Zábava graduje, otázkou je, čo bude finále

Mimoriadna schôdza na odvolanie ministra vnútra Kaliňáka bola prerušená a odložená na september. Taký istý scenár sa zopakoval aj pri mimoriadnej schôdzi, na ktorej mal byť odvolávaný premiér Fico. To všetko za sprievodu obštrukcií, hádok a chaosu.

Niežeby sme si v slovenskom parlamente nepamätali aj divokejšie pomery, ako sú tie dnešné. Boli, stačí si spomenúť na také neslávne počiny, ako bolo zbavenie mandátu poslanca Gauliedera. To, čo sa dnes deje, je však v niečom ešte nebezpečnejšie.

Ak je spoločenskou diagnózou dnešných dní (nielen na Slovensku) pokles dôvery k autoritám a inštitúciám, ktorý vedie k nárastu antisystému a radikalizmu, tak to, čo vidíme v našom parlamente, dáva tomuto trendu vietor do plachiet. Druhým problémom je, že veľká časť verejnosti musí mať pocit, že proti tomuto trendu u nás neexistuje žiadna zmysluplná alternatíva.

Most a Sieť, ktoré bojom proti hrozbe radikalizácie obhajovali vstup do vlády so Smerom, svojím niekoľkomesačným spoluúčinkovaním po boku Roberta Fica tento motív úspešne zdiskreditovali. Aj keď budú tvrdiť opak a hovoriť, že všetky svoje kontroverzné rozhodnutia robia len v mene tohto cieľa.

Na aktuálnom parlamentnom cirkuse má svoj podiel koalícia aj opozícia. Iste, treba rozlišovať mieru a motívy.

Andrej Danko sa rád štylizuje do polohy obrancu štandardnej politiky, v skutočnosti však prispieva k jej úpadku. Hoci mu musí byť jasné, že zotrvanie Kaliňáka na ministerstve bude mať pre vládu, ale aj celospoločenskú atmosféru devastačné následky, namiesto toho, aby ako predseda druhej najsilnejšej vládnej strany tlačil na jeho odchod, robí Smeru užitočného idiota pri jeho obrane. Arogantne a svojvoľne.

Igor Matovič síce politicky bojuje za dobrú vec, ale neuvedomuje si, že herec, ktorý svoju úlohu „príliš šponuje“, môže pokaziť aj najlepšiu hru. Zabúda pri tom na jednu dôležitú vec. Na to, že na opozičných lídrov sa ľudia pozerajú aj ako na tých, ktorí vládu jedného dňa pri riadení krajiny vystriedajú. To, že opozícia má aj tento rozmer, akoby niektorí politici OĽaNO a SaS vôbec nebrali do úvahy.

Spôsob robenia politiky, ako ho dnes môžeme sledovať, bude mať dva dôsledky.

Povedie k rastu dopytu po pokojnej konštruktívnej politickej sile, ktorá by mohla byť alternatívou dnešnej vládnej zostavy. Hoci jej kontúry sú dnes ešte nejasné. Zároveň však tiež prispieva k ešte väčšiemu posilneniu extrémnych antisystémových nálad a ich politických reprezentantov.

Otázkou je, čo v konečnom súčte preváži. V každom prípade, Marian Kotleba môže zatiaľ pokojne popíjať kávičku.

Foto: TASR/ Jakub Kotian