Boris Johnson odchádza, Guy Verhofstadt zostáva

Európska únia má po dnešku len 27 členov a ešte chvíľu potrvá, kým bude zjavné, čo brexit znamená pre Britov aj kontinent. Dnes by som pripojil tri poznámky:

1. Osobne som si brexit ako Slovák neželal a obávam sa, že v dlhodobejšom meradle prinesie Britom vrátane samotných Angličanov viac dezilúzie než národného optimizmu. Neverím pritom temným scenárom, ktoré predpovedajú prepad britskej ekonomiky – máme predsa zážitok z rozpadu Československa, vtedy tiež kolovali rôzne katastrofické vízie, no po rozpade nasledovalo prekvapivo mäkké pristátie. Ani neskoršie slovenské ekonomické problémy nespôsobilo opustenie zväzku československej federácie, ale „mečiaronomics“.

To, či sa bude Britom dariť viac alebo menej, majú vo veľkej miere vo vlastných rukách. Ich problém bude najmä politický, rastúci škótsky (perspektívne aj severoírsky) nacionalizmus, ktorý krotilo členstvo v EÚ, zrejme rozprúdi novú identitárnu vojnu, ktorá hrozí samorozpadom Británie. Som zvedavý, ako sa budú o desať rokov pozerať na brexit 2020 súčasní brexiteri.

2. Napriek uvedenému platí, že odchod Británie z EÚ je logickým vyústením vzájomného polstoročného vzťahu. Najmä európski liberáli totiž skutočné príčiny brexitu často parodovali: pomýlení Angličania vraj v referendovej kampani uverili rôznym anti-EÚ hoaxom a politici ako Boris Johnson sa najmä z karieristických dôvodov zviezli na antieurópskej vlne, aby z toho následne mocensky profitovali.

Novinár Andrew Gimson vo svojej biografii o Johnsonovi (Boris. The Making of the Prime Minister), ktorú ocenil aj ľavicový The Guardian, ukazuje niečo iné: keď sa svojho času Johnson postavil na stranu prívržencov brexitu, svoju kariéru skôr ohrozoval. V tom čase málokto veril, že by sa Briti naozaj priklonili na stranu brexitu. Navyše, vtedajší premiér Cameron sa spoliehal, že ho Johnson podporí a on ho potom odmení postom ministra zahraničia.

Johnson potom síce prekvapil, keď sa aj on pridal k brexitovému dobrodružstvu, no ako píše Gimson, vo svojich veľmi kritických postojoch k EÚ bol uplynulých 30 rokov celkom konzistentný – spochybňoval nadnárodné inštitúcie, ktoré útočia na národné slobody, uvažoval, že by Briti mohli vytvoriť mimo rámca EÚ akési obchodné združenie spolu so Švajčiarmi (navrhoval názov „Britzerland“), kam chcel dostať Nórov aj Švédov. Johnson tak stelesňoval postoje veľkej časti Britov, ktorí boli už od raných 90. rokov v ostrej opozícii voči európskemu integračnému projektu a ich odcudzenie voči Bruselu sa postupom času stupňovalo.

3. Najvďačnejším terčom britských euroskeptikov boli dlhé roky postavy ako Jean-Claude Juncker a Guy Verhofstadt. Práve posledne menovaný sa teraz zaskvel takýmto tweetom: „Brexit je zlyhaním Únie. Musíme si z neho zobrať lekciu: hlboko zreformovať Úniu. Musíme z nej urobiť skutočnú Úniu, teda Úniu bez klauzúl opt-in či opt-out, bez rabatov, bez výnimiek. Len potom môžeme brániť naše záujmy a naše hodnoty.“

Ak budú v novej EÚ bez Britov tvrdiť muziku takíto fanúšikovia zglajchšaltovaného superštátu, brexit nebude v tomto storočí posledným exitom.

Ilustračné foto, Boris Johnson, TASR/AP.