Rozmach dátových centier V USA výrazne stúpa dopyt po elektrine, štáty varujú pred možným kolapsom sietí

Zelená transformácia a dekarbonizácia menia tvár celého sveta od dopravy cez zábavu až po priemysel. Jednou z hlavných zmien je prechod z fosílnych palív, predovšetkým ropy a zemného plynu, ktoré poháňali svetové ekonomiky posledných 70 rokov, na elektrinu a v budúcnosti prípadne na vodík. Masívna elektrifikácia, ktoré je ešte stále na začiatku, však bude čeliť hneď niekoľkým výzvam.

V prvom rade ide o zastarané elektrické siete, ktoré majú v mnohých prípadoch desiatky rokov a ktoré veľmi ťažko pojmú tisícky nových obnoviteľných zdrojov. Zároveň však chýba aj dostatok nových zdrojov, ktoré by pokryli rýchlo rastúci dopyt. Koniec koncov aj na Slovensku sa už uvažuje o vybudovaní nového jadrového bloku. 

V Spojených štátoch už je nedostatok elektriny v súčasnosti realitou a USA sú dobrou ukážkou toho, čomu budeme čeliť aj v Európe.

Faktory nedostatku elektriny

Spojené štáty, ktorých hospodárstvo je viac energeticky intenzívne ako hospodárstvo EÚ, momentálne čelia nebývalému nedostatku elektrickej energie. Je spôsobený tromi hlavnými faktormi. 

Prvým je zastaraná centralizovaná elektrická sieť. Veľká časť elektrickej siete v USA bola vybudovaná v 60. a 70. rokoch 20. storočia a odvtedy prešla iba automatizáciou niektorých procesov a miernymi úpravami. 

Viac ako 70 % siete je staršej ako 25 rokov, pričom životnosť prenosových sietí je medzi 50 až 80 rokmi. Navyše, základnou filozofiou pri ich budovaní bolo priviesť elektrinu z jedného zdroja (tepelnej alebo jadrovej elektrárne) k priemyslu a tisícom domácností. Toto už v budúcnosti nebude aktuálne, keďže obnoviteľné zdroje budú výrazne decentralizované.

Druhým faktorom je obrovský nárast priemyslu v USA. Po desiatkach rokov deindustrializácie a priemyselného úpadku sa karta otočila aj vďaka masívnym stimulačným balíkom prezidenta Bidena. Priemysel sa vracia do všetkých kútov Spojených štátov vrátane oblastí „hrdzavého pásu“, teda štátov Michigan, Wisconsin a Pensylvánia, ktoré boli hlavným symbolom úpadku. 

Podľa investičného portálu Bieleho domu prilákali verejné investície do zelenej energie a infraštruktúry vo výške viac ako 450 miliárd dolárov dodatočné súkromné investície v hodnote 688 miliárd dolárov. Počas nasledujúcich desiatich rokov majú súkromné investície dosiahnuť niekoľko biliónov dolárov.

V roku 2017 bola 9-ročná prognóza dopytu po novej elektrine v Severnej Amerike 261,4-tisíc GWh. V roku 2023 však bol tento odhad už na úrovni 563,9-tisíc GWh. 

A tým sa dostávame k tretiemu bodu – Bidenove investičné stimuly sú zamerané na tzv. priemysel 21. storočia, teda zelené technológie, polovodiče, výrobu elektrických áut či biovýrobu. K tomu sa pridávajú rýchlo rastúce dátové centrá, ťažba kryptomien a inovácie v umelej inteligencii. 

Všetky tieto oblasti znamenajú masívny nárast spotreby elektrickej energie, ktorý do roku 2022, keď boli stimuly prijaté, nebol vôbec plánovaný.

Rozmach dátových centier

A ide o skutočne výrazný nárast spotreby. Spojené štáty zažili rýchly rast medzi rokmi 1980 až 2006. V rokoch 2007 až 2022 zostávala spotreba približne rovnaká a až za posledné dva roky je možné sledovať znovu obrovský boom. 

