Návrat Dobytkára? Agrorezort tají, koľko peňazí doteraz vyplatil. Farmárom núka iba sľuby

Vlna farmárskych protestov neobišla na začiatku tohto roka ani Slovensko.

No kým v západoeurópskych krajinách stáli diaľnice, horeli barikády, sypal sa hnoj a striekala močovka, slovenskí poľnohospodári zvolili miernejšie formy. Symbolické kolóny traktorov a nanajvýš niekoľkohodinové obliehanie sídiel ministerstva pôdohospodárstva a Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA).

Intenzita protestov zodpovedá aj ich výsledku.

Sila a neústupnosť farmárov v západnej Európe dotlačili Európsku komisiu k tomu, aby v krátkom čase zrevidovala administratívne povinnosti pre farmárov a zmiernila obmedzenia pri používaní umelých hnojív a prostriedkov proti škodcom. Z týchto opatrení budú mať prospech aj poľnohospodári na Slovensku.

Slovenskí farmári, ktorých primárny problém nie je v bruselskej európskej štvrti, ale v Bratislave na Dobrovičovej (sídlo ministerstva pôdohospodárstva), zatiaľ obišli skrátka.

Vláda sa ich protesty a hnev tiež snažila nasmerovať na Brusel, keď sa minister Richard Takáč iniciatívne verbálne pripojil k protestom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Týždeň farmárskych protestovVláde vyhovuje, keď sú veľkí a malí farmári nejednotní a hnevajú sa na Brusel

Erik Potocký

Združenia malých farmárov na druhej strane od začiatku upozorňovali na to, že problém nie je v Bruseli, ale u nás. A minister Takáč sa im za protesty vyhrážal trestnými oznámeniami.

Aj najnovší vývoj ukazuje, že problém s vyplácaním priamych platieb za nás Európska únia nevyrieši. Peniaze z únijného rozpočtu v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky z Bruselu odišli. Proces ich rozdelenia je v rukách slovenských orgánov.

Európska komisia len vyžaduje, aby priame platby – v našom prípade v objeme 336 miliónov eur – boli za daný rok vyplatené do 30. júna. Tento termín je aj najnovším sľubom vlády slovenským poľnohospodárom.

Veľkí zožerú malých

Meškanie platieb môže veľkým spoločnostiam vytvoriť finančné nepríjemnosti, ktoré v krajnom prípade dokážu vyriešiť napríklad preklenovacím úverom. A čím väčší podnik, tým výhodnejšie podmienky od banky môže dostať.

O úvery sa síce môžu uchádzať aj malí farmári, no za horších podmienok a takéto zadlženie nemusia ani po vyplatení podpôr zvládnuť. Chýbajúce priame platby sú tak pre malých fatálnym rizikom.

Na možný motív upozorňuje poslanec SaS a člen parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Alojz Hlina.

V nevyplácaní priamych platieb vidí úmysel. Podľa neho je cieľom finančne zruinovať malé farmy, ktoré sa následne stanú ľahkou „korisťou“ tých veľkých.

V nevyplácaní priamych platieb vidí opozícia úmysel. Cieľom je finančne zruinovať malé farmy, ktoré sa následne stanú ľahkou ‚korisťou‘ tých veľkých.

Hlina ešte 21. marca uviedol, že sa hovorí, že „systém ďalšej privatizácie v slovenskom poľnohospodárstve nabieha takým spôsobom, že malých a stredných (farmárov) oslabuje, dostane ich na kolená cez finančné nástroje do dlhovej špirály. Potom niekto príde a dá im ponuku, ktorá sa neodmieta“.

So svojimi opozičnými kolegami z výboru – Mariánom Čaučíkom z KDH, Tamarou Stohlovou z PS a Rastislavom Krátkym z hnutia Slovensko – preto iniciovali na tento týždeň mimoriadne rokovanie výboru.

Situáciu s priamymi platbami má prísť poslancom vysvetľovať priamo minister a chystá sa aj poslanecký prieskum v Pôdohospodárskej platobnej agentúre.

Od prieskumu si opozícia sľubuje odpoveď nielen na otázku, koľko peňazí doteraz agentúra farmárom vyplatila, ale aj na to, prečo vlastne k takémuto bezprecedentnému meškaniu priamych platieb došlo. Tak dlho nemuseli farmári na podporu čakať ani v časoch, keď mala PPA pozastavenú akreditáciu.

Ministerstva aj PPA sme sa opýtali na objem doteraz vyplatených priamych platieb, platieb za takzvané ekoschémy a platieb na podporu mladých farmárov. Odpovede sme však nedostali a podobnú skúsenosť majú aj iné médiá.

Rokovania výborov zvolávané opozíciou nebývajú úspešné, koaliční poslanci ich zväčša bojkotujú, hoci ministrom treba uznať, že pozvánky na rokovanie aspoň formálne rešpektujú.

Na druhej strane minister Takáč sa už nechal počuť, že v súvislosti so situáciou vo vyplácaní podpôr poľnohospodárom nedostával od svojich podriadených správne informácie o reálnom stave v PPA. Zároveň priznal, že pri podávaní žiadostí na vyplácanie podpory pre ekoschémy pochybilo aj ministerstvo a platobná agentúra. Dovtedy komunikácia ministerstva smerovala k tomu, že problém je u farmárov, ktorí v žiadostiach robili chyby, a preto sa k platbám včas nedostali.

Dotácie v poľnohospodárstveNastal čas nahradiť Pôdohospodársku platobnú agentúru niečím novým

Erik Potocký

Informačné systémy

Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že platby nestíha vyplácať pre nefunkčný informačný systém a zodpovednosť za to vraj nesú bývalé vedenia rezortu z obdobia 2020 až 2023.

