Starobylé liturgické nádoby sa našli v lese pri Piešťanoch

Na jeseň tohto roku si muž v lese nad obcou Hubina vyšiel na hríby. To, čo sa mu podarilo nájsť, prekvapilo aj jeho samého.

V lesnom poraste totiž zbadal dve nezvyčajné nádoby z medeného plechu, ktoré mali upravený lesklý povrch. Ten bol pravdepodobne zlátený červeným zlatom s obsahom medi a nezvyčajnou tepanou výzdobou. Prekvapený nálezca predmety podľa správnosti odovzdal Krajskému pamiatkovému úradu Trnava. Jeho pracovníci následne miesto nálezu obhliadli s pomocou detektoru kovov, ale podobné šťastie už nemali.

Odkiaľ sa tam spomínané nádoby dostali a na čo slúžili? To sú otázky, na ktoré pamiatkari postupne hľadali odpovede. Tvar nádob im pritom ponúkol istú nápoveď.

Vyššia z nich má podobu kalicha s krátkou zvonovitou nohou. Je zdobená tepaným vlysom prekrývajúcich sa oblúkov doplneným o rastlinný ornament. Ten pozostáva z piatich kvetov a listov, ktoré sa navzájom striedajú.

Druhá, menšia nádoba bola, žiaľ, rozlomená na dve časti. Ich spojenie však vytvára podobu misky na nohe. Tá je na povrchu zdobená rytými ornamentmi v tvare mandorlí. Obe nádoby sú husto posiate drobnými tepanými krúžkami vytvárajúcimi trblietavý efekt.

Odborníci sa tak domnievajú, že ide o liturgické predmety, konkrétne kalich a cibórium.

Funkcia je však len jedným z tajomstiev spomínaných predmetov.

Pokiaľ ide o ich výzdobu, v stredoeurópskom priestore sa s historickými liturgickými nádobami tohto typu nestretávame. Rovnako nezvyčajný je aj použitý materiál, a to medený plech. V našom prostredí bývali liturgické nádoby najčastejšie vyrobené zo striebra upraveného zlátením.

Ich pôvod by mohol čiastočne osvetliť nápis, ktorý sa nachádza na vnútornej strane nohy kalicha. Stojí tam Albania spolu s číslom a iniciálami. To napovedá, že ide pravdepodobne o inventárne číslo múzea či označenie cirkevného majetku.

Balkánsky pôvod by potvrdzovala už spomínaná nezvyklá výzdoba i použitie tepania, ktoré pripomína orientálne, moslimskou kultúrou ovplyvnené vzory. Cudzokrajnosť nájdených nádob komplikuje datovanie, takže ich vznik pamiatkari zatiaľ kladú do obdobia novoveku.

Ako sa však spomínané nádoby dostali až do lesa nad Hubinou? Možných odpovedí je viacero. Najpravdepodobnejšou z nich je, že sa stali korisťou zlodejov či rabujúcich vojenských jednotiek. Tie ich mohli v lese stratiť alebo schválne uschovať. Každopádne, po svoj lup sa už nevrátili.

Pamiatkari z Trnavy dúfajú, že sa im časom podarí odhaliť pravý pôvod týchto predmetov aj ich strastiplnú cestu až do lesa nad malou obcou. V tomto procese odkrývania a skladania našej minulosti majú nemalú úlohu práve poctiví nálezcovia. Aj oni sa tak pričiňujú o skladanie mozaiky vytvárajúcej obraz dejín nášho územia. 

Foto: Peter Grznár, Krajský pamiatkový úrad Trnava