Debata o rušení ÚŠP Študenti nechali diskutovať odborníkov ešte pred zrušením špeciálnej prokuratúry

V polovici januára schválil akademický senát na Právnickej fakulte UK, že debata o rušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) aj s dekanom Eduardom Burdom bude, no až vtedy, čo táto téma nebude „živá“ v parlamente.

Študentov, ktorí od začiatku volali po diskusii to neuspokojilo a zorganizovali vlastnú debatu odborníkov. Namixovali ich tak, že v diskusii padali argumenty proti zrušeniu ÚŠP, ale aj za zrušenie. Koalícia pôvodne plánovala zrušiť špeciálnu prokuratúru k 15. januáru, neskôr však pripustili, že zmeny zrejme prijmú až v marci. Aktuálne dianie v parlamente však naznačuje, že Ficove plány sa koalícii podarí naplniť skôr. Fico vyhlásil, že rušenie ÚŠP je mocenské rozhodnutie.

Debatu v Moyzesovej sieni filozofickej fakulty si prišli vypočuť sudcovia, advokáti, rektori vysokých škôl, ale aj zástupcovia špeciálnej či generálnej prokuratúry.

Podľa doktoranda na právnickej fakulte Juraja Plazu je alarmujúce, že štát realizuje významné zmeny v trestnej politike bez zapojenia verejnosti a bez odbornej diskusie.

Iniciátori odbornej debaty – doktorand Juraj Plaza a študent práva Marek Janiga. Foto: Samuel Wallenfels

Zaplnená Moyzesova sieň filozofickej fakulty. Foto: Samuel Wallenfels

„Mladá generácia právnikov chce porozumieť tomu, čo sa práve deje, a keď volá po diskusii, tak im je odkázané, že o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry sa budeme baviť až po tom, keď bude zrušený,“ povedal Plaza, pričom uviedol, že všetkých panelistov požiadali, aby prezentovali iba odborné a právnické argumenty a vyvarovali sa akýchkoľvek pokusov o diskreditáciu oponenta alebo útokov ad hominem.

Študent práva Marek Janiga, ktorý sa zviditeľnil po tom, čo ho premiér Robert Fico označil za úplne nepodstatného študenta, pred debatou povedal, že „namiesto parlamentu sa k pripomienkam k zákonu diskutuje na akademickej pôde, namiesto právnickej fakulry sa o práve diskutuje na fakulte filozofie a namiesto profesorov a docentov odbornú diskusiu organizujú (pre niekoho) absolútne nepodstatní študenti“.

Janiga bol iniciátorom listu dekanovi právnickej fakulty, v ktorom študenti vyjadrili problém s tým, že šéf ich fakulty nedostatočne rozlíšil svoju funkciu od pozície odborníka na trestné právo a že jeho vyjadrenie nebolo dostatočne podložené.

Hrubala, Erdős, Strémy

V prvej časti odbornej diskusie debatovali šéf Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) Ján Hrubala, advokát Peter Erdős a profesor trestného práva na právnickej fakulte Tomáš Strémy.

Hrubala hneď v úvode poznamenal, že neregistruje na ÚŠP žiadnu zločineckú skupinu, ani zo strany advokátov, ani zo strany špeciálnych prokurátorov. Reagoval tak na slová dekana právnickej fakulty Eduarda Burdu z novembra, keď prekvapivo uviedol, že v rámci špeciálnej prokuratúry môže pôsobiť zločinecká skupina.

Videozáznam z odbornej debaty iniciovanej študentmi:

„Registrujem prokurátorov, ktorí sa snažia, obhajcov, ktorí sa snažia a od nás dostanú spätné väzby v rozsudkoch,“ povedal predseda špecializovaného súdu.

Uviedol tiež, že je proti zrušeniu ÚŠP a dokonca za väčšiu samostatnosť. Pripomenul, že v čase vzniku inštitútu bol veľký dopyt po špecializácii. „Vtedajší legislatívci, vtedajšia politická moc začala pracovať na špecializácii, aby sa veci dali do poriadku,“ povedal. Spresnil tiež, že je predstaviteľ orgánu, ktorý proti korupcii nebojuje.

„Jedným z tých nápadov bola špeciálna prokuratúra a špeciálny trestný súd. Je to dôležité povedať, lebo vtedajšia moc si povedala, že potrebuje oddeliť ten košiar a urobiť jedného baču v košiari, ktorý má na starosti boj proti korupcii, a nechať mu samostatnosť,“ uviedol Hrubala na debate moderovanej Petrom Hanákom.

Hrubala tiež povedal, že patril do skupiny odborníkov, ktorá bola za „ešte väčšiu samostatnosť špeciálnej prokuratúry“. Zároveň prezradil, že presviedčal ostatných, aby dali väčšiu samostatnosť aj policajtom.

Ján Hrubala, Peter Erdős, Tomáš Strémy.

Hrubala počas debaty aj čítal správu Rady Európy o úrovni a dodržiavaní právneho štátu na Slovensku: „Nevytýkajú nám, že máme špeciálnu prokuratúru, že máme Špecializovaný trestný súd, skôr naopak, oceňujú tieto inštitúty“.

Profesor trestného práva Tomáš Strémy debatu obohatil štatistikou. Z ich akademickej analýzy vyplýva, že iba v šiestich ďalších krajinách Európskej únie majú generálni prokurátori také veľké kompetencie ako na Slovensku. Ide o jednu tretinu členských štátov EÚ. Tento záver akademici predostreli aj prezidentke počas diskusie odbornej verejnosti o tom, či na Slovensku treba reformovať generálnu prokuratúru.

