Voľby prezidenta Fotka Ivana Korčoka s Annou Polckovou nie je šťastná, no voľby už asi nerozhodne

Krátko po prvom kole prezidentských volieb sa europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) zamyslela nad tým, ako by Ivan Korčok mohol v druhom kole lepšie osloviť konzervatívnych kresťanských voličov.

Vyslovila myšlienku, že vzhľadom na blížiace sa veľkonočné sviatky by mal v kampani využiť aj to, že je praktizujúci evanjelik: „Tieto sviatky sú veľmi dôležité aj pre Evanjelickú cirkev. Keď im ukáže, že sú to aj jeho sviatky, tak môže ukázať, že im je v niečom blízky.“

Ako sa vraví, treba si dať pozor, čo si človek želá. V nedeľu sa myšlienka kresťanskodemokratickej političky vyplnila tým najneočakávanejším spôsobom.

„Prajeme Vám radostnú Veľkonočnú nedeľu,“ zaželal Ivan Korčok na svojom Facebooku a želanie doplnil fotografiou, na ktorej sa nachádza v bratislavskom evanjelickom Veľkom kostole spolu s farárkou Annou Polckovou.

Ak malo ísť o žmurknutie smerom ku konzervatívnemu kresťanskému voličovi, tak gesto mohlo mať skôr opačný účinok. Verejne prezentované názory bratislavskej farárky sú totiž aj medzi slovenskými evanjelikmi vnímané značne kontroverzne.

Anna Polcková aktívne podporuje agendu LGBTI-hnutia, vystúpila na dúhovom PRIDE, a hoci je farárka, keď sa jej spýtajú, nevie sformulovať ani to, čo je z kresťanského hľadiska problematické na eutanázii.

Aj pre jej aktivity v roku 2020 evanjelickí biskupi vydali Pastorálne stanovisko k témam súvisiacim so sexuálnou etikou. 

Ján Hroboň, biskup Západného dištriktu ECAV, navyše Polckovú vyzval, aby zvážila svoje ďalšie pôsobenie v duchovnej službe. Ako povedal pre Postoj:

Ak dlhodobo na sociálnych sieťach vyjadruje svoju frustráciu z homofóbnych nálad v cirkvi, vyslovuje vieroučne neprimerané výroky o Ježišovi, atraktívne iba ak pre progresívne publikum, ak pestuje výberový „ekumenizmus“ založený na sympatii k progresivistickej ideológii, ak sa štylizuje do polohy martýrky a presadzuje názory, ktoré podľa jednoduchého uváženia nie sú kompatibilné s učením a praxou našej cirkvi, tak by bolo čestnejšie nežiť službu v takomto kŕči, ale čestne, v pokoji sa rozísť a pokračovať vo svojom pôsobení na inom poli a v inej pozícii.

Teologický rozmer názorov Anny Polckovej je jedna vec. V čom spočíva problém „progresívneho kresťanstva“, ako sa líši od kresťanstva bez adjektív a prečo ide o slepú uličku viery, stojí za samostatný článok.

No Polcková v prezidentských voľbách nekandiduje. O post hlavy štátu sa uchádza Ivan Korčok. A čisto z hľadiska volebnej stratégie jeho gesto nedáva zmysel.

Keď chcete ako prezidentský kandidát získať 51 percent hlasov a potrebujete osloviť aj praktizujúcich kresťanov, vyberiete si niekoho všeobecne uznávaného, nie niekoho, kto polarizuje skupinu, ktorú chcete osloviť. Napríklad súčasný generálny biskup Ivan Eľko alebo už spomenutý Ján Hroboň si rešpekt získali aj mimo Evanjelickej cirkvi, už keď pôsobili ako farári.

Rozhodne si ako prezidentský kandidát nechcete pár dní pred druhým kolom na chrbát namaľovať terč, do ktorého následne bude na Facebooku triafať György Gyimesi. „Korčokova bomba medzi oči KDH,“ napísal politik maďarskej národnosti. Pod statusom mu predseda kresťanských demokratov Milan Majerský vypísal, čo všetko v rámci dúhovej agendy podporil Peter Pellegrini a jeho Hlas.

V každom prípade, Ivan Korčok zase raz ukázal, že konzervatívnemu prostrediu nerozumie. To je v poriadku, politik nemusí rozumieť všetkému. No mal by mať aspoň poradcov, ktorí mu pomôžu zorientovať sa, aby trebárs ani nechtiac nevyslal nevhodný signál svojej potenciálnej voličskej cieľovej skupine.

Na druhej strane, Ivan Korčok počas včerajšej diskusie na Markíze k tejto téme povedal, že proste v nedeľu išiel do Veľkého kostola a odfotil sa s farárkou Polckovou, lebo viedla bohoslužbu. Z webovej stránky bratislavského evanjelického Veľkého kostola je naozaj zrejmé, že pri bohoslužbách sa strieda viacero kazateľov. Možno teda o žiadny vopred premyslený signál ani nešlo.

Uškodí to občianskemu kandidátovi vo voľbách? Zrejme takto neskoro už nie. Dôvodov je viacero.

K mnohým voličom vrátane tých kresťanských sa ani fotka z Korčokovho Facebooku nedostane. Navyše, aj medzi tými, ktorí si fotku všimli, je veľa voličov, ktorí vôbec netušia, kto je Anna Polcková a že okolo nej vznikli nejaké kontroverzie (čo, zdá sa, zjavne príliš nevníma ani sám Korčok).

Väčšinu ľudí to proste nezaujíma, vierovyznanie sa u politikov preceňuje a ukazovanie kandidátov v kostole berú voliči pred voľbami aj tak len ako povinnú jazdu. I mnohí konzervatívni voliči sa rozhodnú alebo sa už rozhodli podľa iných kritérií.

Niektorí konzervatívni voliči od Ivana Korčoka nič neočakávajú. Druhé kolo prezidentských volieb nevnímajú ani tak ako „voľbu za“, ale najmä ako „voľbu proti“.

Voliť Ivana Korčoka v druhom kole budú preto, aby sa prezidentom nestal spojenec (či z ich pohľadu „podržtaška“) Roberta Fica.

Z voličov, ktorých tá fotografia nahnevala, však môže Korčok o niektorých prísť.  

No ani Petrovi Pellegrinimu veľkonočné fotky z katolíckej katedrály až tak nepomôžu. Vyzerajú príliš profesionálne a strojene – akoby vytvorené účelovo. Pri kandidátovi, ktorému vyčítajú častú zmenu postojov (ako vietor fúka), môže zbožná póza v prvej ľavici pôsobiť na časť voličov neúprimne a odpudzujúco.

Možno by si obaja kandidáti menej ublížili, keby z Veľkej noci zdieľali akurát tak pletenie korbáčov.