Sedliaci pred Brandenburskou bránou Bijú sa o šesť percent svojich dotácií alebo sú predvojom pravicovej revolúcie?

Bijú sa o šesť percent svojich dotácií alebo sú predvojom pravicovej revolúcie?
Nemeckí farmári medzi traktormi prichádzajú na protest v Berlíne 15. januára 2024. Foto: TASR/AP
Nemeckí sedliaci síce nikomu neskrivili ani vlas na hlave, vyvolali však riadnu hystériu.
11 minút čítania 11 min
Vypočuť článok
Sedliaci pred Brandenburskou bránou / Bijú sa o šesť percent svojich dotácií alebo sú predvojom pravicovej revolúcie?
0:00
0:00
0:00 0:00
Martin Leidenfrost
Martin Leidenfrost
Rakúsky spisovateľ, publicista a scenárista. Stĺpčekár rakúskeho denníka Die Presse, prispieva do viacerých popredných európskych denníkov, spolupracuje s denníkom Postoj a je členom redakčnej rady revue Impulz. Žil dvanásť rokov na Slovensku, žije na rakúskom vidieku. Je ženatý, má dcéru a syna.
Ďalšie autorove články:

Toto ukrajinské prekliate Ani ruská agresia neurobila z malého kriváka Vladimira lepšieho človeka Volodymyra

Nevídané vzrušenie na Konzervatívnom summite Dokázali naši kresťanskí konzervatívci obrátiť mladú africkú moslimku?

Obnovená vízia osem a pol Na protivládnom kádeháckom portáli bez štipky hanby drukujem KDH

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Na všeobecný dojem, že divoké protesty poľnohospodárov – aspoň na nemecké pomery – sú možnou predohrou akejsi revolúcie, vlastne nie sú žiadne ekonomické a sociálne predpoklady.

Po slabých pandemických rokoch aspoň poľnohospodári s hlavným zamestnaním v hospodárskom roku 2022/23 oslavovali priemerný nárast príjmov o 45 percent, štát na rozdiel od susedného Holandska, kde hnutie rozhorčených sedliakov práve zasadlo v parlamente, zatiaľ nelikviduje tisíce statkov, no a daňová úľava na Agrardiesel, ktorej zrušenie vláda tak či tak už rozložila na dlhšie časové obdobie, predstavuje iba približne šesť percent poľnohospodárskych dotácií.

Priemerná nemecká farma dostala v hospodárskom roku 2020/21 z európskych a nemeckých dotácií 48-tisíc eur, iba zvýhodnenie poľnohospodárskej nafty im prinieslo 2900 eur. Od druhého úsporného opatrenia, ktoré sa malo týkať poľnohospodárov – zrušenia oslobodenia od dane z motorových vozidiel –, vláda už po prvom proteste upustila.

Na prvý pohľad je preto nepochopiteľné, prečo poľnohospodári tak vehemente požadujú úplné zrušenie všetkých úsporných plánov vlády týkajúcich sa agrosektora a prečo začali protesty, aké krajina podľa predsedu nemeckého združenia poľnohospodárov Joachima Rukwieda „ešte nikdy nevidela“.

Ukázalo sa, že práve zrušenie „ekologicky nezmyselnej dotácie“ na Agrardiesel zjednotilo veľkých konvenčných farmárov s malými biosedliakmi – lebo aj zelení sedliaci musia stále jazdiť na naftu.Zdieľať

To síce nie je celkom pravda, ešte aj demonštrácie mládežníckeho hnutia Fridays For Future boli rozsiahlejšie, nehovoriac o protestoch proti koronapolitike Merkelovej vlády, no niekoľko tisíc traktorov pred Brandenburskou bránou je jednoducho pôsobivejších ako niekoľko tisíc ľudských hláv.

Kameň úrazu je vyslovene smiešny, no ukázalo sa, že práve zrušenie „ekologicky nezmyselnej dotácie“ na Agrardiesel zjednotilo veľkých konvenčných farmárov s malými biosedliakmi – lebo aj zelení sedliaci musia stále jazdiť na naftu.

Všetkých rovnako naštvalo to, že v advente vyhlásené zrušenie daňovej úľavy by malo platiť už od prvého januára. Ako povedal farmár Franz Thole v pondelok na prvej demonštrácii svojho života: „Pri CDU ste stále rozmýšľali, či niečo vydrží desať rokov. Teraz sa musíte pýtať, či niečo bude platiť aj budúci rok.“

Mediálny dojem, že vzbura rozhorčených sedliakov mohla byť predvojom akejsi národnopravicovej revolúcie, má však hlbšie a najmä kultúrne príčiny.

Zelenoprogresívne prostredie z veľkých miest, ktoré tradične volí stranu Zelených, a preto vníma červeno-zeleno-liberálnu vládu Olafa Scholza ako svoju, už desaťročia častujú konvenčných farmárov, ktorí zväčša volia kresťanskodemokratickú CDU/CSU, svojím moralizovaním: Vykurovanie olejom, bravčové mäso, poľovníctvo, hnojivá a nafta sú od diabla, vlk je však dobrý. Najviditeľnejší predstaviteľ tohto v Nemecku silného prúdu je zelený vicekancelár Robert Habeck, v minulosti autor provlčej detskej knihy Volanie vlkov, ktorú si čitatelia môžu požičať od autora článku.

Sedliaci odpovedajú na túto povýšeneckosť autentickou neláskou voči Zeleným. A tí – s podporou svojho silného mediálneho podhubia – stupňujú svoje moralizovanie teraz do tvrdenia, že je ohrozená nemecká demokracia.

