Supervolebný rok 2024 V Európe, USA, Indii či Pakistane prídu k voľbám takmer štyri miliardy ľudí

Podľa týždenníka The Economist je rok 2024 najväčším volebným rokom v histórii. Voliť by malo 3,8 miliardy obyvateľov, teda viac než 40 % svetovej populácie.

Obyvatelia pôjdu k urnám v takých dôležitých krajinách, ako sú Spojené štáty, Veľká Británia, India, Pakistan, Indonézia, Taiwan či Mexiko. Voľby sa však uskutočnia aj vo viacerých európskych štátoch a čakajú nás aj samotné voľby do Európskeho parlamentu.

Tento rok môže výrazne prekresliť globálnu politickú mapu a zmeniť svetové dianie naprieč kontinentmi. Od tohtoročných volieb závisí ďalší vývoj vojny na Ukrajine, vývoj v Juhočínskom mori či budúcnosť Green Dealu.

Taiwan

Prvé kľúčové voľby tohto roka sa uskutočnia už 13. januára, a to na Taiwane. Jeho obyvatelia si budú voliť nového prezidenta, pričom vedúcimi kandidátmi sú súčasný viceprezident Laj Čching-te, ktorý je spojencom USA, a Chou Jü-jie, ktorý má bližšie k Číne.

Napriek tomu, že Laj Čching-te si udržiaval dlhé mesiace jasný náskok, v posledných týždňoch sa súboj vyrovnal a v súčasnosti to už vyzerá na veľmi tesný výsledok. Laj Čching-te ako jasný zástanca nezávislosti tohto ostrova od Číny je pod tvrdou paľbou čínskej propagandy.

Čína, ktorá považuje Taiwan za svoju súčasť, spustila proti Lajovi obrovskú dezinformačnú kampaň, ktorá sa zatiaľ zdá veľmi efektívna. Medzi hlavnými dezinformáciami, ktoré sa šíria, sú tvrdenia, že Spojené štáty vyvíjajú na Taiwane biologické zbrane.

Napätie v Taiwanskom prielive v posledných mesiacoch výrazne stúplo a Čína sa správa čoraz asertívnejšie. Jej armáda v Taiwanskom prielive uskutočňuje čoraz častejšie cvičenia a čínsky prezident Si Ťin-pching v novoročnom prejave vyhlásil, že zjednotenie Číny a Taiwanu je historicky nevyhnutné.

Ohrozenie Taiwanu si uvedomujú aj Spojené štáty, ktoré iba v decembri schválili dodatočnú vojenskú podporu tomuto ostrovu v hodnote 300 miliónov dolárov. Aj napriek tomu, že okamžitý útok Číny je v prípade výhry Laj Čching-teho nepravdepodobný, Čína môže začať vyvíjať ešte silnejší ekonomický a politický tlak. Už v minulosti potrestala krajiny, ktoré s Taiwanom úzko spolupracujú, ako je Litva, a tento tlak sa bude len stupňovať.

Rok pred eurovoľbamiVzostup zažíva pravica, EPP sa od socialistov možno obráti ku konzervatívcom

Ján Cipár 

Vznikne v Európe pravicová väčšina?

Od 6. do 9. júna čakajú Európsku úniu eurovoľby. Z nich môže podľa súčasných prieskumov vzísť konzervatívnejší a pravicovejší europarlament.

Kým v minulosti mali jasnú väčšinu ľudovci a socialisti, už v posledných voľbách v roku 2019 ju stratili a museli vytvárať spojenectvá s liberálmi. Podľa súčasných prieskumov však už aj táto koalícia má iba tesnú väčšinu a po júnových voľbách môže prísť k rapídnemu nárastu pravicových politických skupín.

K tomuto vývoju dochádza z niekoľkých dôvodov. Socialisti zažívajú dlhodobý pád naprieč Európou a aj v krajinách, kde vládnu, ako je Španielsko a Nemecko, sú v prieskumoch ďaleko za svojimi konkurentmi zaradenými do Európskej ľudovej strany.

Navyše pozastavenie členstva Smeru a potenciálne podobné kroky voči bulharskej socialistickej strane môžu veľkosť socialistickej skupiny ešte viac okresať.

Liberálna skupina Renew Europe zase stráca z dôvodu obrovského prepadu popularity Macrona a nemeckej liberálnej strany FDP. Macronova strana má najväčšiu delegáciu v Renew Europe – až 23 poslancov zo všetkých 101, no v súčasnosti má popularitu v prieskumoch len približne 20 % a jej delegácia v Európskom parlamente sa môže významne zmenšiť.

Volanie francúzskej verejnostiMacron radikálne sprísnil imigračnú politiku a rozhneval časť svojich stúpencov

Ján Cipár 

Na opačnej strane politického spektra dochádza k rýchlemu rastu. Najeuroskeptickejšia skupina Identita a demokracia zaznamenáva prudký nárast v prieskumoch hlavne vďaka rastu jej členských strán vo veľkých európskych krajinách. Marine Le Penová a jej strana už majú popularitu na úrovni viac než 30 %, nemecká AfD 22 %, rakúska FPÖ vedie prieskumy s 30 % a v Holandsku iba nedávno vyhral voľby Geert Wilders s viac ako 23 %.

