100-tisíc úmrtí na predávkovanie ročne Kríza návykových látok v USA si žiada zásahy voči farmafirmám, Mexiku či Číne

Minister vnútornej bezpečnosti USA Alejandro Mayorkas 29. marca 2023 pred senátnym panelom vyhlásil: „Rekordný počet Američanov, ktorí umierajú v dôsledku predávkovania fentanylom, predstavuje momentálne najväčšiu výzvu, ktorej ako krajina čelíme.“ A skutočne, situácia s predávkovaniami syntetickými opioidmi sa z roka na rok zhoršuje.

Iba samotný fentanyl v roku 2021 zapríčinil viac ako 70-tisíc úmrtí. Keď pridáme ďalšie drogy ako heroín, toto číslo stúpne na viac ako 100-tisíc. Podľa odhadov federálnej vlády je až 5 miliónov Američanov závislých od rôznych typov opioidov. Prečo sa Spojené štáty ocitli v tejto situácii a čo to pre nich znamená?

Kto je zodpovedný za súčasnú situáciu?

V roku 2021 vyšiel film Crisis, ktorý veľmi presne opisuje príčiny vzniku súčasnej krízy. Jeho hlavný hrdina doktor Tyrone Brower má za úlohu uskutočniť rutinné skúšky pre nový liek proti bolesti jednej z najväčších farmaceutických firiem na svete. Pri skúške však náhodnou zmenou parametrov spolu so svojím tímom zistí, že nový prípravok je 3-krát viac návykový ako predchádzajúce lieky, pričom firma sľubovala nulovú úroveň návykovosti.

Uvedomujúc si, že to môže spôsobiť obrovskú závislosť medzi bežnou populáciou, doktor Brower žiada, aby nový liek nebol uvedený na trh. Od toho momentu sa ho snaží farmaceutická firma podplatiť, a keď nepodľahne, zničí jeho kariéru.

Podobný scenár je možné sledovať od 90. rokov 20. storočia v Spojených štátoch. Viaceré farmaceutické firmy vtedy začali produkovať masovejšie lieky proti chronickej bolesti. Najznámejšia z nich bola Purdue Pharma, ktorá vydala liek s názvom OxyContin.

Aj napriek tomu, že vedela, že je silne návykový, začala s jeho masívnym predajom a agresívnym marketingom. Jej vedúci predstavitelia organizovali desiatky „seminárov“ pre doktorov (išlo o obyčajné platené dovolenky), ktorými ich chceli primať k väčšiemu predpisovaniu OxyContinu. Na verejných konferenciách ho táto firma chválila ako takmer dokonalý liek a tvrdila, že je návykový pre sotva jedno percento pacientov.

A pre Purdue Pharma sa táto taktika vyplatila. Iba z predaja OxyContinu zarobila viac ako 35 miliárd dolárov. Samozrejme, čoskoro sa pridali aj ďalšie farmaceutické firmy a trh bol zrazu zaplavený vysoko návykovými liekmi proti bolesti.

Keď sa na začiatku 21. storočia naplno ukázalo, že milióny Američanov si vybudovali od týchto liekov závislosť (vyskytovali sa dokonca krádeže v lekárňach), na efektívnu reakciu už bolo neskoro. Okolo roku 2010 prešli ľudia závislí od liekov rovno k heroínu, keďže jeho cena v tom čase výrazne poklesla. Od heroínu zase v posledných rokoch rýchlo prešli k syntetickej droge fentanyl, ktorá je 50-krát účinnejšia, a situácia sa tak stále zhoršuje.

Pandémia s dlhotrvajúcimi lockdownmi a negatívnymi vplyvmi na psychické zdravie závislosť ešte prehĺbila. Od roku 1999 zomrelo na predávkovanie už viac ako 600-tisíc Američanov a toto číslo katastroficky rastie každým rokom.

Enormné náklady

V posledných rokoch musí veľká časť farmaceutických firiem za svoju rolu v tejto kríze platiť veľké pokuty. Purdue Pharma sa už v roku 2007 priznala k zavádzaniu verejnosti, čo sa týka rizika závislosti, ktorú tento liek vyvolával. Vrcholní predstavitelia museli zaplatiť vyše 600 miliónov dolárov.

Odvtedy musela firma čeliť ďalším žalobám a v roku 2022 museli zaplatiť 6 miliárd dolárov. Tieto peniaze pôjdu primárne na liečenie závislých a na nové protidrogové programy, avšak milióny ľudí ďalej trpia následkami činov tejto firmy. Po vyplatení tejto „pokuty“ Purdue Pharma vyhlásila bankrot.

Sieť lekární CVS a Walgreens, ktoré zohrali výraznú rolu v obrovskom predaji návykových liekov, musia zaplatiť po 5 miliárd dolárov. Najväčší retailový predajca v USA sieť Walmart musel na urovnanie súdnych sporov zaplatiť 3,1 miliardy dolárov.

Všetky tieto sumy predstavujú jedny z najväčších súdnych aj mimosúdnych vyrovnaní v histórii USA. Oproti katastrofe, ktorá momentálne prebieha v USA, je to však iba kvapka v mori. Rastúca závislosť spôsobuje zvýšené ochorenia a väčší tlak na zdravotnícky systém. Okrem toho, v mnohých častiach USA stúpa kriminalita a bezdomovectvo, ktoré sú výrazne spojené práve s rastúcou závislosťou. V roku 2022 Spoločný hospodársky výbor Kongresu USA vypočítal, že prebiehajúca kríza stála Spojené štáty iba v roku 2020 1,5 bilióna dolárov.

Môžeme sa pýtať, prečo podobnú krízu nezažívame aj u nás v Európe. Dôvodov je niekoľko, ale hlavným z nich je oproti USA prístupnejší zdravotný systém. V Spojených štátoch neexistuje štátna alternatíva zdravotného poistenia, ktorá by bola prístupná pre všetkých. Veľká časť obyvateľstva sa musí spoliehať na súkromné poistenie, ktoré je veľmi zle regulované a mnohokrát poskytuje menšiu ochranu.

Zdravotné poistenie je navyše zväčša viazané na zamestnanie, a pokiaľ zamestnanie stratíte, strácate aj poistenie. Ľudia, ktorí majú nejakú zdravotnú predispozíciu, mnohokrát nemajú k dobrému poisteniu prístup vôbec. Keď teda majú bolesti, častokrát si nemôžu dovoliť kvalitné vyšetrenie alebo zákrok a musia žiť bez svojho vyliečenia. Namiesto zákroku tak nadužívajú lieky proti bolesti, ktoré sú relatívne lacné a umožňujú im fungovať v bežnom živote. Toto má však fatálne následky na nadužívanie týchto liekov a tvorbu závislostí. V Európe sa lieky proti bolesti predpisujú rádovo menej ako v Spojených štátoch.

Rola čínskych dodávateľov a mexických kartelov

Ako už bolo spomenuté, v súčasnosti je najnebezpečnejšou drogou fentanyl. Na prípravu tejto syntetickej drogy je potrebné len dobre vybavené laboratórium, na čo sa vrhli mexické drogové kartely. Tie ju následne pašujú do Spojených štátov, kde spôsobuje súčasnú katastrofálnu situáciu.

Väčšina látok potrebných na výrobu fentanylu však pochádza z Číny. V minulosti do USA prúdil z tejto krajiny hotový fentanyl priamo v obálkach, v roku 2019 však Čína jeho priamu výrobu zakázala a tento zdroj prakticky vyschol. Stále však pokračuje dodávanie látok na výrobu fentanylu, ktoré sa zasielajú do ukrytých laboratórií v Mexiku, odkiaľ potom putujú do USA.

Situácia je čoraz napätejšia, čo súvisí aj s veľmocenským súperením. Podľa dostupných informácií Čína spravila kroky na obmedzenie prúdenia fentanylu, avšak určite nevyzerá pre USA dobre, keď jedna z najsmrteľnejších látok prichádza z veľkej časti stále od kriminálnych skupín pôsobiacich na území súpera. Republikáni aj demokrati zároveň žiadajú čoraz tvrdšie opatrenia v boji proti kartelom, pričom jednotlivé riešenia vyvolávajú diplomatické napätie medzi USA a Mexikom.

Donald Trump ako kandidát na republikánsku nomináciu na prezidenta navrhuje použitie špeciálnych jednotiek proti kartelom a dokonca hovorí o zásahu na mexickom území. Dvaja republikánski kongresmani Dan Crenshaw a Mike Waltz navrhujú povolanie armády a senátor z Arkansasu Tom Cotton navrhuje poslanie amerických jednotiek do Mexika.

Mexický prezident Andrés Manuel López Obrador proti tomu, pochopiteľne, protestuje, ale zároveň nerobí v boji proti kartelom ani žiadne výraznejšie kroky. Tie už majú v Mexiku takú moc, že podľa odhadov 30-35 percent mexického územia vláda nekontroluje. V súčasnej komplikovanej situácii je teda riešenie v nedohľadne.