Mnohí novinári odsudzujú sedliakov za zopár blokád bez akejkoľvek škody na majetku a zranení, prejavujú však pochopenie pre aktivistov Poslednej generácie, ktorí prakticky každé ráno blokujú v rannej špičke neuralgické križovatky krajiny.

Komentátorka Spieglu Sabine Rennefanzová sa do poľnohospodárov pustila úvahou, že ich „podniky prispievajú k prosperite spoločnosti menej ako jedným percentom, no cítia sa oprávnení blokovať polovicu krajiny na niekoľko dní“.

Mnohí novinári odsudzujú sedliakov za zopár blokád bez akejkoľvek škody na majetku a zranení, prejavujú však pochopenie pre aktivistov Poslednej generácie, ktorí každé ráno blokujú v rannej špičke neuralgické križovatky krajiny.Zdieľať

Východniarka Rennefanzová, ktorú treba sledovať pre jej znalosť osobitne nepokojného postsocialistického východu Nemecka, zaklincovala komentár dramatickou vetou: „Od známych, ktorí sú úspešní, uznávaní a majú dobré kontakty, čoraz častejšie počúvam, že súčasná nálada im pripomína koniec NDR.“ Na drážďanskej demonštrácii videla remeselníkov, ktorí otvorene vyzvali na „zvrhnutie systému“.

V inom komentári sa objavil zvlášť malicherný nápad: žiadalo sa, aby sa nafta, za ktorú sedliaci chodia demonštrovať, plne zdanila. Dôvod: Sedliaci dostali daňovú výnimku na Agrardiesel pôvodne vraj preto, lebo ich traktory jazdia najmä na poliach a poľných cestách, a preto drahú cestnú komunikáciu spolkovej republiky ničia iba málo. To však už neplatí, keď jazdia po asfalte do Berlína...

Doteraz skôr latentná kultúrna vojna medzi agrárnikmi a mešťanmi sa vyostrila v ten večer, keď sa zelený vicekancelár Habeck chcel vrátiť zo svojej novoročnej dovolenky na severofrízskom ostrove Hallig Hooge. Nemohol opustiť trajekt v prístave Schlüttsiel, lebo tam naňho čakala demonštrácia rozhnevaných sedliakov. Na jednom transparente bola namaľovaná šibenica, deti na trajekte sa vraj báli. Loď sa musela z bezpečnostných dôvodov otočiť. Habeck sa dostal na pevninu až v tichu noci.

Vizionársky rétor Habeck urobil v nasledujúcich dňoch to, čo mu ide najlepšie: predniesol veľký prejav. Skúsenosť zo severného Frízska sa ho tak dotkla, že vytiahol najostrejšie zbrane: tvrdil, že medzi sedliakmi sa vytvorili extrémistické skupiny, ktoré otvorene niesli nacionalistické symboly.

Tie sa podľa všetkého na sedliackych demonštráciách naozaj našli.

Urazený Habeck sa však vyjadril, akoby sa blížila nacistická revolúcia. „Fantázie o zvrhnutí neznamenajú nič iné ako túžbu zničiť náš demokratický štát,“ povedal. Vyzval na obranu liberálnej demokracie pred populistami a extrémistami financovanými Putinom. Uzavrel: „Odrazme túto hrozbu. Stojme spolu. Buďme solidárni a buďme v tomto zmysle vlastencami. V týchto a v nasledujúcich týždňoch. V tomto čase.“

Urazený Habeck sa vyjadril, akoby sa blížila nacistická revolúcia, a vyzval na obranu liberálnej demokracie. K dokonalému celoštátnemu konfliktu už chýbal iba prieskum, v ktorom 70 percent Nemcov protesty sedliakov podporilo.Zdieľať

Viac to už vystupňovať nemohol, Habeck v očiach sedliakov navždy skončil, no v pondelok pred Brandenburskou bránou vypískali aj liberálneho ministra financií Christiana Lindnera, ktorému pred štyrmi rokmi na demonštrácii proti obmedzeniu hnojív ešte tlieskali.

K dokonalému celoštátnemu konfliktu už chýbal iba prieskum, v ktorom 70 percent Nemcov protesty sedliakov podporilo.

To motivovalo najmä pravicových politikov k tomu, aby sa na traktoroch vozili tiež. Bavorský vicepremiér Hubert Aiwanger, predseda perspektivnej populistickej strany Slobodní voliči, vyhlásil poľnohospodárov blokujúcich diaľnice za „ochrancov demokracie“. Večný oportunista v úrade bavorského premiéra Markus Söder videl v sedliakoch „najlepších výkonných pracovníkov v našej krajine“. No a najvýraznejší nacionalistický demagóg v pravicovopopulistickej AfD, jej predseda v Durínsku Björn Höcke označil protesty za predvoj „generálneho štrajku“.

Nemeckí sedliaci síce nikomu neskrivili ani vlas na hlave, vyvolali však riadnu hystériu.

Tú možno chápať iba v kontexte toho, čo sa v týchto týždňoch a mesiacoch v Nemecku deje: protisystémová AfD valcuje v prieskumoch, koaličné strany s výnimkou Zelených sa ocitli na svojom historickom dne a po odhalení, že radikálni pravičiari plánovali na utajenej postupimskej konferencii „reemigráciu“ miliónov prisťahovalcov, vypukli (nie príliš masové) demonštrácie za zákaz AfD.

Sedliaci sa nazývajú po nemecky Bauern a „pešiaci na šachovnici“ sú v nemčine Bauern auf dem Schachbrett. Týmto obrazom je vlastne všetko povedané: nemeckí poľnohospodári sú pešiakmi na šachovnici, ktorá ich vysoko prevyšuje.

Dnes sú na očiach oni, zajtra to budú iní. V stávke je všetko.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
vláda Demonštrácie
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť