Nadácia Konrada Adenauera si kladie za cieľ rozvoj slobodnej občianskej spoločnosti v duchu ideálov kresťanskej demokracie. Nadácia stojí blízko CDU, členkou predstavenstva nadácie je aj Angela Merkelová a má celosvetové pôsobenie. Werner Böhler pracoval v jej mene už od 80. rokov v Latinskej Amerike, niekoľko rokov strávil aj v Juhoafrickej republike, posledné štyri roky šéfuje nadačnej kancelárii v Česku a na Slovensku.

Werner Böhler v rozhovore pre Postoj vyčíta slovenským konzervatívcom, že nezachytili trendy doby a neprispôsobili sa spoločenskému vývoju ako jeho CDU. Priznáva, že CDU na druhej strane stratila príťažlivosť pre časť konzervatívnych voličov, nádej vidí v nastupujúcej mladej generácii.  

Počas utečeneckej krízy sa takzvaná západná a východná Európa od seba vzdialili, dnes sa hovorí o dvoch mentalitách, jednej otvorenej voči svetu, ktorú predstavuje západ Európy, druhej uzatvorenej, ktorú máme predstavovať aj my. Aj vy si myslíte, že sa takto vzďaľujeme, alebo je to dramatizácia?

Iste, veľa sa o tom diskutuje, ale ja to nevnímam tak, že by sa váš región vzďaľoval a vznikali nové štiepenia. V Európe máte rôzne delenie, hovorí sa o bohatom severe, ktorý je orientovaný na stabilitu, potom je tu chudobný juh...

To je ekonomické delenie, ale vzďaľujeme sa mentálne?

Je to normálne, vidíme to aj v našom znovuzjednotenom Nemecku – infraštruktúra sa dala v bývalom východnom Nemecku vybudovať veľmi rýchlo, aj mnohé systémové zmeny, ale mentálne sme ešte celkom nezrástli. Naše nové spolkové krajiny, ktoré boli predtým súčasťou bývalej NDR, sú mentálne stále bližšie Poľsku alebo Česku než západnému Nemecku.

Súvisí to s tým, že predtým celé generácie poznali Prahu, Varšavu, cestovali do Maďarska, niekdajšej Juhoslávie, kým my západní Nemci sme dovolenkovávali v Španielsku či Taliansku. Toto rozdelenie ešte mentálne pretrváva, ale, samozrejme, v prípade mladých generácií sa už tieto rozdiely stierajú. Celkovo si však myslím, že s tým rozdelením EÚ sa to preháňa, a to aj v mnohých médiách. Samozrejme, nemá zmysel, aby sa z Bruselu niečo vnucovalo vašim krajinám.

Myslíte na utečenecké kvóty?

Áno.

Ale tá požiadavka prichádza aj z vašej CDU.

Potrebujeme nejaký prerozdeľovací kľúč, pretože nie je normálne, aby tri krajiny z 28 niesli celé bremeno. Ale to sa nedá vynútiť, podľa mňa sa to dá dosiahnuť jedine cez trpezlivé rokovania a dobrovoľné záväzky. O tom treba presvedčiť aj ľudí, pretože komunisti vytvorili v štátoch strednej aj východnej Európy veľmi homogénne spoločnosti, ktorým je všetko cudzie podozrivé.

Problém bol v akútnosti, že zrazu toľko ľudí prišlo. Lenže tu máme ľudskú aj humanistickú, aj kresťanskú zodpovednosť. Nemôžeme sa prizerať, ako ľudia, ktorí utekajú pred hladom a vojnami, umierajú v mori.

K utečeneckej kríze sa ešte vrátime, predsa len jedna otázka: Nielen my Slováci vždy trochu znervóznieme, keď v Nemecku počujeme, s akou samozrejmosťou nás označujete za Východoeurópanov, pritom vo vlastnom vnímaní sme Stredoeurópania. Kedy budeme aj pre vás strednou Európou?

(Úsmev.) Som presvedčený, že medzi nami Nemcami, Poliakmi, Čechmi, Slovákmi či baltskými národmi je veľmi veľa spoločného, trebárs kultúra hospodárskej či politickej stability. Žiaľ, to falošné delenie na západnú a východnú Európu ešte zostalo aj v našom jazyku.

