Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
K Veci Spoločnosť
18. jún 2016

Konzervativizmus na križovatke

Konzervatívci dnes stoja na križovatke, keď si musia zvoliť medzi svetským úspechom a integritou duše.
Konzervativizmus na križovatke

Ilustračné foto: thecatholicthing.org

Hovorí sa, že legendárny bluesový spevák Robert Johnson stál o polnoci na jednej z križovatiek v Mississippi a tam predal svoju dušu diablovi, aby sa mohol stať jedným z najlepších gitaristov, akí kedy chodili po tejto zemi.

Išiel som na krížne cesty, padol som na kolená
Išiel som na krížne cesty, padol som na kolená
Pozdvihol som oči k nebu, zvolal, „Zmiluj sa nado mnou, zachráň chudáka Boba, Pane Bože náš“
(„Križovatkové blues“)

Onedlho po tejto údajnej transakcii Johnson zomiera v mladom veku 27 rokov. Azda preto používame výraz „stáť na križovatke“, keď si musíme zvoliť medzi svetským úspechom a integritou duše.

Keďže sú slobodné trhy také účinné pri vytváraní prosperity, pre trhového konzervatívca sa hodnota komodít zisťuje tak, že sa vypočíta cena, ktorú sú ľudia ochotní za ne zaplatiť. Zdieľať

Americký konzervativizmus je podľa mňa tiež akoby na takejto križovatke. Na nej si jeho obhajcovia musia zvoliť, či sa toto hnutie nechá viesť konzervativizmom založeným na nemenných pravdách o ľudskej prirodzenosti, ktoré nás smerujú k dobru, pravde a kráse, alebo či sa prispôsobí konzervativizmu čistého trhu.

Tento druhý – ktorý nazývam trhový konzervativizmus – spočíva na názore, že keďže sú slobodné trhy také účinné a úspešné pri vytváraní bohatstva a prosperity a dovoľujú nám tak tešiť sa z mnohých iných dobier, malo by sa trhové uvažovanie uplatňovať vo všetkých oblastiach života. Hodnota komodít sa zisťuje tak, že sa vypočíta cena, ktorú sú ľudia ochotní za ne zaplatiť, a tak hodnota všetkých zjavných dobier – vrátane sklonov ľudskej prirodzenosti, ktoré sú pre morálneho tradicionalistu také dôležité – nemá pre trhového konzervatívca vôbec žiadnu normatívnu váhu.

Podľa jeho názoru nie sú tieto danosti ani zďaleka základnými pravdami ľudskej prirodzenosti, od ktorých závisí spoločné dobro, ale predstavujú obmedzenia slobody každého jednotlivca realizovať svoju vlastnú subjektívnu predstavu dobrého života. Z toho dôvodu je pre trhového konzervatívca takmer výlučným cieľom politiky obmedzený štát, pod ktorým chápe nielen slobodnú trhovú ekonomiku, ale aj elimináciu zákonov či zvykov, ktoré zasahujú do realizácie jeho túžiaceho ja. Z tohto pohľadu sa potom spoločné dobro (ak sa dá vôbec takto nazvať) meria podľa toho, nakoľko je jednotlivec nezaťažený tradíciou, prirodzenosťou, rodinnými putami, náboženstvom, atď., aby získal, čo chce a kedy chce.

V praktickej politike často trhoví konzervatívci a morálni tradicionalisti zisťujú, že používajú podobný slovník a dochádzajú k podobným záverom, pokiaľ ide o politické opatrenia, hoci ich základné zdôvodnenia sú výrazne odlišné. Morálny tradicionalista bude podobne ako trhový konzervatívec často podporovať politiku „obmedzeného štátu“. Obaja tak budú napríklad podporovať slobodné trhy, lebo takýto ekonomický systém najlepšie dvíha životný štandard.

Načo však zvyšovať životný štandard? Pre trhového konzervatívca je „veľkým cieľom nakŕmiť a obliecť ľudí“, ako povedal C.S. Lewis v Zničení človeka (samotný Lewis v žiadnom prípade trhový konzervatívec nebol). Otázka, ako žijú títo občania – či sa riadia príkazmi prirodzenej spravodlivosti – je mimo právomoci zákona, dokiaľ len ich správanie nezasahuje do súkromných rozhodnutí ich spoluobčanov realizovať svoju vlastnú predstavu dobrého života.

Morálny tradicionalista sa síce zhoduje s trhovým konzervatívcom, že získavať bohatstvo, mať čo jesť a čo si obliecť sú dobré veci, no považuje ich za hodné snahy len preto, že mu pomáhajú pri plnení si prirodzených povinností voči manželskému partnerovi, potomkom, blížnym a Bohu. Pre morálneho tradicionalistu je slobodou možnosť snažiť sa o určité ním nezvolené dobrá prirodzenej spravodlivosti, nezaťažený určitými vonkajšími činiteľmi, akými sú zločinci či nespravodlivé vlády. Pre trhového konzervatívca je slobodou možnosť snažiť sa o čokoľvek, po čom človek túži, nezaťažený žiadnymi ním nezvolenými povinnosťami voči manželskému partnerovi, potomkom, blížnym, národu či Bohu. Pre morálneho tradicionalistu je niečo hodné túžby preto, že je to dobré samo osebe, pre trhového konzervatívca je niečo dobré preto, že je to predmetom túžby.

Inzercia

Pre morálneho tradicionalistu je niečo hodné túžby preto, že je to dobré samo osebe, pre trhového konzervatívca je niečo dobré preto, že je to predmetom túžby. Zdieľať

Kým boli slobodné trhy a ich morálne limity kontextualizované v rámci kultúrnej infraštruktúry, ktorá nebola vedome nepriateľská voči cieľom morálneho tradicionalistu, dávalo spojenectvo medzi trhovým a morálnym konzervativizmom veľký zmysel. Morálny tradicionalista mal dobré inštrumentálne dôvody podporovať slobodné trhy a trhový konzervatívec mal dobré pragmatické dôvody prijímať danosti širšej kultúry, ktorej elita si nekládla za svoj prvotný cieľ zničiť tradičné inštitúcie a spôsoby života a s nimi aj akýkoľvek verejný nesúhlas, ktorý by z nich mohol plynúť.

V dnešnom svete už toto neplatí. Žijeme vo svete, kde veľké korporácie vytvorili kultúrny kartel – morálny monopol – pomocou ktorého sa snažia natoľko stlačiť cenu poslušnosti a zvýšiť cenu odporu, že ich ideologická konkurencia buď podstúpi nedobrovoľnú akvizíciu alebo vyhlási civilizačný bankrot.

Možnože trhový konzervatívec v skutočnosti nikdy nebol priateľom morálneho konzervatívca, ako hovoria niektorí. Bolo to len manželstvo z rozumu, ktoré smerovalo k rozvodu, akonáhle jedna zo strán nájde lepšieho pytača. Táto teória je síce podľa mňa trochu príliš zjednodušujúca, no nemôžeme ignorovať miesto a čas, kde sa nachádzame: sme o polnoci na križovatke.

Francis J. Beckwith 
Autor je profesorom filozofie a štúdií vzťahov Cirkvi a štátu na Baylorovej univerzite, kde slúži aj ako Riaditeľ pre vyšší program štúdia filozofie. Napísal množstvo kníh, medzi nimi aj Taking Rites Seriously: Law, Politics, and the Reasonableness of Faith (Brať ríty vážne: Právo, politika a rozumnosť viery. Cambridge University Press, 2015).

Pôvodný text: Conservatism at the Crossroads.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame