Spojené štáty v súčasnosti riešia viaceré vážne krízy naraz – vojnu medzi Hamasom a Izraelom, vojnu na Ukrajine a rastúce počty prichádzajúcich nelegálnych imigrantov.
Tieto krízy spôsobujú nemalé problémy americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi a od toho, ako ich zvládne, bude závisieť v nemalej miere aj jeho politická budúcnosť. Oba spomínané konflikty sú v USA momentálne z politického hľadiska úzko spojené s migráciou.
Republikáni v Senáte totiž odmietajú schváliť ďalšiu vojenskú pomoc Izraelu a Ukrajine (a do menšej miery aj Taiwanu), pokiaľ hlasovanie nebude spojené s novými opatreniami, ktoré zabránia „deravosti“ južnej hranice s Mexikom.
Táto hranica je horúcou politickou témou už niekoľko desaťročí, avšak v posledných rokoch, predovšetkým od prezidenta Obamu, sa stala jednou z prioritných tém domácej politiky. Keďže o necelý rok sú prezidentské a kongresové voľby, obe strany teraz potrebujú ukázať, že zastupujú záujmy svojich voličov, a preto vyjednávania prebiehajú nesmierne pomaly.

Minulý týždeň americký senát odmietol schváliť balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu a Izrael. Čo bolo dôvodom a čo z toho vyplýva?
V USA je bežné, že obe komory Kongresu prijímajú obrovské balíčky, ktoré v sebe obsahujú absolútne nesúvisiace zákony. To bol napríklad prípad veľkého protiinflačného balíčka spred roka a pol, ktorý v sebe obsahoval také rozdielne veci ako zníženie cien niektorých liekov, podpora zelených energií či zvyšovanie daní.
Od októbra predložila Bidenova administratíva Kongresu niekoľko žiadostí o núdzové výdavky. Išlo o krátkodobé financovanie v hodnote 16 miliárd dolárov, balíček na podporu predškolského vzdelávania, odvrátenie prírodných katastrof a podporu vysokorýchlostného internetu v hodnote 56 miliárd a balíček na podporu Ukrajiny, Izraela, Taiwanu a bezpečnosti na hranici v hodnote 106 miliárd dolárov.
Už tieto vysoké sumy nad rámec bežného rozpočtu vo veľmi krátkom čase a pri stále nadpriemernej inflácii znamenali pre republikánov problém. Zároveň veľká časť z nich (aj keď nie väčšina) sa stavia čoraz odmietavejšie k ďalšej nepodmienečnej podpore Ukrajiny.
Keďže momentálne Biden nemá v Snemovni väčšinu a v Senáte má väčšinu iba 51 senátorov zo 100, republikáni sa rozhodli spojiť svoju podporu práve s presadením svojich dlhodobých cieľov v oblasti migrácie.
Južná hranica je za posledné tri roky obrovským problémom, ktorý znášajú predovšetkým republikánski guvernéri, ktorí vládnu takmer vo všetkých štátoch na južnej hranici.Zdieľať
Južná hranica je za posledné tri roky obrovským problémom, ktorý znášajú predovšetkým republikánski guvernéri, ktorí vládnu takmer vo všetkých štátoch na južnej hranici. Čísla prichádzajúcich imigrantov za posledné tri roky lámu všetky rekordy. Kým v rokoch 2010 až 2020 sa počty nelegálnych prechodov hranice pohybovali okolo 500-tisíc ročne, v roku 2021 to bolo 1,6 milióna, 2,21 milióna v roku 2022 a 2,05 milióna v roku 2023.
Tieto čísla navyše zahŕňajú iba nelegálne prechody, počty by boli ešte o státisíce vyššie, pokiaľ by sme zarátali aj prechody, ktoré sa udiali na oficiálnych kontrolných stanoviskách na južnej hranici. Okrem toho však podľa odhadov až o 1,5 miliónoch ľudí, ktorí prekročili hranicu, nemá americká vláda žiadne bližšie informácie.
Keďže Spojené štáty momentálne čelia rýchlo sa šíriacej droge fentanyl, ktorá si denne vyžiada životy stoviek Američanov, tieto neregistrované prechody predstavujú vážny bezpečnostný problém. Táto droga je totiž produkovaná v rôznych krajinách Južnej Ameriky a následne gangmi prevážaná do USA, čo zvyšuje počet vrážd a strelieb v mnohých mestách na južnej hranici.
Obrovské počty prichádzajúcich sú však aj veľkým humanitárnym problémom. Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu pri OSN je hranica medzi Mexikom a USA najsmrteľnejšou migračnou trasou na svete, ďaleko pred trasou v Stredozemnom mori. Kvôli vysokému násiliu gangov v Mexiku a nehostinným podmienkam zomierajú pri svojej dlhej ceste tisíce utečencov, ďalšie desiatky tisíc majú doživotné zdravotné následky, čelia neľudskému zaobchádzaniu a početným znásilneniam.