Pre vás osobne sme teda strednou Európou?

Iný pojem nepoužívam, veď tu aj žijem. Naše médiá to, žiaľ, trestuhodne zanedbávajú, všetko to, čo bolo za berlínskym múrom, železnou oponou, je pre nich stále východ, pritom tá hrozná hranica prechádzala jadrom strednej Európy.

Takže azda o sto rokov už budú aj Slováci pre Nemcov Stredoeurópanmi.

(Smiech.) Príde to oveľa skôr. Môj otec hovoril výlučne o východnej Európe, ale môj syn už hovorí o strednej Európe.

Vaša nadácia má v štátoch, kde pôsobí, svoje partnerské strany, na Slovensku je jednou z nich aj KDH, ktoré v týchto voľbách stroskotalo. Máte pre to vysvetlenie?

Na Slovensku máme za partnerov okrem KDH aj SDKÚ, Most-Híd a SMK, čo sú všetko členovia Európskej ľudovej strany. Áno, tieto strany sú v hlbokej kríze, SDKÚ už de facto neexistuje, no boli to vlády Mikuláša Dzurindu, ktoré priviedli Slovensko do EÚ a pripravili do eurozóny. Veľmi ľutujem prepad KDH, ale zároveň treba povedať, že slovenskí kresťanskí demokrati nepochopili, že politici by sa mali prispôsobiť spoločenskému vývoju.

Tým myslíte, že boli priveľmi náboženskí a konzervatívni?

Došlo k odcudzeniu medzi KDH a voličmi, aj potenciálnymi voličmi. Nepovedal by som, že problém je v konzervativizme. Keď zachovávate to zdravé, ale pritom nezabúdate na vývoj a ste otvorení pre zmeny, je to v poriadku. KDH však niektoré trendy nezachytilo, čo bolo dané aj prílišným napojením na cirkev.

Veľmi ľutujem prepad KDH, ale zároveň treba povedať, že slovenskí kresťanskí demokrati nepochopili, že politici by sa mali prispôsobiť spoločenskému vývoju. Zdieľať

Lenže je rozdiel medzi mojou osobnou vierou a politikou, teda tým, čo politicky znamená byť kresťanským demokratom, ktorý vyznáva hodnoty ako sloboda, zodpovednosť jednotlivca, a istý hospodársky systém založený na slobode aj sociálnom základe. Sú tu však aj nové predstavy ľudí o živote, nové formy rodiny, no s tým KDH príliš nerátalo.

Myslíte aj registrované partnerstvá?

Samozrejme, KDH háji rodinné hodnoty, rovnako ako my, kresťanskí demokrati v Nemecku. Ostatných však nevyčleňujeme, jednoducho existujú rôzne formy rodinného súžitia, rovnako existuje homosexualita, nedá sa to ignorovať. Tu však KDH zmeškalo vývoj a neprispôsobilo sa mu.

Lenže sedí to ako diagnóza? Slovensko je v tomto celkom iné ako Nemecko, táto téma nie je populárna, registrované partnerstvá ani iné predstavy, ktoré sú u vás už normou, z tohto dôvodu nepodporuje ani Smer, ktorý je pritom členom klubu európskych socialistov.

Viem, že je to u vás iné. Vaši sociálni demokrati nie sú mojou témou, ale je faktom, že je to programovo najmenej ukotvená strana, je to veľmi pragmatická strana, ktorá je strihnutá na osobu Roberta Fica. Kresťanskí demokrati by sa však nemali uzatvárať pred spoločenským vývojom, pretože tak budú len pribúdať voliči, ktorí im nikdy nebudú ochotní dať hlas.

Sú tu však aj nové predstavy ľudí o živote, nové formy rodiny, no s tým KDH príliš nerátalo. Zdieľať

Je pritom veľa mladých ľudí, ktorí sú nábožensky založení, ale potrebujú praktické odpovede pre svoj život, vo vzdelávacej či hospodárskej, rodinnej politike. Ak ich dostanú, budú voliť aj KDH ako tradičnú stranu. Ale musí byť vnímaná ako moderná konzervatívna strana.

