Otec a syn Kvietikovci alebo synova vina na otcovu hlavu?

V posledné dni všade čítame o tom, ako NAKA zatkla finančníka Martina Kvietika. A zvyčajne sa dozvieme aj to, že ide o syna herca Štefana Kvietika. Je to fér?

Všeobecne platí, že deti nenesú vinu za svojich rodičov, a ani rodičia by nemali automaticky niesť vinu za činy svojich dospelých detí. Aj z dobre vychovaných detí sa môžu stať kriminálnici. Takže by bolo fér napísať, že Štefan Kvietik nemá nič spoločné s činmi, z ktorých je podozrivý jeho syn. Ale je to trošku zložitejšie.

Štefan Kvietik je naozaj významný herec, na doskách SND stál 37 rokov a hral vo viacerých dôležitých filmoch slovenskej kinematografie. Po Nežnej revolúcii sa dal na politiku. Nebol sám, v tom čase sa o to okrem Milana Kňažka pokúsilo viacero hercov. No Kvietik bol v niečom výnimkou. Na rozdiel od svojich hereckých kolegov, ktorí sa zvyčajne do politiky dostali cez hnutie Verejnosť proti násiliu, on kandidoval do parlamentu ako nezávislý na kandidátke Slovenskej národnej strany. Pôsobil tam v rokoch 1990 – 1994. A presadzoval myšlienku štátnej samostatnosti Slovenska.

Tým si medzi hercami, ktorí boli takmer všetci silnými zástancami spoločného štátu Čechov a Slovákov, urobil veľa nepriateľov. Aj preto sa v tomto prostredí cítil byť – podľa vlastných slov – „čiernou ovcou“. Z umeleckého diania sa stiahol, nemal asi ani dosť príležitostí, hoci nikto nespochybňoval jeho umenie. (K akémusi oficiálnemu zmiereniu došlo vlani, keď si Štefan Kvietik prevzal na Art Film Feste z rúk Milana Lasicu Cenu prezidenta festivalu za rozvoj filmového umenia.)

Po roku 1994 sa Kvietik stiahol z politiky. Zrejme to súviselo aj s tým, že stranu ovládol bezškrupulózny Ján Slota. Pre kultivovaného Kvietika, milovníka Hemingwaya, to bola asi neprijateľná persóna. Neskôr v knihe Život bez opony povedal: „Osud môjho národa mi nikdy nebol ľahostajný. Aj preto som kandidoval za národne orientovanú stranu ako nezávislý poslanec. Lenže práve mnohí z tých, ktorí mali šancu reálnou politikou presadzovať a chrániť národné hodnoty, povýšili svoje egoistické záujmy nad poslanie... Táto strana politickej mince mi bola nielen cudzia, ale aj odporná.“

Po nástupe Andreja Danka sa však Kvietik stal znova perlou SNS. Andrej Danko ho označil za svoj osobný vzor a priznal, že by si ho vedel predstaviť aj vo funkcii prezidenta. V roku 2015 dostal Štefan Kvietik najvyššie stranícke vyznamenanie SNS – Rád Martina Rázusa. Prijal ho s veľkou bázňou a radosťou.

Priateľstvo s Andrejom Dankom malo zjavne rodinný ráz a tak z neho mohol ťažiť roky aj Kvietikov syn Martin, mimochodom vyštudovaný filmový režisér, ktorý sa dal na biznis. Ten biznis bol vždy úzko spätý s politikou a najmä so Slovenskou národnou stranou. Súdy nám – dúfajme – raz ukážu, ako toto spojenie fungovalo.

Je teda správne spomínať pri finančníkovi Kvietikovi aj jeho otca? Zjavne mu otec otvoril dvere k zákulisiu politiky. Ale vedel otec o tom, ako podniká jeho syn? Veril, že všetok ten úspech pochádza len z jeho šikovnosti? Nemám ilúzie, ale nechcem byť ani sudcom. Napokon, táto rodina má teraz dosť trápenia a hanby aj bez mediálnych súdov.

FOTO TASR – Michal Svítok