Dekani právnických fakúlt o novele Trestného zákona Už súdna mapa ukázala, že pri prijímaní zmien treba byť opatrnejší (anketa)

Počas tohto týždňa vládny kabinet Roberta Fica schváli novelu Trestného zákona, čím zároveň zruší aj špeciálnu prokuratúru. Koalícia tak spraví napriek tomu, že viac ako dve tretiny jej voličov nesúhlasia s tým, aby boli páchatelia korupcie trestaní menej prísne ako v súčasnosti.

O dôležitých zmenách v trestných kódexoch chýbala odborná akademická diskusia (okrem tej, ktorú zorganizovali iniciatívni študenti). Dekanov právnických fakúlt slovenských univerzít sme sa preto opýtali:

1. Vládna koalícia zrejme počas tohto týždňa schváli novelu Trestného zákona, ktorá počíta aj so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Pokladáte zrušenie ÚŠP za dobrý krok?

2. Máte voči novele trestných kódexov nejaké výhrady? Ak áno, čo by ste zmenili?

3. Možno podľa vás očakávať po prijatí novely negatívny dosah na spravodlivosť a na trestné stíhania majetkovej a ekonomickej trestnej činnosti?

Dekanka Marianna Novotná z Trnavskej univerzity upozorňuje, že expresný postup pri schvaľovaní zmien prináša zásadné negatíva. „Zainteresované inštitúcie budú mať k dispozícii len minimum času sa na zmeny adaptovať,“ varuje. Netrúfla si odhadnúť dosahy novej právnej úpravy.

Dekanka Katarína Šmigová z Paneurópskej vysokej školy považuje zrušenie ÚŠP za nedomyslený krok. Treba podľa nej systémové riešenie, ktoré by zohľadnilo pripomienky odborníkov. Upozornila tiež, že v návrhu sa nezohľadnili medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z Dohovoru OSN proti korupcii.

Pripomína tiež, že po schválení novely môže dôjsť „k prieťahom v konaní, čo môže napokon znamenať porušenie práva na spravodlivý súdny proces“.

Dekan Eduard Burda z Univerzity Komenského tvrdí, že anketa denníka Postoj sa snaží vtiahnuť ostatných dekanov do verejnej diskusie, ktorá je v súčasnosti spolitizovaná. Na konkrétne otázky preto neodpovedal. Dekan Michal Turošík z Univerzity Mateja Bela sa z odborného hľadiska necítil byť dobrým respondentom a odporučil osloviť ľudí z katedry trestného práva.

Marianna Novotná

dekanka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave

1)  Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, rovnako ako aj všetky ostatné zásadné zmeny trestnoprávnej politiky by mali byť predmetom čo najširšej odbornej diskusie a aspoň pokusu nájsť spoločenský konsenzus.

Zároveň je vo vzťahu k zmenám takéhoto zásadného charakteru a v takej citlivej a exponovanej oblasti, akou trestné právo nepochybne je, potrebné zabezpečiť, aby sa ani len nejavili známky konfliktu záujmu určitej jednoducho identifikovateľnej skupiny pred záujmami spoločnosti, právnej istoty alebo právneho štátu všeobecne.

Výhrady možno teda formulovať tak k spôsobu (ne)vedenia diskusie k týmto zmenám, ako aj k zvolenej forme legislatívneho procesu, keď sa takéto radikálne zmeny realizovali cez skrátené legislatívne konanie, osobitne ak z radov odborníkov z praxe zaznievajú obavy, že zmeny budú mať negatívny dosah na výkon trestnej politiky.

Expresný postup schvaľovacieho procesu a navrhovaného uvedenia zmien do života, ako aj absentujúce štandardné pripomienkové konanie prinášajú zásadné negatíva aj v tom, že pri navrhovanej veľmi krátkej legisvakačnej lehote budú mať zainteresované inštitúcie k dispozícii len minimum času sa na zmeny adaptovať.

2)  Razantné znižovanie trestných sadzieb pri niektorých trestných činoch a skrátenie premlčacích lehôt môžu vyvolávať opodstatnené otázky, či bude trestné právo aj naďalej schopné plniť svoju hlavnú úlohu – ochranu spoločnosti pred trestnou činnosťou.

Z hmotnoprávneho hľadiska môže problém novely spočívať v tom, že podkopáva pozitívnu povinnosť štátu chrániť niektoré základné práva. Štát totiž chráni základné práva nielen tak, že ich sám neporušuje, ale aj tak, že vykonáva aktívne opatrenia na to, aby ich neporušovali ani ostatné subjekty. Napríklad právo vlastniť majetok garantované v čl. 20 ods. 1 ústavy štát chráni okrem iného aj účinným stíhaním ekonomickej trestnej činnosti.

Ak sa teda preukáže, že zníženie príslušných trestov povedie k zvýšeniu ekonomickej kriminality, môže to teoreticky oslabiť aj ústavnú ochranu práva na vlastníctvo. Na druhej strane je však nevyhnutné uvedomiť si, že aj samotný Trestný zákon vo svojich ustanoveniach odzrkadľuje akúsi hierarchiu chránených hodnôt, teda na prvom mieste chráni život a zdravie, na druhom slobodu a ľudskú dôstojnosť, na treťom rodinu a mládež, na štvrtom majetok.

Z tohto pohľadu je objektívne odôvodniteľné a na mieste, aby prípadné porušenie chránených záujmov bolo v danej hierarchii odzrkadlené aj v rámci trestných sadzieb jednotlivých trestných činov.

Je však úlohou zákonodarcu, aby v súlade s dostupnými odbornými poznatkami a na základe odbornej diskusie našiel správne vyváženie záujmov spoločnosti na ochrane pred trestnými činmi a ich páchateľmi, pôsobením trestu na páchateľa a výkonom trestnej politiky zo strany štátu.