Tu prichádzame k vašej CDU, ktorá si naozaj zvolila inú cestu, prispôsobila sa spoločenským zmenám, stávala sa liberálnejšou ruka v ruke s tým, ako sa liberalizovala spoločnosť. To všetko však malo aj závažné dôsledky pre celkové hodnotové zameranie vašej strany. Nemeckí novinári občas vtipkujú, že Angela Merkelová v skutočnosti nie je šéfkou kresťanských demokratov, ale strany Zelených. Nie je teda výsledkom to, že strana, ktorú vyformoval Konrad Adenauer, stratila svoju dušu?

Nemyslím si, že stratila svoju dušu, aj naďalej je kresťanskou demokratickou stranou, stojí pevne na kresťanských základoch, je prorodinná, je za sociálne trhové hospodárstvo. Na druhej strane však spoločenské zmeny nielen vnímame, ale ich aj zahŕňame do politického procesu a dialógu. Keď bola u nás založená strana Zelených, každý sa jej vysmieval ako spolku ekologických bláznov, ktorí nikdy nebudú mať politický význam.

Nemyslím si, že CDU stratila svoju dušu, aj naďalej je kresťanskou demokratickou stranou. Zdieľať

Dnes si však uvedomujeme, že keď sa budeme správať k životnému prostrediu ako doposiaľ, o päť či sedem generácií tu nebude svet, v ktorom by sme mohli spokojne žiť.

Takže Zelení, ktorých pokladali ešte v 90. rokoch politici CDU za skazu a nepriateľa slobodnej spoločnosti, mali podľa vás pravdu?

Stačí sa pozrieť, čo sa deje, stúpanie globálnych teplôt, náhle výkyvy počasia, stúpanie morskej hladiny. Žil som v južnej Afrike, kde jeden celý región môže byť raz zaplavený. Za to nemôžeme predsa prebrať zodpovednosť.

Treba si priznať, že tradičné strany v Nemecku tento vývoj nezachytili včas ako Zelení, ale, našťastie, neskôr pochopili, že v tomto nemôže byť medzi nami spor. Musíme chrániť globálnu klímu a usilovať sa o alternatívnu energetickú politiku, aj keby nás mala stáť viac. Ak ako kresťania veríme v Boha, je to vlastne snaha o zachovanie zvereného stvorenstva. A to je hlboko konzervatívna téma. Sme tak opäť pri deficitoch, ktoré som pri KDH vnímal.

Je však oveľa viac tém, ako vystúpenie z jadrovej energetiky, zavedenie minimálnej mzdy, ale aj niektoré rodinné témy, kde CDU v posledných rokoch opustila svoje predošlé princípy, hoci má vo veľkej koalícii so sociálnymi demokratmi silnejšie postavenie. Adenauer svojho času politiku silno polarizoval, sociálnych demokratov temer prirovnával ku komunistom. Dnes sú však kresťanskí, sociálni demokrati, zelení a liberáli natoľko natlačení v strede, že zvonka už nie je badať v podstate žiaden ideový rozdiel. Nie je to pre vás ako nemeckých konzervatívcov problém?

Samozrejme, je to problém.

Kde robí CDU chybu?

To sa nedá takto povedať, pretože je to problém celej našej spoločnosti. Keď Adenauer vstupoval do povojnovej politiky, bolo to po totálnom kolapse Nemecka a v čase, keď na druhej strane opony už začal vyčíňať komunizmus.

No aj na Západe boli veľmi silné komunistické skupiny. U nás bol lídrom sociálnych demokratov Kurt Schumacher, socialista, ktorý chcel zaviesť centrálne plánované hospodárstvo, čomu čelili Adenauer aj s Ludwigom Erhardom. Bolo teda potrebné zviesť tvrdé ideologické zápasy.

Lenže keď neskôr sociálni demokrati upustili od nebezpečného socializmu a zaviazali sa podporovať sociálne trhové hospodárstvo, už v tejto oblasti nebol dôvod na zásadný spor. Dnes sa môžeme sporiť o rôznych jednotlivostiach, minimálnej mzde, lepšej vzdelávacej politike a podobne, ale dráma predošlých sporov v tom už nie je.

Vydavateľ časopisu Focus Helmut Markwort raz žartovne napísal, že nemeckí kresťanskí demokrati sú v skutočnosti len sociálni demokrati, ktorí občas zájdu do kostola.

