Slovenská spravodlivosť Aj keď vás Zoroslav K. svojimi videami mätie, nerezignujte na existenciu pravdy

Cítite síce, že stojíte za správnu vec na námestiach, ale za šéfa atakovanej inštitúcie niektorí nedajú ruku do ohňa.

Na to sa dialo v dobe „trnafskej“ priveľa: konanie bezpečnostných orgánov pôsobilo neraz neprofesionálne, aktivisticky a teatrálne. Akcie ako nahrávanie Fica a komplicov v poľovníckej chate sa napokon vypomstili, niektorých irituje skutočnosť, že špeciálna prokuratúra a Špecializovaný trestný súd bývajú spolu ako v takom privátiku – v jednej farebnej pezinskej budove.

K tomu ešte mrazivé podozrenie, že v prípade vraždy Daniela Tupého, ktorá osemnásť rokov traumatizuje spoločnosť, by mohlo prísť k dramatickému zvratu: keby sa ukázalo, že hlavným vrahom Daniela Tupého bol hlavný svedok kajúcnik, dostal by sa sporný inštitút kajúcnikov ešte viac pod paľbu.

Deje sa to v štáte s ohromujúcim postavením právnikov.

Otec vlasti Vladimír Mečiar je právnik, štvornásobný premiér Robert Fico tiež, objímač stožiarov a stĺpov Andrej Danko takisto, stálica bezpečnostnej politiky Robert Kaliňák tiež. K podskupine pezinských právnikov patrí hlava štátu Zuzana Čaputová a stúpajúca hviezda vládnych konzervatívcov Tomáš Taraba.

Medzi vašimi vysokopostavenými právnikmi sú najnadanejší klamári, akých som kedy počul. A svetový unikát JUDr. Štefan Harabin.

Máte aj právnikov nedotknuteľných.

Jedným z nich je Oszkár Világi. Z mne neznámych dôvodov slovenskí novinári o ňom nezvyknú písať veci, ktoré si Világi nepraje.

Úspešný youtuber má totiž povesť výborného právnika, ktorý každého ihneď žaluje.

Úplne nedotknuteľný je zrejme konkurzný právnik Zoroslav Kollár. Oprávnene hovorí: „Na mňa neplatia ani prosby, ani hrozby.“

Youtubové videá, v ktorých pôžitkársky zverejňuje komproinformácie na značnú časť vašej politickej a právnickej elity, majú štvrť milióna pozretí. Majú aj dosah: Zoroslav K. bezpochybne prispel k tomu, že sa „podarilo vyhnať z parlamentu verbež lotrovskú“, teda jeho menovca Borisa K.

Kolegovia by o „Zorovi pomstiteľovi“ najradšej nepísali vôbec. Už otázka, aké povolanie sa má v článku uviesť, je výsostne chúlostivá.

Iba na ilustráciu, čisto hypoteticky: keby Zoroslav Kollár bol videný s jedným z majiteľov vašej mladej republiky v päťhviezdičkovom hoteli, tak žiadny slovenský novinár o tom nenapíše.

Úspešný youtuber má totiž povesť výborného právnika, ktorý každého ihneď žaluje. Redakcie na to nemajú nervy.

Raz na súde odkázal novinárom: „Apage, satanas!“ („Odstúp, satan!“) a odkráčal. V relácii Teraz takto bol zhovorčivejší. Rozprával, že študoval právo ešte za socializmu, Univerzitu Komenského ukončil v zamatovom roku 1989.

Svoju 12-dielnu sériu kompromitujúcich videí vysvetlil takto: „Ja si plním svoju občiansku povinnosť.“

Vraj nedisponuje vlastnou spravodajskou službou. Má iba „takú zázračnú poštovnú schránku a v tej sa takmer každý deň niečo zaujímavé objaví“.

Výtlak tohto právnika, ktorý sa vie vyjadrovať veľmi inteligentne aj veľmi hrubo, je veľký.

Už sa špekuluje o tom, či sa Slovensko nedožije ďalšej politickej strany založenej človekom s priezviskom Kollár.

Temnota a zlosť, ktoré jeho videá vyžarujú, ma príliš nelákali, ale tri výstupy som si pozrel.

Už nebudú vedieť, čomu majú veriť.

V jednom videu prezentuje zvukovú nahrávku vysokopostavenej úradníčky z okruhu strany Sme rodina, ktorá ľudovým slovníkom opisuje svoje „super“ skúsenosti s kokaínom. Ak som to dobre počul, spomína mladá sympatická úradníčka v tom kontexte aj grupáč s tridsiatimi nafetovanými účastníkmi.

Nie, asi som to zle počul, neviem tak dobre po slovensky.