Advokát Peter Erdős pripomenul, že pri vzniku ÚŠP a ŠTS neprebiehala „taká veľmi široká odborná diskusia“ ako teraz pri návrhu zrušiť špeciálnu prokuratúru. Pýtal sa tiež, či súčasný návrh naozaj ruší špeciálnu prokuratúru, keďže aj teraz spadá ÚŠP pod generálnu prokuratúru.

Advokát Peter Erdős. Foto: Samuel Wallenfels

Podľa Erdősa už pred vznikom ÚŠP existoval na generálnej prokuratúre odbor, ktorý sa venoval tzv. organizovanému zločinu. „Z toho dôvodu je nevyhnutné, aby aj na generálnej prokuratúre boli osoby, ktoré sa podobne špecializujú,“ uviedol.

Erdős nepochybuje o tom, že by zrušením ÚŠP zanikla aj špecializácia prokurátorov. „Som presvedčený o tom, že odborne zdatní prokurátori budú vykonávať svoju činnosť tak, ako to robili doteraz.“

Erdős si zároveň myslí, že politika do trestného práva nepatrí. „To je to najhoršie, čo sa môže udiať,“ uviedol advokát. Dodal, že pokiaľ je v Národnej rade prednesený nejaký návrh, prináleží mu iba diskutovať o tom, či v prípade prijatej novely „dôjde k akémukoľvek ohrozeniu nejakých princípov právneho štátu“.

Lipšic, Kosová, Harkabus, Šamko

V druhom paneli debatovali špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, sudcovia Krajského súdu v Bratislave Marcela Kosová a Peter Šamko a Matúš Harkabus z ÚŠP.

Šamko hneď v úvode vyjadril pochybnosť o existencii ÚŠP. Úrad označil za zbytočný inštitút. Podľa sudcu bratislavského krajského súdu absentuje pri tomto úrade opravný prostriedok. Podporila ho aj kolegyňa Marcela Kosová, ktorá sa odvolávala na „európsky pohľad“ v otázke rušenia špeciálnej prokuratúry a špeciálneho súdu, ktorý konštatoval, že takéto zmeny nie sú v rozpore s právom EÚ.

Lipšic argumentoval, že každé jedno rozhodnutie špeciálnej prokuratúry je preskúmateľné. „V našich veciach majú obvinení dva opravné prostriedky a dve inštancie. Vo veciach úplne obdobných pri krajskej prokuratúre majú len jeden opravný prostriedok a dve inštancie. Tak kto je viac kontrolovaný,“ pýtal sa špeciálny prokurátor.

Dodal, že na krajských prokuratúrach nie je špecializácia na eurofondové podvody alebo na terorizmus.

Marcela Kosová, Matúš Harkabus, Peter Šamko a Daniel Lipšic.

„ÚŠP je absolútna anomália, nielen v systéme súdov, ale aj prokuratúry, s týmto systémom rozhodovania,“ kontroval Šamko a dodal, že špeciálny prokurátor je chybne vnímaný ako „druhý generálny prokurátor“. Ako problém vníma aj to, že špeciálny prokurátor je volený parlamentom.

Šamko sa tiež vyjadril k súvislosti prokuratúry a polície. „Keď zrušíte ÚŠP, tak nezrušíte políciu, ktorá bude prípady objasňovať. Ak to bude objasňovať a odhaľovať, tak to budú dozorovať na krajoch,“ povedal. „Keď bude polícia fungovať, nepotrebujete žiadny ÚŠP, lebo to zastrešia krajské prokuratúry.“

Matúš Harkabus uviedol, že v debate uniká jeden podstatný dôvod, pre ktorý ÚŠP vznikol, a tým nemyslel špecializáciu. „Sťažia sa miestne väzby.“

„Pre mňa je komfortom na špeciálnej prokuratúre, že šanca, že v krajine, kde existuje 3,5 milióna trestne zodpovedných osôb, mám minimálnu šancu sa stretnúť s niekým, kto je v našom záujme v takom osobnom kontakte,“ vysvetlil prokurátor ÚŠP.

Daniel Lipšic a Marcela Kosová. Foto: Samuel Wallenfels

Daniel Lipšic položil otázku, prečo teraz vadí politickej triede paragraf 363 trestného zákona. „Dvadsať rokov funguje ÚŠP, dokonca do roku 2015 mal ešte samostatnejšie postavenie, lebo nebol prípustný paragraf 363 proti zrušeniu obvinenia. Teraz je a je veľmi frekventovaný a využívaný. Dovtedy v zásade nikomu z politickej triedy neprekážal. Tá otázka je legitímna, že prečo im prekáža teraz, keď v posledných troch rokoch viedli trestné stíhania na najvyššie poschodia biznisu, oligarchie, politiky či justície,“ povedal Lipšic.

Marcela Kosová pripomenula, že nie je zástankyňou skrátených legislatívnych konaní, ale zároveň dodáva, že klasické legislatívne konanie nie je automaticky zárukou dobrého zákona. Vláda ruší špeciálnu prokuratúru v skrátenom konaní, čo narazí na Ústavný súd.

Kosová dodala, že novela trestného poriadku má aj rukopis legislatívcov z ministerstva spravodlivosti. Narážala na záležitosti drogovej politiky z dielne exministra Viliama Karasa.

Študenti chcú debatovať aj naďalej. Plánujú vytvoriť platformu, ktorej cieľom bude vytvoriť priestor pre odbornú a vecnú diskusiu.

Organizátori ponúkli publiku možnosť pýtať sa diskutujúcich otázky a tiež prejaviť svoj názor v online hlasovaní o tom, či by mal byť ÚŠP zrušený. Až 92 percent hlasujúcich zastávalo názor, že špeciálna prokuratúra by zrušená byť nemala.