Viac ako 10-tisíc farmárov v uliciach Ponížení v zovretí regulácií a medzinárodného trhu začali s obliehaním Paríža

Vo Francúzsku sa minulý týždeň začali masívne protesty farmárov, ktoré každým dňom rastú. Po Holandsku, Poľsku, Rumunsku či Nemecku sa minula trpezlivosť tohto sektora aj v krajine, pre ktorú sú ich produkty národnou hrdosťou a jedným z najvýznamnejších dôvodov vysokého turizmu.

Francúzski farmári svoju situáciu vnímajú ako absolútne neudržateľnú. Ako povedal jeden z vodcov tohto protestu, chovateľ kráv Jérôme Bayle: „Žiadna profesia by nevydržala vidieť dve samovraždy denne, ako je to v prípade farmárov, bez toho, aby sa vzbúrila.“

Násobný nárast regulácií

Podľa posledných štatistík agentúry Mutualité sociale agricole zabezpečujúcej sociálne poistenie francúzskych farmárov si v roku 2016 zobralo život 529 farmárov, čo je približne 1,5 farmára denne. Táto profesia má v porovnaní s inými o 30 % vyššie riziko spáchania samovraždy. Toto desivé číslo je však aj podľa samotnej agentúry výrazne podhodnotené, skutočné údaje sú vyššie a sociálna situácia farmárov sa od roku 2016 ešte dokázateľne zhoršila.

V rokoch 1965 a 2023 narástol počet strán takzvaného vidieckeho zákonníka o vyše 300 percent – zo 755 na 3068 strán. Environmentálny zákonník v rokoch 2002 a 2023 narástol o neuveriteľných 946 percent.Zdieľať

Jedným z najsilnejších príbehov a symbolov súčasných protestov je nedávna samovražda farmára z regiónu l’Oise, ktorý si zobral život po prísnej kontrole zo strany Francúzskeho úradu pre biodiverzitu. Aj keď za častými samovraždami farmárov a ich hnevom stojí množstvo dôvodov, ako ukazuje príbeh farmára z l’Oise, hlavnými dvomi príčinami sú nadmerné regulácie a kontroly a úpadok postavenia tohto kedysi hrdého povolania.

Francúzski farmári sa cítia zavalení obrovským množstvom regulácií, ktoré musia spĺňať, avšak zároveň musia konkurovať oveľa lacnejším importom potravín z krajín, ktoré podobné pravidlá nemajú.

Už bez zarátania európskych regulácií v oblasti poľnohospodárstva vyplývajúcich z Green Dealu je nárast samotných francúzskych regulácií neuveriteľný. Na základe analýzy jedného z poradcov vlády Christopha Eoche-Duvala pre týždenník LePoint sa ukázalo, že medzi rokmi 1965 a 2023 narástol počet strán takzvaného vidieckeho zákonníka o vyše 300 percent – zo 755 na 3068 strán. Environmentálny zákonník narástol v počte slov medzi rokmi 2002 a 2023 o neuveriteľných 946 percent.

Takýto rozsah regulácií je nezvyčajne vysoký dokonca aj v kontexte notoricky prebyrokratizovaného francúzskeho štátu. Avšak nové regulácie, ktoré prichádzajú s Green Dealom, vytvárajú ešte náročnejšie požiadavky, ktoré mnoho farmárov nedokáže splniť.

Nová Spoločná poľnohospodárska politika EÚ na roky 2023 až 2027, teda hlavný nástroj Únie na poskytovanie subvencií poľnohospodárom, podmieňuje poskytnutie podpory viacerými podmienkami. Farmári napríklad musia nechať 4 % svojej pôdy ležať úhorom, premeniť 25 % pôdy na ekologické poľnohospodárstvo do roku 2030 či výrazne obmedziť používanie viacerých pesticídov.

Tieto a stovky ďalších opatrení farmárom výrazne zvyšujú náklady, ktoré však nie sú dostatočne kompenzované. Navyše ani samotné platby zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky neboli v roku 2023 vyplatené načas a podľa riaditeľa hlavných poľnohospodárskych odborov FNSEA Arnauda Rousseaua na ne stále ešte približne 8 percent farmárov čaká. Zaplatenie faktúr, ktorých cena sa v prípade vody zvýšila o 144 percent, však nepočká.

