Ľudské práva, Boh či nebo sú nemateriálne. Sú teda fikciou?

Sv. Tomáš Akvinský raz napísal, vychádzajúc z Aristotela: „malý omyl na začiatku môže viesť k veľkým omylom pri konečných záveroch.“ Tým chce povedať, že ak sa v niektorom zo svojich predpokladov mýlime, aj keby bol v rámci nášho celkového projektu hoci aj úplne triviálny, náš rozum je už raz taký, že závery budú možno nakoniec veľmi, veľmi chybné.

Profesor Yuval Noah Harari

Krásny príklad toho, čo mal sv. Tomáš na mysli, môžeme nájsť v jednej prednáške z cyklu TED talk, ktorú mi odporučil môj brať Jim. Profesor Yuval Noah Harari tvrdí vo videu "Ako si vysvetliť úspech ľudského druhu?", že dominantné postavenie homo sapiens na Zemi možno najlepšie vysvetliť schopnosťou ľudskej predstavivosti konštruovať isté „príbehy“ o „fiktívnych entitách“, ktoré nám pomáhajú vzájomne spolupracovať vo veľkých skupinách. Medzi tieto fiktívne entity patrí Boh, ľudské práva a hodnota papierových peňazí.

"Profesor Harari predpokladá, že správnym vysvetlením reality je materializmus, čiže presvedčenie, že 'skutočné' sú len fyzické objekty, ktoré môžeme kvantitatívne merať."

Zdieľať

Profesor Harari dokáže naozaj pútavo rozprávať a jeho prednáška je rétoricky príťažlivá, no filozofická legitimita jeho teórie vo mne vyvoláva viac otázok, než je táto teória schopná zodpovedať.

Rozrežme ľudské telo a žiadne práva nenájdeme

Začnime otázkou: Odkiaľ vie profesor Harari, že sú tieto „príbehy“ o nadprirodzene, prirodzených právach a štátnej mene „fikcie“? To nám nehovorí. Akurát len predpokladá, že správnym vysvetlením reality je materializmus, čiže presvedčenie, že „skutočné“ sú len fyzické objekty, ktoré môžeme kvantitatívne merať.

O ľudských právach hovorí:

Ľudské práva sú len jeden z príbehov, ktoré sme si vymysleli, tak ako Boha a nebo. Nie sú objektívnou realitou: nie sú žiadnou biologickou skutočnosťou na homo sapiens. Vezmime si ľudskú bytosť, rozrežme ju, pozrime do nej a uvidíme srdce, obličky, neuróny, hormóny a DNA, ale žiadne práva nenájdeme. Tie nájdeme akurát len v príbehoch, ktoré sme si vymysleli a ktoré sme za posledných niekoľko stáročí rozšírili. Možno sú to veľmi pozitívne a veľmi dobré príbehy, no stále sú to len fiktívne príbehy, ktoré sme si vymysleli.

Ak teda nedokážeme zachytiť ľudské práva (nehovoriac o Bohu) prístrojmi a metódami prírodných vied, znamená to, že nie sú súčasťou „objektívnej reality“. Profesor Harari však podobne ako country spevák Johnny Lee, ktorý kedysi spieval spieval o svojom márnom hľadaní lásky v „baroch“ a u „veselých lások“, hľadá práva na samých nesprávnych miestach. Ako hovorí filozof Edward Feser, podobá sa na „opilca, ktorý chce hľadať stratené kľúče od auta len pod pouličnou lampou, lebo len tam je vraj dosť svetla, aby ich našiel“.

Ani poznanie a nevedomosť fyzicky nevidíme

Kde teda máme „hľadať“ práva? Nemusíme ani opustiť prednášku profesora Harariho. Ten podáva vysvetlenie úspechu ľudského druhu, ktoré je podľa neho správne, a kto s ním nesúhlasí, ten sa podľa neho asi mýli. Ak je účelom argumentácie a uvádzania dôkazov na podporu nejakého tvrdenia dostať sa k pravde alebo blízko k pravde, potom ak sa niekto mýli, nemá právo tvrdiť, že má pravdu.

