Dva roky od začiatku vojny Lekári a sestry z Ukrajiny náš systém nezachránili, problémom je aj vzdelanie

Krátko po začiatku vojny na Ukrajine začali na Slovensko prichádzať desiatky tisíce Ukrajincov, boli medzi nimi aj mnohé lekárky a zdravotné sestry.

Práve zdravotníckym personálom z Ukrajiny sme čiastočne plátali nedostatok zamestnancov v zdravotníctve už aj pred vojnou. Zdalo sa teda, že zlo vojny so sebou prinieslo aj príležitosť, ktorá by mohla pomôcť Slovensku, ako aj ženám, ktoré museli opustiť Ukrajinu.

My sme mali voľné pracovné miesta a ony potrebnú kvalifikáciu.

V podobnej situácii sa ocitli aj iné európske krajiny. Nedostatok zdravotníkov totiž trápi celú Európu. Viaceré štáty preto ihneď zaviedli špeciálne programy na integráciu Ukrajincov do zdravotníckych systémov, znížili im poplatky za skúšky a uznávanie dokumentov alebo zaviedli bezplatné jazykové kurzy.

S ponukou prišlo aj slovenské ministerstvo zdravotníctva. Zaviedlo tzv. dočasnú odbornú stáž, vďaka ktorej sa mohli ukrajinskí lekári, zdravotné sestry či farmaceuti zamestnať v rámci svojej kvalifikácie aj bez doplňujúcej skúšky. Mali však menšie kompetencie a pôsobili pod dohľadom riadnych zamestnancov.

Stáž trvala 18 mesiacov, po nej už museli takto zamestnaní ľudia prejsť doplňujúcou skúškou zo svojho odboru, ako aj jazykovou skúškou.

Od začiatku vojny prešli dva roky. Ako sa ukrajinské lekárky či zdravotné sestry uchytili v našom systéme?

Záujem v Bratislave bol nízky

Hovorkyňa Univerzitnej nemocnice v Bratislave Eva Kliská pre Postoj uviedla, že v ich nemocnici nebol záujem o absolvovanie dočasnej odbornej stáže príliš vysoký. „Od vypuknutia vojny absolvovala u nás dočasnú odbornú stáž jedna farmaceutka z Ukrajiny.“

Veľký záujem nezaznamenali ani v Trenčianskej fakultnej nemocnici, kde túto možnosť využili dvaja lekári a jedna praktická sestra. „Po úspešnom absolvovaní skúšky u nás plnohodnotne zostal pracovať jeden lekár a jedna praktická sestra,“ hovorí pre Postoj hovorkyňa nemocnice Martina Holecová.

Predpokladajú, že dôvodom nízkeho záujmu bola zrejme jazyková bariéra.

Skúsenosti týchto dvoch nemocníc naznačujú, že záujem zo strany Ukrajincov nebol veľký. Alona Kurotova, ktorá vedie Medzinárodnú agentúru lekárov a pomáha ukrajinským zdravotníkom po príchode na Slovensko, však tvrdí, že tieto dva príklady nie sú celkom výpovedné. „ O lekárov je väčší záujem na východe,“ vysvetľuje.

Odpovede nemocníc z východu krajiny sa nám do uzávierky nepodarilo získať.

K dispozícii sú však oficiálne údaje ministerstva zdravotníctva o dočasnej odbornej stáži a podľa nich sa do programu zapojilo do 22. februára 2024 takmer tristo ľudí. Najviac bolo lekárov – 153, potom nasledovali zubní lekári, ktorých bolo 85.

Zdravotných sestier bolo iba 42.

Niektorým stážistom ešte zostáva nejaký čas, mnohým sa už 18-mesačná stáž skončila. Koľkým z nich sa podarilo zložiť aj následné potrebné skúšky, nie je známe.

Skúška je pre mnohých veľkou prekážkou. Na jednej strane je podľa Kurotovej problémom jej vysoká cena. Pre lekárov a zubárov je vo výške 500 eur, pre farmaceutov 650 a pre zdravotné sestry 200 eur.

„Vo väčšine prípadov ide o ženy, ktoré sú tu samy, majú nájmy, deti a nemôžu si to dovoliť,“ hovorí Alona Kurotova.

Druhým problémom je príprava na samotnú skúšku. Lekári ju majú k dispozícii, ale pre zdravotné sestry neexistuje. Nevedia teda, čo od skúšky očakávať. „Poznám zdravotníkov, ktorí sa neprihlásili na skúšku, pretože sa necítia pripravení,“ hovorí Kurotova.

Problém so vzdelaním

Ďalším veľkým problémom je uznávanie vzdelania.

Ešte do vlaňajšej jari bolo napríklad pre ukrajinských pediatrov nemožné získať uznanie vzdelania, pretože doma študujú na pediatrickej, a nie lekárskej fakulte. To bola pre slovenskú byrokraciu neprekonateľná prekážka, nakoniec sa ju však podarilo vyriešiť.

Dnes už ukrajinskí pediatri nemusia odchádzať do Česka, ale po absolvovaní potrebných skúšok sa môžu zaradiť do špecializácie, prípadne požiadať o uznanie špecializácie.

Táto prekážka môže byť aj za nízkym počtom zdravotných sestier. S uznávaním ich vzdelania je to ešte komplikovanejšie. Dôvodom sú veľké odlišnosti medzi slovenským a ukrajinským vzdelávacím systémom budúcich sestier.

Mnohé ukrajinské sestry, ktoré doma pracovali na špecializovaných pozíciách, môžu u nás pracovať iba na pozícii praktická sestra – asistent.

Ukrajina síce už pred rokmi prijala európsky systém kreditov, ktorý je základným nástrojom Bolonského systému, no problémom je jeho aplikácia. Náš východný sused ho totiž začal používať aj na niektorých stredných školách a zdravotné sestry môžu získať špecializáciu aj takýmto spôsobom.

Bakalársky stupeň vzdelania, ktorý takto získajú, nekorešponduje s tým naším pre nižší počet hodín. Štát ešte vlani zjednodušil uznávanie vzdelania, no pre tento problém sa to podarí iba málokomu.

Väčšina ukrajinských zdravotných sestier okrem toho nemá ani ukrajinský variant bakalára a to znamená, že aj keď na Ukrajine roky vykonávali plnohodnotnú prácu zdravotnej sestry, u nás môžu pracovať iba na pozícii asistentiek.

Mzda na tejto pozícii je nižšia ako mzda špecializovanej zdravotnej sestry a práca v inom odbore tak môže byť pre ukrajinské sestry výhodnejšia.

Podľa oficiálnych údajov je na Slovensku viac ako 110-tisíc odídencov z Ukrajiny. To je obrovské číslo, a zdá sa nepravdepodobné, že by medzi nimi bolo iba 42 zdravotných sestier.

Pravdepodobnejšie je, že nastavené pravidlá ich nedokázali do systému prilákať.