Konzervatívci a protesty Aby sme sa postavili na správnu stranu, nemusíme mítingovať s progresívcami

Na tento týždeň boli naplánované dva protivládne mítingy. V utorok sa konal protest proti zahraničnopolitickým krokom Ficovej vlády vo vzťahu k Ukrajine, ktorý bol občianskou iniciatívou.

Na piatok zvolali protest opozičné strany, pričom nosnou témou majú byť chystané zmeny v RTVS.

Ani na jednej z týchto akcií sa nezúčastňuje KDH. Piatkové protesty organizuje len PS a SaS a na proukrajinskej demonštrácii vystúpili takisto iba zástupcovia SaS, PS a Demokratov.

Svoju neúčasť na piatkovom opozičnom proteste kresťanskí demokrati zdôvodnili tým, že na druhý deň majú stranícky snem. To znie trochu ako výhovorka, keďže ak by kresťanskí demokrati veľmi chceli, tak ich sobotňajšie snemovanie v Žiline nemohlo pre aspoň symbolickú účasť na protestoch predstavovať žiaden problém.

K neúčasti na mítingu na podporu Ukrajiny poslalo KDH vyhlásenie, v ktorom sa hovorí, že v oblasti zahraničnej politiky má strana jasný názor, ale nemusí sa automaticky pripájať ku každej občianskej a politickej iniciatíve, ktorá je s ním v súlade.

Čítajte tiež

Protest proti kolaborácii s Ruskom Okrem podpory Ukrajiny sa riešili aj zmeny v RTVS a výroky o LGBTI. KDH neprišlo

Adam Takáč TASR

Tomuto postoju KDH sa dá celkom rozumieť.

Aj autora textu potešilo, že sa niekto rozhodol zorganizovať verejný míting na podporu Ukrajiny. V čase Ficových a Blanárových zahraničnopolitických excesov to je jednoznačne správny krok.

Večer na Námestí slobody sa však len ťažko dalo ubrániť dojmu, že téma Ukrajiny sa v skutočnosti ocitla na vedľajšej koľaji. Bola to zásluha niektorých aktivistov, ktorí si vo vystúpeniach riešili hlavne vlastnú agendu.

Zástupcovia umelcov kritizovali ministerku Martinu Šimkovičovú a jej návrh zmien v RTVS, ekologickí aktivisti zase kritizovali to, že sa Slovensko odchyľuje od klimatickej politiky EÚ, a hovorilo sa aj o problémoch LGBTI ľudí.

Nič proti týmto témam, ale ak chcú aktivisti týchto farieb verejne hovoriť o svojich problémoch, mali by tak robiť na vlastných akciách a neunášať míting na podporu Ukrajiny niekam úplne inam.

Účastníkom s konzervatívnymi, ale aj liberálnymi názormi mohlo znieť až nepatrične dlhé vystúpenie ekologickej aktivistky, v ktorom sa zaštiťovala zelenou politikou EÚ.

Pričom sú to práve politiky EÚ ako Green Deal a rôzne programy spoločenskej a ekologickej zodpovednosti firiem, ktoré oslabujú priemyselný potenciál EÚ. Aj vďaka týmto politikám dnes napríklad európske banky odmietajú financovať rozšírenie zbrojnej výroby a Ukrajina nedostáva od Európy takú pomoc, akú by potrebovala.

Dá sa, samozrejme, namietať, že ak to konzervatívci nechcú počúvať, nikto ich nenúti na tieto mítingy chodiť.

Iste, ale určitá dilema tu predsa len je. Medzi konzervatívcami je množstvo ľudí, ktorí stoja na strane Ukrajiny, a viacerí sú v jej podpore aktívni aj priamo v teréne. Tento svoj názor chcú dať i verejne najavo a ukázať, že si myslia niečo iné, ako hlásajú Štefan Harabin či Ján Čarnogurský.

Podobne to platí aj pre iné témy, ako je ochrana inštitúcií právneho štátu, kde sa konzervatívci s progresívcami takisto v mnohom zhodnú.

Riešenie tejto dilemy nespočíva v pasivite a frflaní na progresívnych aktivistov. Naopak, treba sa inšpirovať ich iniciatívnosťou.

Konzervatívny občiansky priestor by mal mať ambíciu zorganizovať vlastné verejné akcie. Také, pri ktorých dá jasne najavo svoj názor a účastníci zároveň nebudú musieť škrípať zubami nad agitkami, s ktorými majú hodnotový problém.

Možno na tieto podujatia neprídu desiatky tisíc ľudí. Ale netreba sa toho báť.

Nie je nutné za každú cenu demonštrovať jednotu. Naopak, pri vytváraní tlaku na vládu môže často väčšia sila spočívať v pestrosti.