Zvýšenie bezpečnosti na južnej hranici je prioritou pre väčšinu americkej populácie. Republikáni so svojím tvrdým prístupom v tomto prípade zastávajú väčšinový americký postoj. Ich prístup sa však výrazne líši od postoja väčšiny demokratov, a preto už dlhé roky nie je možné nájsť akýkoľvek kompromis.
Prezident Obama ešte v roku 2014 regularizoval niekoľko miliónov imigrantov, ktorí prišli do USA ešte ako deti, táto politika bola však okamžite zrušená po nástupe Donalda Trumpa. Dlhodobé riešenie, ktoré by bolo prijateľné pre obidve strany, sa zatiaľ nedarí nájsť.

Viacerí republikánski aj demokratickí politici navrhujú úder americkej armády proti drogovým kartelom priamo na mexickom území.
Posun, aj keď malý, by však mohol nastať so súčasným balíčkom vojenskej pomoci pre Ukrajinu a Izrael. V záujme jeho prijatia je totiž Biden ochotný prijať výrazné ústupky voči republikánom. Podľa medializovaných informácií je náchylný sprísniť azylové konanie, zrýchliť deportačný proces nelegálnych migrantov a vyčlenených má byť dodatočných 14 miliárd dolárov na ochranu hranice.
Republikáni však žiadajú viac, okrem iného aj napríklad elektronické monitorovanie všetkých migrantov, ktorí boli pustení cez hranicu, či odmietnutie žiadateľov o azyl, ktorí prešli cez niekoľko krajín do USA a nepožiadali o azyl v prvej krajine, do ktorej vstúpili.
Avšak aj keď je Biden ochotný robiť ústupky, vyjednávači z oboch strán v Kongrese už vyše mesiaca nevedia nájsť zhodu. Republikáni začiatkom decembra odmietli prvé znenie tohto balíčka a odvtedy neprišlo k žiadnemu zmysluplnému prelomu. Navyše sú v oboch stranách senátori, ktorí chcú buď oveľa mäkší, alebo oveľa tvrdší zákon.
Aj keď je Biden ochotný robiť ústupky, vyjednávači z oboch strán v Kongrese už vyše mesiaca nevedia nájsť zhodu. V oboch stranách sú senátori, ktorí chcú buď oveľa mäkší, alebo oveľa tvrdší zákon.Zdieľať
Demokrati sú pod silným tlakom okrajových progresívnych skupín, ktoré by chceli výrazne uvoľniť migračnú politiku a umožniť cestu k občianstvu všetkým nelegálnym migrantom. Na republikánskej strane je zase približne desať konzervatívnych senátorov, predovšetkým z južných štátov, ktorí žiadajú na južnej hranici ešte výrazne prísnejšie opatrenia.
Ani potenciálna dohoda v Senáte však negarantuje doručenie podpory Ukrajine. Identickú podobu balíčka totiž musí schváliť ešte Snemovňa reprezentantov, kde sú radikálne póly oboch strán oveľa početnejšie ako v Senáte. To sa už s určitosťou nestane do Vianoc a k dohode môže prísť až v novom roku. Tak o tom informovali už aj lídri demokratov a republikánov v Senáte Chuck Schumer a Mitch McConnell.
Pre Ukrajinu to však môže mať vážne následky. Podľa hovorcu Pentagonu sa minú posledné vyčlenené peniaze pre Ukrajinu v hodnote 4,4 miliardy dolárov už tento mesiac. Pokiaľ Kongres neschváli dodatočné zdroje, ďalšia pomoc pre Ukrajinu už nie je možná.
Táto neistota ohľadom ďalšej pomoci Ukrajine bola naplno viditeľná už pri minulotýždňovej návšteve Zelenského v Bielom dome. Aj napriek tomu, že Biden vyjadril jednoznačnú podporu Ukrajine pri spoločnej tlačovej konferencii, konkrétne sľuby nespomenul.
Pre Ukrajinu je situácia veľmi nepríjemná. V EÚ momentálne blokuje ďalšiu podporu Ukrajiny v hodnote 50 miliárd eur Orbán a pokiaľ v novembri 2024 vyhrá Trump, podpora Ukrajiny zo strany Spojených štátov môže byť úplne zastavená. Tento vývoj môže znamenať veľký obrat v prospech Putina. Dôsledky zhrnul v nedávnom rozhovore český prezident Pavel, ktorý očakáva budúci rok výrazný vývoj vo vojne na Ukrajine, avšak v prospech Ruska.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.