"Profesor Harari podobne ako country spevák Johnny Lee, ktorý kedysi spieval spieval o svojom márnom hľadaní lásky v 'baroch' a u 'veselých lások', hľadá práva na samých nesprávnych miestach."

Zdieľať

Z toho ďalej vyplýva, že koho nezaujímajú dôkazy, logické usudzovanie a dôsledné uvažovanie, ale radšej dáva prednosť zbožným želaniam, sofizmom a bezduchému kľučkovaniu, ubližuje sebe samému. K tomuto záveru však môžeme dospieť len vtedy, ak poznáme ciele, ku ktorým je nasmerovaná ľudská bytosť.

No ani tieto ciele či účelové príčiny nemôžeme zachytiť prístrojmi ani metódami prírodných vied. Ak rozrežeme ľudskú bytosť, ako by povedal profesor Harari, nenájdeme dobrá, ktoré sú cieľom tohto človeka. Ak by to však malo znamenať, že tieto dobrá nie sú súčasťou „objektívnej reality“, potom ani tí, čo sa podieľajú na samotnom vedeckom úsilí, nemajú dôvod odsúdiť nevedomosť a chváliť poznanie, dva súdy, ktorých pravdivosť závisí od „fiktívneho príbehu“ nemateriálnej reality zvanej forma ľudskej bytosti. Lebo tvrdiť, že niekto či niečo nevyužíva svoje prirodzené schopnosti dostatočne alebo správne, môžeme len vtedy, keď vieme, čo to je zač. Tak hovoríme, že slepý človek nemá zrak, a nevidiacemu kameňu nič nechýba.

Predáška profesora Harariho na TEDGlobalLondon, jún 2015

Aj samotná logika je nemateriálna

Popredné miesto vo vedeckom skúmaní zaujímajú aj logické zákony. To znamená, že ak sa niekto púšťa do vedeckého skúmania, mal by usudzovať správne, čiže nemal by porušovať zákony logiky. Tie však nie sú materiálnymi entitami, ktoré môžeme nájsť tak, že niečo rozrežeme, tým menej ľudskú bytosť. Vzťahy medzi predpokladmi a závermi argumentu nie sú priestorové, ale logické: nie sú to fyzické objekty. Vezmime si platnú formu argumentu zvanú modus ponens:

Ak P, tak Q
P
Teda Q

Táto forma nie je platná preto, že by dva predpoklady nejako spoločne fyzicky spôsobovali záver, ako keď biela guľa udrie do osmičky a postrčí ju. Skôr je to tak, že záver s logickou nevyhnutnosťou vyplýva z predpokladov.

Tento vzťah nie je fyzický, a predsa sa zdá byť rovnako skutočný a súčasťou „objektívnej reality“ ako vzťah medzi dvomi biliardovými guľami či ako to, čo uvidíme, keď rozrežeme ľudskú bytosť. Tak máme ďalší dôvod odmietnuť materializmus profesora Harariho.

Záver z toho je nasledovný: ak nám niekto predloží teóriu reality, ktorá vylučuje niečo, čo sa zdá byť zjavne pravdivé, lepšie bude asi byť skeptický voči teórii, než spochybňovať zdravý rozum. Lebo je to práve zdravý rozum – naše nereflektované presvedčenia o dobre, pravde a kráse – vďaka čomu dokážeme vytvárať teórie, dokonca i tie zlé.

Francis J. Beckwith
Autor je profesorom filozofie a štúdií vzťahov Cirkvi a štátu na Baylorovej univerzite, kde slúži aj ako Riaditeľ pre vyšší program štúdia filozofie. Vydal množstvo kníh, medzi nimi Politics for Christians: Statecraft as Soulcraft (Politika pre kresťanov: štátnické umenie ako starostlivosť o dušu, InterVarsity Press, 2010)

Pôvodný text: Materialistic Dogmas and Bad Conclusions, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, randomhouse.com.au (Richard Stanton).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo