Ruského diplomata našli mŕtveho pred ambasádou v Berlíne

S dvojtýždňovým oneskorením sa dostal na verejnosť incident z 19. októbra, keď nemecká polícia našla pred budovou ruského veľvyslanectva telo jedného z ruských diplomatov.

Prípad už potvrdilo nemecké ministerstvo zahraničných vecí aj ruská ambasáda.

Policajti našli bezvládne telo okolo 7.20 h ráno. Privolaným záchranárom sa už nepodarilo diplomata oživiť. Príčina pádu zatiaľ nebola objasnená a ruská ambasáda odmietla povoliť pitvu obete. Pre diplomatický status obete nemecká polícia prípad nemôže vyšetrovať.

35-ročný vysokopostavený diplomat bol oficiálne od leta 2019 druhým tajomníkom ambasády, nemecké bezpečnostné služby ho však považovali za agenta ruskej tajnej služby FSB.

Nemecká polícia sa k identite obete oficiálne nevyjadruje, ale podľa rešerší ruského portálu The Insider v spolupráci s tímom Bellingcat obeťou bol údajne Kyrill Alexejevič Žalo, syn generálporučíka FSB Alexeja Žala, ktorý je riaditeľom Úradu pre ochranu ústavného systému FSB. The Insider píše, že nevedno, či Žalovu smrť spôsobil pád alebo či prišiel o život z akéhosi iného dôvodu pred pádom. Keďže štvorposchodová budova je pomerne nízka, samovraždu investigatívci považujú za málo pravdepodobnú.

Kyrill Žalo bol údajne zapletený do vraždy gruzínskeho Čečenca Zelimchána Changošviliho v berlínskom parku Tiergarten v auguste 2019. Rus Vadim Krasikov obvinený v prípade je údajne agentom FSB, nemecká prokuratúra prípad považuje za vraždu na objednávku ruského štátu.

Insider tvrdí, že „Vadim Krasikov v rámci prípravy na vraždu Changošviliho opakovane navštívil kanceláriu protiteroristického centra FSB podriadeného druhému direktoriátu, ktorého zástupcom je Žalo starší. Krasikov pri príprave vraždy zároveň aktívne komunikoval s vympelovcom (bývalým členom špeciálnej jednotky FSB Vympel) Eduardom Benderským, ktorý opakovane cestoval spoločnými letmi s riaditeľom druhého direktoriátu služby FSB generálom Alexejom Sedovom, priamym nadriadeným Alexeja Žala. (...) Presun Kyrilla Žala na veľvyslanectvo v Berlíne bol možno len zhodou okolností, ale nemeckí prokurátori tvrdili, že Krasikov nemohol konať bez miestnej podpory, keďže z Varšavy do Berlína pricestoval len niekoľko hodín pred vraždou a nemal čas zorganizovať podrobné plánovanie únikovej cesty, elektrobicykel a elektrický skúter, ktoré zohrali pri pláne vraždy rozhodujúcu úlohu“.

Úmrtie potvrdila po zverejneniach médií aj ruská ambasáda, ktorá hovorí o „tragickej nehode“. „Špekulácie“ radu západných médií považuje za „úplne nesprávne“.

Nemecký Spiegel píše, že tento incident nie je prvou tragickou nehodou na ruskom veľvyslanectve. V roku 2003 prišiel o život vrátnik ambasády, keď sa zrútil zo šiesteho poschodia susediacej budovy.

Na snímke ruské veľvyslanectvo v Berlíne. Foto TASR/AP