Sedliaci pred Brandenburskou bránou Bijú sa o šesť percent svojich dotácií alebo sú predvojom pravicovej revolúcie?

Martin Leidenfrost

Nemeckí sedliaci síce nikomu neskrivili ani vlas na hlave, vyvolali však riadnu hystériu.

Hnev aj voči Ukrajine

Veľký hnev farmárov je namierený voči dohodám o voľnom obchode, ktoré ich likvidujú. Tŕňom v oku je predovšetkým dohoda o voľnom obchode s Ukrajinou. Tá by totiž vpustila na európsky trh lacné ukrajinské potraviny, ktorých producenti nemusia dodržiavať rovnako náročné pravidlá a majú výrazne nižšie mzdové náklady.

Ešte začiatkom januára 2024 chcela predsedníčka Európskej komisie presadiť predĺženie zrušenia dovozných ciel medzi EÚ a Ukrajinou minimálne o ďalší rok, tento krok sa však stretá s čoraz väčším odporom.   

V septembri 2023 kritizovala vtedajšia francúzska ministerka zahraničia rozhodnutie Poľska o zákaze dovozu ukrajinského obilia. Táto pozícia Macronovej vlády sa však pod tlakom protestov farmárov môže čoskoro zmeniť, ako napovedajú Macronove kroky voči inej dohode o voľnom obchode, a to s juhoamerickými krajinami Mercosur. Noviny Le Figaro priniesli správu, že Macron v posledných dňoch rokoval priamo s von der Leyenovou s cieľom oddialiť uzavretie tejto dohody na neurčito.

Úpadok vidieka

Francúzski farmári majú tiež pocit, že aj napriek tomu, že tvrdo manuálne pracujú, ich postavenie v spoločnosti upadá. Odvolávajú sa na stigmatizáciu zo strany mnohých mediálne viditeľných ľudí, ktorí ich obviňujú z poškodzovania životného prostredia či zo zlého správania k zvieratám.

Komentátor denníka Le Figaro Vincent Trémolet de Villers opísal postoj mnohých mestských obyvateľov takto: „Francúzsky farmár je príliš často vnímaný ako prežitok z dávnych čias. Pre pohŕdavého obyvateľa mesta, propagátora syntetického mäsa a elektrického traktora, je v lepšom prípade strážcom folklóru, ktorý spríjemňuje víkend na vidieku, v horšom prípade znečisťovateľom, ktorý vyvražďuje zem, zlodejom vody, surovým človekom, ktorý týra zvieratá. Je iba zatuchnutosťou minulej spoločnosti.“

Viac ako jeden zo siedmich farmárov mal v roku 2021 nulový alebo deficitný príjem. Vidieku chýbajú aj tradičné služby ako pekárstvo či mäsiarstvo, ktoré v týchto oblastiach postupne krachujú, a ich obyvatelia sa cítia zabudnutí.Zdieľať

Tento pocit podradnosti posilňujú aj neustále prísne kontroly zo strany štátnych úradov a veľmi nízke zárobky. V roku 2021 zarobil farmár v priemere iba 1620 eur za mesiac, pričom priemerný plat vo Francúzsku bol v danom období 1930 eur.

Avšak aj medzi farmármi existovali veľké rozdiely a viac ako jeden zo siedmich farmárov mal v roku 2021 nulový alebo deficitný príjem. Čo je však najhoršie, až 26 percent francúzskych farmárov žilo v roku 2021 pod hranicou chudoby.

Rovnaký pocit úpadku svojho postavenia majú vo veľkej miere aj ďalší obyvatelia vidieka. Tým chýbajú lekári, celé oblasti rurálneho Francúzska sú momentálne vyhlásené za zdravotnícke „púšte“. Chýbajú však aj ďalšie tradičné služby ako pekárstvo či mäsiarstvo, ktoré v týchto oblastiach postupne krachujú, a ich obyvatelia sa tak cítia zabudnutí.