Prepáčte ten výraz, ale to je úplná blbosť. Už nemáme nijaké kompaktné voličské prostredia, ako to bolo predtým. CDU kedysi volili katolíci aj protestanti, sociálni demokrati mali zas svojich kmeňových voličov v priemyselných robotníckych regiónoch.

To všetko je minulosť, veriaci ľudia volia rôzne strany, mnohí aj Zelených, kým sociálni demokrati stratili robotnícku základňu. Kde sú tí niekdajší robotníci? Dnes máme na ich mieste vysoko kvalifikované robotnícke profesie, kde ľudia zarábajú neraz viac než univerzitní absolventi. Sú súčasťou strednej triedy, takže volia podľa hodnotových preferencií, nie podľa akejsi triednej príslušnosti.

CDU kedysi volili katolíci aj protestanti, sociálni demokrati mali zas svojich kmeňových voličov v priemyselných robotníckych regiónoch. To všetko je už minulosť. Zdieľať

Obe veľké strany, CDU a SPD, majú dnes nanajvýš desať percent kmeňových voličov. Zvyšok sú voliči, ktorí sa pri každých voľbách rozhodujú nanovo.

Iste však viete, že mnohí nemeckí konzervatívci sa dnes cítia ako politickí bezdomovci, preto odchádzajú k AfD (Alternatíva pre Nemecko), čo robia viac zo zúfalstva než z presvedčenia. Vyzerá to, ako keby Angela Merkelová na nich rezignovala. Kritické hlasy zvnútra však hovoria, že teraz by sa mala CDU trochu prispôsobiť im, keďže sa dosiaľ prispôsobovala liberálnemu stredu. Nie je na tom niečo?

V žiadnom prípade by som CDU neradil, aby sa prispôsobila AfD. Mali by sme však tých konzervatívcov, ktorí stratili svoj domov, cielene oslovovať s originálnymi konzervatívnejšími konceptmi.

V čom je teda problém?

Chýbajú nám tváre a osobnosti, ktoré by to dobre stelesňovali. Naposledy bol takou Friedrich Merz, predstaviteľ konzervatívneho krídla...

... ktorý bol Angelou Merkelovou vytlačený.

Problém bol skôr v tom, že on nechcel byť ministrom financií vo vláde kancelárky Merkelovej, ale sám chcel byť kancelárom. Lenže my môžeme mať len jedného kancelára. Merz preto opustil politiku a išiel do súkromnej sféry.

Je teda pravda, že konzervatívcom chýba tvár, pretože Merkelová je vnímaná ako zástupkyňa takzvaného progresívneho krídla, otvoreného voči spoločenským zmenám.

Ale nie je to práve zlyhanie Merkelovej, že tieto tváre nepodporovala smerom nahor a oni tak stratili v strane zázemie?

Áno, tieto tváre momentálne nemáme, ale dorastajú nám. Mládežnícka organizácia CDU má 120-tisíc členov, je to najväčšia mládežnícka organizácia v Európe. Prv bola avantgardou, progresívnym predvojom, ale to sa zmenilo. Teraz je tam veľmi silno zastúpené konzervatívne krídlo. Títo mladí konzervatívci hovoria: pozor, CDU si musí viac všímať aj iných než stredových voličov.

Ako si vysvetľujete, že mladí sú zrazu konzervatívnou avantgardou? Mladí bývajú predsa liberálnejší než staršie generácie.

To bolo tak kedysi, dnes to už neplatí. Mladí ľudia, minimálne rastúca časť z nich, už dnes prikladajú väčšiu hodnotu pojmom ako domov, vlasť, bezpečie. Manželstvo odmietajú vnímať len ako akúsi zastaranú inštitúciu. Homosexuálov nechcú vyčleňovať zo spoločnosti, ale sú proti tomu, aby sa napríklad sobášili v kostole a ich zväzky tak boli úplne rovnocenné s manželstvom.

Mladí konzervatívci v strane hovoria: pozor, CDU si musí viac všímať aj iných než stredových voličov. Zdieľať

Hovoríte, že mladí znovuobjavujú hodnotu manželstva, lenže v štatistikách sa to zatiaľ nijako neprejavuje.