V roku 2017 bola 9-ročná prognóza dopytu po novej elektrine v Severnej Amerike na ďalších 9 rokov 261,4-tisíc GWh. V roku 2023 však bol tento odhad už na úrovni 563,9-tisíc GWh. 

Spotrebu výrazne ťahajú dátové centrá. Kým v roku 2022 spotrebovali 4 percentá všetkej elektriny, v roku 2026 už spotrebujú 6 percent s výhľadom ďalšieho rastu. 

Zaujímavé je, že obrovský dopyt po elektrine zo strany dátových centier a nedostatky siete spôsobujú úplne neortodoxné investičné rozhodnutia. Kým v minulosti sa veľké spoločnosti ako Microsoft, Amazon či Apple kvôli dostatku talentov a skvelej infraštruktúre sústredili na miesta ako Sillicon Valley, dnes investujú na miestach, ktoré sú v odľahlých častiach USA a kde má iba minimum ľudí vysokoškolské vzdelanie. 

Elektrina je natoľko nedostatkovým javom, že je prioritnejšia ako technologické talenty. Aj preto sa nové technologické huby zrazu nachádzajú v rurálnej Virgínii či Indiane.

Dopyt po elektrickej energii v USA, zdroj: New York Times

USA budú potrebovať nové elektrárne

Dátové centrá však menia aj investičnú politiku jednotlivých štátov. Georgia, v ktorej sú sústredené dátové centrá, už zvažuje ukončenie štedrých stimulov z dôvodu nedostatočnosti elektrickej siete. 

Jednotlivé štáty už varujú, že pokiaľ nepríde k väčším a rýchlejším investíciám do rozšírenia infraštruktúry, do konca tohto desaťročia môžu ich siete skolabovať.

Dátové centrá síce prinášajú obrovskú pridanú hodnotu v podobe vybraných daní, ale z pohľadu zamestnanosti vytvárajú iba veľmi obmedzené množstvo pracovných miest. Aj preto sa Georgia pri nedostatku elektriny radšej rozhodla uprednostniť nové fabriky na výrobu elektrických áut.

Jednotlivé štáty už varujú, že pokiaľ nepríde k väčším a rýchlejším investíciám do rozšírenia infraštruktúry, do konca tohto desaťročia môžu ich siete skolabovať. 

Problémom v tomto prípade je však komplikovanosť celého procesu. Bidenove stimuly totiž podporujú aj rozšírenie elektrickej siete, federálna vláda je však v tomto výrazne obmedzená. Navyše, ako v každej inej krajine, aj v Spojených štátoch je najprv potrebné usporiadať pozemky či splniť všetky regulácie, čo môže trvať aj desiatky rokov.

Okrem rozširovania siete bude v najbližších rokoch potrebné postaviť aj enormné množstvo nových zdrojov. Iba samotný sever Virgínie, ktorý doteraz nebol centrom priemyslu, bude podľa odhadov potrebovať niekoľko jadrových elektrární na pokrytie svojej spotreby.

Celková spotreba však rastie aj so zvyšujúcim sa počtom elektrických áut či zvýšeným využívaním elektriny v domácnosti. Existujú obavy, že pre rastúci priemysel to budú nakoniec domácnosti, ktoré budú čeliť pravidelným výpadkom.  

Elektrifikácia ako ohrozenie boja proti klimatickej zmene

Nepripravenosť na masívnu elektrifikáciu spôsobuje, že mnohé štáty ako Georgia, Severná Karolína či Tennessee sa rozhodli zvýšiť svoju produkciu elektriny zo zemného plynu. 

Mnohé sa rozhodli predĺžiť životnosť svojich uhoľných elektrární, aby aspoň čiastočne pokryli rastúci dopyt. Podľa New York Times, pokiaľ príde k schváleniu všetkých nových elektrární na zemný plyn, dlhodobé klimatické ciele nebudú naplniteľné.

Masívna elektrifikácia teda prináša v USA množstvo nových výziev, ktoré budú musieť byť v najbližších rokoch vyriešené.