3)  Vo všeobecnosti sa celkové dosahy novej právnej úpravy odhadujú veľmi ťažko. Presné odhady vplyvu predkladanej novelizácie nie sú schopní posúdiť ani predkladatelia, ani právna prax, ktorá sa so zmenami má vyrovnať. Preto možno zo strany odbornej verejnosti oprávnene očakávať aspoň elementárnu legisvakačnú lehotu pred účinnosťou novej legislatívy.

Skúsenosti so zásadnými negatívnymi reakciami súdov či určitej časti politického spektra na zmeny vyvolané súdnou mapou ukazujú potrebu voliť opatrnejší prístup k zavádzaniu zásadných zmien bez celoodbornej a spoločenskej diskusie.

Miroslav Štrkolec

dekan Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

1)  Zriadenie alebo zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (rovnako ako aj iných orgánov aplikácie práva) je otázkou rozhodnutia väčšiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. V prípade jeho zrušenia musí štát zabezpečiť, aby pôsobnosť zrušeného úradu mohol účinne vykonávať iný orgán.

2)  Vo svojej odbornej činnosti sa nevenujem trestnému právu. Odpoveď na položenú otázku môžu dať len odborníci po analýze a vyhodnotení dosahov navrhovaných zmien.

3)  Úlohou štátu je zabezpečiť výkon spravodlivosti. Štát musí vytvoriť také prostredie, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní. Zároveň platí, že pritom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.

Katarína Šmigová

dekanka Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy

1)  Zrušenie ÚŠP považujem za nedomyslený krok. Ide o systémovú zmenu a tá si vyžaduje systémové riešenie, ktoré rešpektuje diapazón odborníkov danej oblasti. Uvedené však nie je zohľadnené ani z hľadiska skráteného legislatívneho konania, ani z hľadiska prechodných ustanovení.

V návrhu sa nezohľadnili ani medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky: v zmysle čl. 36 Dohovoru OSN proti korupcii ide napr. o povinnosť zabezpečiť v súlade so základnými zásadami vnútroštátneho právneho poriadku existenciu vhodného orgánu alebo orgánov, alebo osôb špecializovaných na boj proti korupcii prostredníctvom orgánov zabezpečujúcich uplatňovanie práva.

To znamená, že minimálne vo vzťahu k trestnému činu korupcie je potrebné, aby zmluvné strany tohto dohovoru ustanovili osobitný orgán alebo osoby špecializované na boj proti korupcii. Zrušením ÚŠP „bez náhrady“ nebude Slovenská republika rešpektovať uvedený záväzok.

2)  Myslím, že v tomto smere sa už zrozumiteľne vyjadrili viacerí odborníci na trestné právo, odporúčam analýzy JUDr. Petra Sepešiho zverejnené na odbornom fóre webovej stránky Učenej právnickej spoločnosti.

3)  Z hľadiska ochrany základných ľudských práv, ak sa prijme novela v navrhovanom znení, je možné očakávať, že dôjde k prieťahom v konaní, čo môže napokon znamenať porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

Je tiež možné, že sa zníži ochrana vlastníckeho práva, keďže veľa činov, ktoré sú aktuálne stíhateľné ako trestné činy, bude klasifikovaných ako priestupky.

Eduard Burda

dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Osobne považujem túto vašu aktivitu za snahu vtiahnuť ostatných dekanov slovenských právnických fakúlt do verejnej diskusie, ktorá je v tejto chvíli značne spolitizovaná, a niektorí, ktorí sme sa na nej pôvodne zúčastnili v naivnej predstave, že môže ostať v odbornej rovine, sme boli zavádzajúco a hrubo verejne osočovaní.

Dovolím si upozorniť, že z hľadiska odborného profilu som aktuálne jediný dekan slovenskej právnickej fakulty, ktorý má prioritnú vedeckú profiláciu na oblasť trestného práva. A ja som sa preto vyjadroval ako odborník na trestné právo, nevyjadroval som názory fakulty. Preto takto zameranú anketu považujem za manipulatívnu a nepriamo vynucujúcu od ľudí vyjadrenia. A aj to je v rozpore so slobodou slova. Preto sa do tejto ankety v žiadnom prípade nezapojím.

Samozrejme, kolegyne dekanky a kolegovia dekani sú vysoko odborne a vedecky erudovaní, ich názory si nesmierne vážim a vždy ich rešpektujem, takže cieľom tohto mailu nie je nikoho ani nepriamo obmedzovať na slobode vyjadrovania. Len vďaka slobode slova a jeho rešpektovaniu u všetkých sa môžeme hrdo nazývať slobodnou krajinou.

Michal Turošík

dekan Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici

Priznám sa, nie som odborník na trestné právo, na rozdiel od kolegov dekanov nevenujem sa žiadnemu pozitívnemu, ale rímskemu právu. Z tohto pohľadu je možno lepšie osloviť kolegov z katedry trestného práva, môj názor totiž nemôže byť na rovnakej odbornej úrovni ako kolegov, ktorí s touto témou denne pracujú.

Navyše som presvedčený, že akademická pôda má byť apolitická, keďže vždy združuje viaceré názorové skupiny. A preto je dôležité, aby najmä v otázke, kde sa odbornosť a politika prelínajú, mali v takom prípade prednosť názory odborníkov, v tomto prípade na trestné právo.

Fotografie: Marianna Novotná – truni.sk, Miroslav Štrkolec – Facebook/Právnická fakulta UPJŠ v Košiciach, Katarína Šmigová – Twitter/SlovakiaMFA, Eduard Burda – Postoj/Andrej Lojan, Michal Turošík – Facebook/Advokáti na vašej strane