Ku kritike Do kríža

Už niekoľko dní je terčom kritiky relácia Do kríža, ktorú spolumoderuje náš bývalý kolega Jaroslav Daniška. Osobami moderátorov (Daniška, Štefan Chrappa) a výberom tém má ísť o konzervatívnejší protipól diskusie Večera s Havranom.

Relácia sa vysiela už niekoľko mesiacov a doteraz žiadnu väčšiu kontroverziu nevyvolala. Stalo sa tak až pri téme iterrupcií, keď spolu diskutovali Vladimír Palko a Martin Poliačik. Svojím článkom v Denníku N ju odštartovala Zora Jaurová.

Jaurovej výhrady sa týkajú troch bodov. Spochybňuje financovanie relácie a jej výhodnosť pre RTVS, nepáči sa jej štýl moderovania, ktorý podľa nej nezodpovedá verejnoprávnemu formátu, a ani to, že v diskusii o interrupciách boli zastúpení iba muži.

Dajme teraz bokom financovanie. Jaroslav Daniška ho v rozhovore vysvetlil a jeho verziu zatiaľ nikto presvedčivo nespochybnil.

K štýlu moderovania len toľko, že Jaurová svoje výhrady konkrétne ilustruje len na príklade jednej relácie. Tej o interrupciách, kde vraj moderátori a jeden hosť systematicky ironizovali a osobne napádali svojho názorového oponenta.

Táto jej formulácia je síce značne prehnaná, ale niektoré ostrejšie repliky Jaroslava Danišku, ktoré by v súkromnom médiu nikto neriešil, mohli naozaj vyvolať otázku, či sa hodia do verejnoprávneho formátu.

Išlo však o pilotnú reláciu a obidvaja moderátori takýto formát spolu moderovali po prvýkrát. Z pohľadu verejnoprávnosti by to mohol byť problém vtedy, ak by toto bolo určujúcou charakteristikou ich moderátorského výkonu aj v ďalších dieloch relácie. Lenže tak to nie je. Jaurová to síce v texte všeobecne naznačuje, ale ničím konkrétnym to nedokáže doložiť.

Zvyšok jej kritiky je už čistá ideológia. Daniška podľa nej namiesto moderovania prezentuje, aj z pohľadu konzervatívneho spektra, menšinové a extrémne názory a celá relácia je vraj priestorom na šírenie jednostranných ideologických postojov. O argumentoch, prečo sú Daniškove postoje napríklad v otázke interrupcií medzi konzervatívcami menšinové a extrémne, nie je v Jaurovej texte ani chýru, ani slychu. 

Mantrou v následnej debate sa stalo aj jej podpichnutie, že o interrupciách debatovali štyria muži. Akoby spoločensky a politicky silná téma ochrany života mala verejnoprávny rozmer iba v tedy, ak sú v diskusii zastúpené ženy. Čo je, samozrejme, nezmysel. Má ho, ak diskutujú ľudia z rôznych názorových táborov, ktorí majú k téme čo povedať.

Autorka kritiky má, samozrejme, na svoj názor právo a aj jej ideologicky podfarbené výhrady k moderátorovi sú súčasťou debaty. Spätná väzba – aj z iného názorového tábora – môže byť pre tvorcov relácie užitočná a moderátori, najmä tí verejnoprávni majú byť pod drobnohľadom.

Na Jaurovej výpade voči relácii Do kríža však vyrušujú dve veci. Prvou je vytesňovanie Danišku do pozície extrému, a to bez jediného relevantného argumentu. Druhou je jej štylizácia do polohy akéhosi arbitra elegantiarum verejnoprávnosti. Nestranného rozhodcu s mandátom posúdiť, čo je ešte verejnoprávne a čo už je za hranou. 

Ničím takým však Zora Jaurová určite nie je. Je političkou, podpredsedníčkou Progresívneho Slovenska a s týmto vedomím sa treba pozerať aj na jej kritiku.

Foto: Facebook Do kríža.