Aj preto väčšina obyvateľov Francúzska a predovšetkým tí z vidieckych oblastí sa s problémami farmárov stotožňujú. Až sedem z desiatich Francúzov podporuje protesty farmárov a odmieta akýkoľvek policajný zásah proti nim.

Farmári vyhlásili „obliehanie“ Paríža

Protesty začali už minulý týždeň, ale práve v pondelok 29. januára prepukli do masívnych rozmerov. Prezident Macron a premiér Gabriel Attal sa síce snažili ešte v nedeľu pristúpiť k ústupkom, ako je napríklad zrušenie zvýšenia dane na palivo do traktorov, ale pre farmárov to nebolo ani zďaleka dostačujúce.

Od pondelka pristúpili farmári k časovo neobmedzenému „obliehaniu“ Paríža, keď traktormi a ďalšími poľnohospodárskymi vozidlami zablokovali osem hlavných diaľnic smerujúcich do Paríža. Okrem toho však prebiehajú blokády po celom Francúzsku a blokované by malo byť aj tretie najväčšie mesto Lyon.

Volanie francúzskej verejnosti Macron radikálne sprísnil imigračnú politiku a rozhneval časť svojich stúpencov

Ján Cipár

Francúzsko prijalo najtvrdší imigračný zákon za posledné desaťročia.

Minister vnútra Gérald Darmanin už mobilizoval 15-tisíc policajtov, ktorí majú zabrániť vstupu farmárov dovnútra najväčších miest a tiež na medzinárodný parížsky trh čerstvých potravín Marché de Rungis, ktorý je pre farmárov symbolom neférovej zahraničnej konkurencie.

Pokiaľ by ho farmári zablokovali, veľká časť parížskych reštaurácií by sa musela dočasne zatvoriť, pretože Marché de Rungis je pre ne hlavným zdrojom čerstvých potravín. Väčšina reštaurácií si teda momentálne pripravuje zásoby.

Marché de Rungis, ktorý je najväčším trhom čerstvých produktov na svete, sýti až 18 miliónov Francúzov a v prípade blokády by vznikli nedostatky čerstvých potravín aj v bežných potravinách.

Macron nedokázal ponúknuť uveriteľné riešenie aj preto, že jeden z jeho najviditeľnejších europoslancov Pascal Canfin je predsedom environmentálnej komisie europarlamentu a s Timmermansom je otcom Green Dealu.Zdieľať

Pre Macrona nemohli prísť farmárske protesty v horšom čase. Už v júni sa totiž konajú európske voľby, v ktorých chcel so svojou stranou konkurovať Národnému zhromaždeniu Marine Le Penovej. Zatiaľ však za jej stranou na čele s charizmatickým lídrom Jordanom Bardellom zaostáva o približne 10 percent a tieto protesty, ktoré sú z veľkej časti namierené proti európskym reguláciám, iba dodávajú Marine Le Penovej vietor do plachiet.

Macron zatiaľ nedokázal ponúknuť farmárom uveriteľné riešenie aj preto, že jeden z jeho najviditeľnejších europoslancov Pascal Canfin je predsedom environmentálnej komisie Európskeho parlamentu a spolu s Fransom Timmermansom je otcom Green Dealu. Keď teraz francúzsky prezident v snahe upokojiť farmárov hovorí, že sa bude snažiť zjemniť niektoré jeho súčasti, označuje sa to za pokrytectvo.

Protesty zároveň nahrávajú aj ďalším pravicovým zoskupeniam, ako sú republikáni či strana Reconquête!, ktorú do eurovolieb vedie neter Marine Le Penovej, Marion Maréchal Le Penová. Všetky tieto zoskupenia stoja s farmármi na barikádach a v prieskumoch rýchlo stúpajú.

Naopak, zelení stále padajú a podľa posledných prieskumov majú vo Francúzsku už len 7 percent. Protesty farmárov, ktoré boli v minulosti skôr doménou komunistov a ľavice, tak majú potenciál prispieť k výraznému posilneniu pravice v najbližších európskych voľbách.