, až do roka 2027 totiž platí dohoda so Slovenskými elektrárňami. Vďaka nej by mali aj v budúcom roku dodať 5,5 terrawatthodiny za špeciálnu cenu 66,7 eura za megawatthodinu.

To je o niečo viac ako v tomto roku, ako však upozorňuje Pišta, cena elektriny ako takej sa na konečnej cene pre odberateľa podieľa menej ako polovicou. Zvyšok je tvorený inými poplatkami, ako sú tarifa za systémové služby či tarifa za prevádzkovanie systému.

V memorande sa okrem toho píše, že Slovenské elektrárne by nemali domácnostiam dodať sto percent ich spotreby, ale iba časť. „Zvyšok musia dodávatelia nakupovať na trhu za trhové ceny, ktoré sú vyššie. Aký podiel to nakoniec bude, za akú cenu to nakúpia a ako narastú ostatné poplatky, ešte nie je známe,“ hovorí Pišta.

Očakáva, že ak budú dodržané podmienky v memorande, koncové ceny by mali narásť o päť až 15 percent.

Reálne ceny na trhoch s elektrinou síce klesli, no stále nedosahujú predkrízové úrovne. Ich priemerná výška dosiahla v referenčnom období takmer sto eur. Ak by sa cena nepočítala podľa podmienok z memoranda, zvýšenie koncovej ceny pre domáceho odberateľa by sa pohybovalo v rozmedzí 20 až 30 percent.

Chýbajú dáta

Domácnosti sa v každom prípade musia pripraviť na mierne zvýšenie cien. Pre mnohé z nich by to mohlo predstavovať vážnejší problém, existuje však možnosť, že vláda pre najzraniteľnejších odberateľov zachová pomoc aspoň sčasti.

Ako presne by mohla táto schéma fungovať, nie je jasné. Najvyšší kontrolný úrad vo svojej správe upozorňuje, že pomoc by mala byť cielene zameraná. „Uplatňovanie plošného necieleného prístupu k odberateľom je drahé a nehospodárne,“ konštatuje.

Úrad navrhuje, aby sa zaviedol diferencovaný prístup na základe príjmu domácností či iných dát. Jedným dychom však autori dodávajú, že práve tu sa nachádza dlhodobý problém.

„Aby sa v budúcnosti neopakovala takáto situácia, je nutné myslieť na potrebu tvorby a využitia rôznych databáz, aby potrebná pomoc mohla byť hospodárna, účinná a efektívna,“ konštatuje. Chýbajú teda dáta a to sťažuje presné zameranie pomoci.