Priznávam sa, pri prvom dieťati som sa na túto výzvu dala aj ja. Veď zaťažovať životné prostredie tonami odpadu a baliť dieťa do chémiou napustených jednorazových plienok nedáva zmysel.
Presvedčil ma tiež súčasný výber nádherných imidžových látkoviek (ako ich odborníčky ľudovo volajú). Látkové plienky už nevyzerajú ako za čias našich mám, teda jednoduché biele bavlnené štvorce, ktoré sa pracne vyvárali a donekonečna žehlili.
Moderné látkové plienky majú farebné vrchné nohavičky a do nich existuje nespočetné množstvo možností najrôznejších vkladačiek z x materiálov od bambusu až po biobavlnu.
Nadšenie ma však prešlo už pri študovaní internetových fór pre budúce mamičky, kde som sa doslova stratila v pojmoch, bez ktorých sa v tejto téme ďalej nepohnete. Nie je totiž plienka ako plienka. Výrazy ako AIO (All in one), prefoldy, booster, pulky, vkladačky, to je len zlomok zo základnej jazykovej výbavy novej kultúry látkoviek.
Nechala som si teda poradiť a cez rôzne e-shopy som zháňala výbavu. Siahla som len po tej základnej a aj tá ma vyšla na stovky eur. Po prerátaní, koľko financií by som utratila za jednorazové plienky na niekoľko rokov a pre viac detí, to vychádzalo stále finančne lepšie.
Aby som to skrátila: moje nadšenie z látkových plienok vydržalo asi dva mesiace a aj to preto tak dlho, lebo som z hrdosti nechcela zradiť svoje prvotné odhodlanie. Látkovky skončili v škatuli vysoko v skrini a poslúžili pri druhom a treťom dieťati, no len v núdzových prípadoch, keď sa nám minuli jednorazové plienky.
Čo ma odradilo? Látkové plienky sa nemôžu sušiť na radiátoroch, lebo tým strácajú svoju savosť, schnú v zimných mesiacoch aj dva-tri dni, takže keď nemáte na sušenie bielizne vyhradenú zvlášť miestnosť, rátajte s permanentnou plienkovou dekoráciou svojho bytu.
Použité plienky musíte niekde skladovať namočené vo vode (v panelákovej kúpeľni je to priam nemožné), a keď nemáte na výbavu za tisíc eur, aby ste mali dosť na prestriedanie, tak periete každý deň aj dvakrát. Prať plienky s bežným oblečením sa z hygienických a pachových dôvodov neodporúča, takže v podstate periete stále. Keď sa vám reťazovo za sebou narodí viac detí, už sa váš režim popri základnej starostlivosti zredukuje len na pranie, vešanie a čakanie na vyschnutie plienok. Pozitívny efekt je, že si začnete ešte viac vážiť svoju mamu, ktorá v minulosti nemala na výber.
Na túto svoju epizódku s látkovými plienkami som si spomenula pri čítaní nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung, kde sa jedna redaktorka pustila do testovania látkových plienok v rubrike o ekológii a zisťovala, či je tento systém naozaj ekologický a šetrný. Zdalo sa jej najprv tiež logické, že pri spotrebe najmenej 4000 jednorazových plienok, ktoré dieťa za svoj život použije, kým sa naučí chodiť na nočník, bude ekologickejšie používať tie látkové.
Narazila však na podobný problém, a to neustále pranie s použitím extra plákania, aby plienky nesmrdeli a aby sa dokonale vypláchol ekologický prášok, ktorý by mohol podráždiť detskú pokožku. Nezabudla spomenúť ani ručné predpieranie pokakaných plienok, lebo eko prášok takúto špinu nezvládal. Ďalej pokračovala s problémom výmeny látkoviek mimo domu, teda na prechádzke či na návšteve.
Vždy musíte byť plne vybavené jednou nemalou taškou čistých plienok a druhou pachuvzdornou na tie použité. Okrem toho poukázala na fakt, že do látkových plienok sa opäť dokupujú len separačné vkladačky jednorazovky, ktoré sú z umelých materiálov a opäť sa len vyhadzujú do záchoda a to je všetko iné, len nie eko.
Nemecká redaktorka rešeršovala, či sú teda látkovky naozaj také ekologické. Ako vedecky relevantnú našla len štúdiu britského úradu pre životné prostredie Defra z roku 2008, ktorá dokazuje, že dvaapolročné používanie jednorazových plienok vyprodukuje 550 kilogramov emisií CO2 a používanie látkových v rovnakom časovom období produkuje dokonca až 570 kilogramov CO2.
Pre objektivitu samotná štúdia spomína, že tieto čísla môžu ovplyvniť používatelia látkoviek smerom k lepším hodnotám, a to kupovaním menšieho množstva látkových plienok, použitím secondhand plienok alebo opätovne pre ďalších súrodencov a nepoužívaním sušičky. Pri používaní jednorazoviek sa však s číslami vypúšťaných emisií objektívne nedá robiť nič.
Redaktorka Süddeutsche Zeitung test uzatvára s tým, že látkové plienky odporúča z eko hľadiska pre matky, ktoré ich používajú od narodenia dieťaťa a opakovane pre ďalších súrodencov. Sama priznáva, že na látkovky neprejde, lebo by tak bola pripútaná s dieťaťom doma, aj pre svoju pohodlnosť a priznáva, že eko princíp u nej nemá význam, keďže ich objavila neskoro.
Test ju však motivoval aspoň sa zamyslieť, že nemusí požívať všetko jednorazové. Napríklad namiesto vlhčených utierok doma berie dieťa pod umývadlo alebo využije prateľné froté uteráčiky. Ďalej prestala používať jednorazové prebaľovacie podložky, čím znížila odpad svojej domácnosti. Svoj test uzatvára radou, aby sa z témy „látkovať či nelátkovať“ nerobili dogmatické uzávery typu „buď - alebo“, lebo mnohé mamičky jednoducho používajú oba varianty kombinovane a samotné eko dôvody už dnes neobstoja.
Osobne si myslím, že mnohé dnešné mamičky žijú pod tlakom určitých módnych trendov a snahy o vlastnú dokonalosť. V určitých komunitách vysokoškolsky vzdelaných mám je už hanbou priznať sa, že vaše dieťa má pampersku alebo že sa dokonca nesnažíte o bezplienkovú metódu od prvých mesiacov bábätka.
Ženy, ktoré boli zvyknuté podávať top výkony v práci, tento spôsob rozmýšľania akoby preniesli aj do materstva. Ako mamičky by sme sa mali viac uvoľniť, zhodnotiť svoje reálne osobnostné danosti, časové a priestorové možnosti a nesnažiť sa napasovať do schémy o jedinom správnom prístupe k materstvu. A to platí aj v takej banálnej téme, ako sú plienky.
Foto Flickr