Okrem toho spomína Kollár vo videu rôzne náznaky možnej korupčnej činnosti už spomínanej „verbeže lotrovskej“.

Spoločenský problém spočíva v tom, že Kollár podľa vlastných slov nájde toho ešte veľa v poštovej schránke – a zrejme nie všetky obvinenia budú vycucané z prsta.

V každom prípade je nápadné, ako málo z dotknutých osôb drsného youtubera žaluje. Hoci ich povesť bude navždy poškodená.

Aj keď státisíce divákov videí neveria všetkému, v ich srdciach a mysliach sa usadia pochybnosti.

Už nebudú vedieť, čomu majú veriť.

Pozrel som si videá Pozdrav Danielovi Lipšicovi č. 1 a Pozdrav Danielovi Lipšicovi č. 2. Zoroslav Kollár tie pozdravy zverejňuje v období, keď sa bitka o špeciálnu prokuratúru pre niektorých stupňuje do vojny o charakter štátu – teraz.

Kollárove výčitky neraz pôsobia prestrelene. Ide z neho číra nenávisť voči Lipšicovi.

Raz mu tyká: „Ty, Danielito, si totiž vrah.“ Raz mu vyká: „Vaše semenníky sú očividne väčšie ako váš mozog.“ Raz nazýva trestnú politiku ministra Lipšica „stalinistickou“, pri inej príležitosti ho prirovnáva k americkému lovcovi komunistov McCarthymu.

Z hľadiska politológie je to riadny guláš. No aj tak sa pri všeobecnej neobľúbenosti Lipšica nájde dosť divákov, ktorí uveria, že Kollárom prezentované esemesky, v ktorých Lipšic údajnú milenku vraj prehovorí na potrat, sú pravdivé.

Nie je ťažké predpovedať, čo sa tým dosiahne: v spoločnosti s rekordne nízkou úrovňou dôvery sa podrývajú už aj pozostatky dôvery v právny štát.

Možno sa z nejakej tej slovenskej krčmy vytratila pravda ako taká.

Ľudia si hovoria: Všetci sú rovnakí, jedna banda horšia ako druhá. Nie je tu nikto, pre koho sa treba postaviť na nohy.

To je však ruská cesta.

Uviesť ľudí do takých rozpakov, že prestanú veriť v existenciu rozpoznateľnej pravdy. Viesť ľudí k cynizmu, pasivite a fatalizmu. Paralyzovať ich.

Videli sme to v pandémii: ruská vrchnosť, ktorá robila propagandu vlastnej očkovacej látke Sputnik a proti západným vakcínam ako Pfizer, spôsobila v konečnom dôsledku to, že Rusi sa radšej nechceli dať očkovať vôbec.

Vidíme to vo vojne proti Ukrajine: väčšina ruskej spoločnosti, ktorá bola dvadsať rokov vystavená prefíkanému klamstvu štátnej propagandy, nenašla v sebe imunitu, aby tomu zločinu čelila.

Tak ďaleko nie ste.

Možno sa z nejakej tej slovenskej krčmy vytratila pravda ako taká. To neviem povedať, mám tam v poslednom čase zlú dochádzku.

Ale aj keď bežní ľudia presne nevedia rozlišovať, koľko tieňov leží na bezúhonnosti Daniela Lipšica alebo či je systém kajúcnikov zlý, zle aplikovaný alebo predsa len užitočný, niečo predsa len vedia.

Mnohí vedia, že v pozadí a popredí všetkých koaličných strán je nadproporčne veľký počet ľudí, ktorí sú podozriví alebo už aj odsúdení pre korupciu.

Ale zatiaľ sa oplatí brániť spravodlivosť, ako ju máte.

Ak táto vláda zníži tresty za korupčné činy, tak vidí aj nejeden volič Smeru, Hlasu a SNS, že to robia pre svojich ľudí.

To je napríklad taká pravda, ktorej sa možno držať.

Z toho vyplýva, že v oblasti spravodlivosti na Slovensku (iné segmenty spoločnosti tu neriešim) možno neexistuje čisté dobro ani absolútne zlo, ale určite väčšie a menšie zlo.

Iste, so slovenskými právnikmi treba raz niečo urobiť, systémová skazenosť právnicko-politického komplexu SR si vyžaduje očistec očistcov.

Ale zatiaľ sa oplatí brániť spravodlivosť, ako ju máte – tú pod gesciou menšieho zla.

Napríklad tým, že idete demonštrovať proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry. Ja som sa na protestoch zatiaľ nezúčastnil, považujem ich však za správne.

Nielen kvôli spravodlivosti, no aj pre duševné zdravie.

Ak rezignujete na pravdu, bude z vás malý bezcieľny planktón vo veľkom studenom mori.

Budú z vás Rusi.