Rovnako je to aj prípade skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov, ktorá vďaka silnej podpore pre stranu talianskej premiérky Giorgie Meloniovej môže výrazne zvýšiť svoje počty.

Posilnenie pravice môže znamenať oklieštenie alebo rovno zrušenie viacerých častí Green Dealu. Už v súčasnom parlamente prechádzali jeho viaceré jednotlivé súčasti s veľkými ťažkosťami alebo boli dokonca odmietnuté, v budúcom parlamente to môže byť takmer nemožné.

Posilnením euroskeptických strán, ako je FPÖ, však získa oveľa väčšiu silu aj Viktor Orbán a jeho postoj voči vojne na Ukrajine. Viaceré z týchto strán majú otvorene proruský postoj, čo môže znamenať ešte ťažšie presadzovanie vojenskej a ekonomickej pomoci Ukrajine.

Budúcnosť Belgicka

Európa bude s napätím čakať aj na výsledky volieb v Belgicku. V tejto krajine sa totiž spoločne s eurovoľbami uskutočnia aj federálne, provinčné a lokálne voľby, ktoré rozhodnú o tom, či Belgicko bude aj v budúcnosti existovať. V regióne Flámsko totiž dlhodobo existuje silné separatistické hnutie, ktoré sa snaží o odštiepenie od Valónska.

V prieskumoch má momentálne najviac percent strana Flámsky záujem, ktorá sa chce oddeliť okamžite, a Nová flámska aliancia, ktorá chce postupné oddelenie.

Belgicko má čoraz roztrieštenejšiu politickú scénu. Po posledných voľbách trvalo skladanie vlády až 652 dní a viacerí politickí komentátori už vnímajú jeho politické usporiadanie ako úplne nefunkčné. Pokiaľ nastane znovu politický pat ako v roku 2020 a flámske nacionalistické strany vyhrajú s náskokom, ako to naznačujú prieskumy, zjednotené Belgicko pred sebou nemusí mať dlhú budúcnosť.  

Otázna podpora USA pre Ukrajinu a IzraelMigrantov na južnej hranici USA je viac než 2 milióny ročne, riešenie sa nenašlo

Ján Cipár 

Voľby v USA

Ukrajinu čaká náročný rok, ktorý môže rozhodnúť o jej budúcnosti. Nielenže čelí možnosti výrazného poklesu podpory po eurovoľbách, ale ukrajinskí predstavitelia musia s napätím sledovať aj vývoj v Spojených štátoch. Tam sa totiž 5. novembra uskutočnia kongresové a prezidentské voľby.

Aj keď sa republikánske primárky začínajú už o dva týždne, prekvapenia sú veľmi nepravdepodobné. Už dnes je takmer s istotou jasné, že v prezidentských voľbách sa proti sebe znovu postavia Donald Trump a Joe Biden. Pôjde o súboj najstarších kandidátov v histórii USA, Trump má 77 rokov a Biden 81.

Zvolenie Trumpa by znamenalo ukončenie alebo výrazné okresanie vojenskej podpory Ukrajinu zo strany jej najväčšieho donora USA. Trump chce s Putinom rokovať o jej budúcnosti aj za cenu toho, že Ukrajina by sa kvôli mieru vzdala časti svojho územia.

Donald Trump zároveň čelí celkovo 91 obvineniam v štyroch trestných veciach, stále spochybňuje výsledky z roku 2020 a pravidelne naznačuje, že využije svoje druhé funkčné obdobie na pomstu.

Aj zvolenie Joea Bidena však vzbudzuje obavy. Jeho časté potknutia a pomýlenia pri prejavoch otvárajú otázku, či je schopný zastávať rolu prezidenta do svojich 86 rokov. Biden zároveň zatiaľ jednoznačne stojí za Izraelom, ale jadro jeho strany ho bude tlačiť do obmedzenia tejto podpory. Je otázne, ako dlho tento tlak vydrží.

Ďalšie kľúčové voľby

Vo Veľkej Británii sa musia parlamentné voľby uskutočniť do januára 2025, ale všeobecne sa očakáva ich skorší termín. S jasným náskokom v prieskumoch zatiaľ vedie Labouristická strana, ktorá tak môže vystriedať konzervatívcov po dlhých 14 rokoch.

V tomto prípade však v zahraničnej politike nepríde k významným obratom, keďže obidve strany jednoznačne podporujú Ukrajinu a v tejto oblasti sa vo väčšine prípadov zhodujú.

Hlasovať sa bude aj v dvoch jadrových veľmociach, Indii a Pakistane, medzi ktorými panuje napätie a časté nezhody. Voľby sa uskutočnia aj v Bielorusku, Rusku a Iráne. Aj keď tieto voľby sú už v dôsledku ich neslobodných režimov vopred rozhodnuté, dôležitým faktorom môžu byť predpokladané následné protesty.

V roku 2020 sa napríklad proti bieloruskému prezidentovi Lukašenkovi rozhoreli najväčšie demonštrácie od začiatku jeho vlády v 90. rokoch, ktoré trvali niekoľko mesiacov a paralyzovali krajinu. Ak by sa rozhoreli masívne protesty v niektorej z týchto krajín, pozornosť štátneho vedenia by sa namiesto angažovania sa v zahraničí musela upriamiť dovnútra spoločnosti.