Šetriť bude ťažšie Verejné financie dopadli vlani lepšie, ako sa očakávalo, pre Kamenického je to však problém

Verejné financie v najhoršom stave z celej Európskej únie. Tak to ešte prednedávnom vyzeralo pri pohľade na odhad o slovenskom schodku verejných financií za rok 2023. Podľa prognóz Európskej komisie, ale aj nášho ministerstva financií sa to totiž javilo tak, že dosiahne hodnoty blízke 6,5 percenta HDP. Išlo by o najväčšie číslo z celej Európskej únie.

Dáta, ktoré dnes publikoval štatistický úrad, však ukázali, že deficit dosiahol „len“ 4,9 percenta HDP, čo je výrazne menej, ako sa predpokladalo. Výdavky štátu však stále ďaleko prevyšovali príjmy. Rozdiel bol takmer 6,4 miliardy eur. Túto sumu sme si tak museli požičať.

To je síce obrovské číslo, je však výrazne lepšie, ako sa predpokladalo. Zároveň sme vďaka týmto výsledkom neskončili na poslednom mieste spomedzi členských krajín. Horšie ako my dopadlo šesť krajín vrátane susedného Maďarska a Poľska.

Deficit síce dosiahol nižšie hodnoty, ako sa očakávalo, čo je dobrá správa, predsa však nie je veľa dôvodov na radosť. Oproti minulému roku totiž vzrástol z 1,7 percenta až na 4,9 percenta.

Verejný dlh však klesol z 57,7 percenta na 56 percent. Stále je však vysoko nad úrovňami, ktoré povoľuje dlhová brzda, a vláda by preto mala pracovať na konsolidácii.

Lepší ako predpokladaný výsledok deficitu spôsobilo viacero faktorov, ten hlavný súvisel s energopomocou. Časť nakoniec mohla byť financovaná z eurofondov, vďaka čomu štát ušetril takmer miliardu eur. Vláda pôvodne chcela pomoc z eurofondov zaúčtovať až do tohto roka, čím sa predpovede o deficite za rok 2023 nafúkli.

To, do akého roka zaúčtovať eurofondy v súvislosti s energopomocou, bola kontroverzná otázka už pri príprave rozpočtu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť totiž už pri jeho predstavení upozornila, že ju treba započítať do roka 2023.

Konsolidácia naokoAko Kamenický prispôsobil čísla, aby mu sedel rozpočet

Kristína Votrubová

Ministerstvo financií však trvalo na započítaní do roka 2024. Malo to, samozrejme, svoj dôvod. Vďaka tomu sa zvýšil deficit v roku 2023 a bolo tak jednoduchšie dosiahnuť konsolidáciu 0,5 percenta HDP v roku 2024.

Štatistický úrad však teraz dal za sporom definitívnu bodku a tieto eurofondy započítal do roka 2023.

To je pre ministerstvo financií zlá správa, dosiahnuť zníženie deficitu o 0,5 percentuálneho bodu bude totiž veľmi ťažké. Výdavky sú nastavené tak, aby deficit dosiahol šesť percent HDP. Ak by však vláda chcela splniť svoj cieľ, musel by dosiahnuť 4,4 percenta.

Ak by to chcela vláda docieliť, musela by ešte v tomto roku skresať výdavky o viac ako miliardu. To je však prakticky nemožné a hlavne sa nezdá, že by mala vláda vôľu na niečo také sa podujať.

S vládnou konsolidáciou to totiž zatiaľ vyzerá biedne. Skôr než opatrenia, ktoré by do štátnej pokladnice peniaze priniesli, vláda zatiaľ presadzuje opatrenia, ktoré spôsobia pravý opak.

Parlament napríklad iba minulý týždeň schválil zákon o 13. dôchodkoch, ktorý bude stáť len v tomto roku viac ako 800 miliónov eur.

Z konsolidačných opatrení ministerstvo financií predstavilo iba rozšírenie dane z tabaku aj na tabakové výrobky a zavedenie dane zo sladených nápojov. Obe prinesú v prvom roku len sto miliónov eur.

Čoraz pravdepodobnejšie sa zdá zníženie daňového bonusu na dieťa. Rezort financií zatiaľ síce nepredstavil žiadne konkrétne opatrenie, rôzni ministri však vo svojich vyjadreniach naznačili, že skresanie Matovičovho rodinného balíčka pôjde práve touto cestou.

Všetko je však zatiaľ v rovine dohadov a na to, ako chce vláda konsolidovať, si budeme musieť ešte počkať. Budú to však opatrenia, ktoré zrejme začnú platiť najskôr v budúcom roku, šetriť by sme však mali začať už v tomto.