Podľa našich informácií sa dokonca chystá veľká úradnícka „brigáda“. Desiatky zamestnancov iných ministerstiev a inštitúcií majú prejsť dočasne na výpomoc do PPA a spracovávať žiadosti poľnohospodárov.

Hoci minister potrebu externej pomoci oznámil aj na oficiálnej tlačovej besede, nijako nenaznačil, že by malo ísť o zamestnancov iných ministerstiev. Tí majú na svojich pracoviskách, samozrejme, vlastnú agendu. Nedodržanie lehôt na jej vybavenie by mohlo priniesť ďalšie škody.

Navyše, títo „požičaní“ úradníci sa majú venovať PPA agende, s ktorou pravdepodobne nikdy neprišli do kontaktu, a mohlo by tak dochádzať k veľkej chybovosti.

Externisti alebo biele kone?

Bývalý šéf Pôdohospodárskej platobnej agentúry Jaroslav Jánoš upozorňuje, že informačný systém potrebný na vyplácanie podpôr poľnohospodárom bol rozpracovaný ešte za jeho pôsobenia pred rokom 2021 a za jeho kvalitou si stojí.

„Po mojom nástupe na PPA sme spoluprácou s MIRRI zabezpečili vysoko účinný a efektívny štátny softvér ITMS+2014, ktorý je zadarmo! Zmluvu podpísal pár dní po mojom odvolaní Jozef Kiss v júli 2021, je to uvedené v CRZ. Softvér je certifikovaný Európskou komisiou a slúži na poskytovanie eurofondových zdrojov žiadateľom, využívajú ho všetky ministerstvá a podriadené organizácie okrem PPA,“ uvádza pre Postoj Jaroslav Jánoš. 

Podľa neho je softvér „ideálny na vyhlasovanie výziev, registráciu uchádzača s okamžitým vygenerovaním identifikačného čísla žiadateľa a dokonca aj s on-line vyhodnotením, či žiadateľ uspel, či splnil podmienky, a to bez zásahu záujmových osôb, ľudského faktora“.

Aj preto považuje nahradenie softvéru externou výpomocou za nereálne. Navyše, bez fungujúceho softvéru vidí veľké riziko návratu systému podvodov zdokumentovaného v kauze Dobytkár.

Externisti či úradníci z iných ministerstiev sa môžu stať nevedomky a nechtiac spolupáchateľmi podvodu.

„Digitalizácia znamená nezmazateľnú stopu pri akomkoľvek zásahu do systému. Pre ‚architektov‘ Dobytkára je prijateľnejší ‚lístočkový systém‘ a ústne podávanie informácií práve z dôvodu absencie dôkazov pre prípadné vyšetrovanie podvodov, pretože ústna informácia sa nezachová a lístočky s odkazmi vplyvných osôb sa zlikvidujú. O účelovej dodatočnej manipulácii so spismi vyberaním ‚nevhodných‘ dokumentov a príloh a vkladaním tých ‚vhodných‘, nových dokladov do spisov ani nehovoriac,“ dodáva Jaroslav Jánoš.

Hrozí tu ešte jedno riziko, ktoré Jánoš explicitne nespomína. V nezabezpečenom systéme zaoberajúcom sa vysokými sumami peňazí môže dochádzať k nezákonnej činnosti. A bez detailnej znalosti problematiky, bez softvéru a vďaka procesu riadenému ústnymi pokynmi sa externisti či úradníci z iných ministerstiev môžu stať nevedomky a nechtiac spolupáchateľmi podvodu.

Dotácie poľnohospodáromPodarí sa platobnej agentúre vyhrabať zo špiny korupcie?

Erik Potocký

Utajovanie informácií

Ako sme už uviedli, ministerstvo pôdohospodárstva ani PPA nám neodpovedali na otázky týkajúce sa objemu doteraz vyplatených podpôr.

Ako však ešte v polovici marca zistil portál poľnoinfo.sk, tieto inštitúcie nielenže neodpovedajú na otázky médií, PPA dokonca stiahla zo svojho webového sídla pravidelný prehľad platieb, ktorý predtým zverejňovala na mesačnej báze.

Ukázalo sa totiž, že PPA vyplatila len zlomok zo sľubovaných podpôr. Napríklad na ekoschémy išlo za dva týždne len 500-tisíc eur, teda asi pol percenta zo sľubovaných 102 miliónov eur.

Tieto údaje pritom PPA nijako nezverejnila, len o nich informovala poľnohospodárov na uzavretom stretnutí.

„Nad všetkými pestovateľmi a chovateľmi, malými, veľkými, ktorí zatiaľ nie vlastnou chybou nedostali podpory, visí Damoklov meč,“ vyhlásil predseda SPPK Emil Macho.

Aj tieto údaje boli dôvodom, prečo sa ku kritike ministerstva a platobnej agentúry napokon pridala aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (malí farmári na krízový stav upozorňovali už dlhšie) a priamo v tlačovej správe komora vyzvala vládu, aby jej kompenzovala straty spôsobené meškaním priamych platieb. 

„Nad všetkými pestovateľmi a chovateľmi, malými, veľkými, ktorí zatiaľ nie vlastnou chybou nedostali podpory, visí Damoklov meč,“ vyhlásil predseda SPPK Emil Macho.

Ako pre Postoj hovorí Jaroslav Jánoš, utajovanie a zahmlievanie slúži súčasnej garnitúre na to, aby mohla obviňovať z vlastných zlyhaní svojich predchodcov. „Aby mohli znova manipulovať s číslami pred zrakmi verejnosti, radšej stiahli zo stránky PPA informačný prehľad o čerpaní eurofondov, ako z posledných období, tak aj údaje z minulých rokov, aby dnešný fatálny stav v pôdohospodárstve nebolo možné historicky exaktne porovnávať, ale zahmlievať.“