Je tam istý nárast oproti minulosti, ale máte pravdu, nie je to zatiaľ výrazné. Cítiť však, že zmysel inštitúcie manželstva sa vracia do hodnotovej sféry mladých.

Vy teda očakávate menšiu konzervatívnu revolúciu?

Nie, to by som nepovedal, ale keď títo mladí dorastú, bude mať CDU tváre aj pre konzervatívnych voličov.

Momentálne preferencie CDU prudko padajú, čo nesporne súvisí najmä s priebehom utečeneckej krízy. Nie je to dôsledok zlyhaní vašej vlády, že ľudia stratili dôveru v politiku?

CDU mala v posledných voľbách vyše 40 percent, bolo jasné, že to bol jedinečný výsledok, ktorý sa nebude dať dlhodobo udržať. Ale je pravda, že prepad je znepokojivý. Nemyslím si, že naši politici zlyhali, na príchod takého množstva ľudí, ktorí mnohonásobne prekračovali počty azylových žiadateľov z minulých rokov, sa ani nedalo pripraviť. Napriek tomu to naše úrady aj dobrovoľníci zvládajú s obrovským zápalom.

To je v poriadku, problém bol skôr v tom, že Nemci si ten príval množstva ľudí spôsobili sčasti sami. Merkelová vyslala do sveta signál, že neverí na ochranu hraníc na národnej úrovni, čo si utečenci vyložili ako uvítaciu pozvánku.

Ale Angela Merkelová nestála v Mníchove na železničnej stanici s transparentom „Refugees Welcome“.

Dala sa odfotiť s utečencami, vyslovila isté vety, stala sa jednoducho súčasťou tej atmosféry.

Nikdy nepozývala utečencov, len sa v danej situácii, keď sa odohrávali priamo v Európe nepredstaviteľné scény, zachovala podľa humanistických a kresťanských princípov.

Nespravila aj chyby, keď nevyslala aj nejaký signál B? Napríklad že hranice musia ostať hranicami a že aj Nemecko má svoju hornú kapacitu?

Možno sa spravili chyby, ale ochrana hraníc na národnej úrovni nemohla byť hlavným riešením. Len si zoberte, čo sa dialo donedávna v Idomeni, po uzatvorení hraníc v niektorých štátoch sa v Grécku nazhromaždili masy utečencov, priamo v členskom štáte hrozila humanitárna katastrofa. Preto chcela Merkelová uzatvoriť dohodu s Tureckom, bez toho by sa problém v Európe nevyriešil.

Je nepochybné, že k súčasnému upokojeniu situácie významne prispela Merkelovej dohoda s Tureckom. Otázne je, či bude fungovať, keďže turecký prezident Erdogan je dosť nevyspytateľný, aj teraz sa EÚ vyhráža. Bolo správne staviť všetko len na dohodu s ním?

Merkelovej sa predtým vyčítalo, že kvôli vojne na Ukrajine rokovala s Putinom, teraz sa jej vyčíta, že rokuje s Erdoganom. Lenže ona je realistka, berie svet, aký je, ani jej nie sú Putin a Erdogan tí najsympatickejší politici, ale kým budú lídrami svojich krajín oni, bude rokovať s nimi.

Možno sa spravili chyby, ale ochrana hraníc na národnej úrovni nemohla byť hlavným riešením. Zdieľať

Navyše aj samotní Turci majú egoistický záujem na tom, aby táto dohoda fungovala, pretože im po mnohých stránkach vyhovuje, aj napriek mnohým ťahaniciam a konfliktom, ktoré ešte nastanú. Takže to bola dobrá cesta.

Prejdime k Veľkej Británii a jej referendu o zotrvaní v EÚ. Najskôr historická otázka: Francúzsky prezident de Gaulle si Britov v EÚ neželal, pokladal ich za agentov Ameriky, cez ktorých sa Európa dostane do područia USA. Čo si o Britoch a ich členstve v európskej integrácii myslel Adenauer?

Podporoval to, pretože si želal celú Európu zjednotenú. Ale táto otázka pre neho nebola primárna, on robil všetko preto, aby došlo k historickému zmiereniu medzi Nemeckom a Francúzskom, pretože z dejín dobre chápal, že ak sa tieto dva štáty nezmieria a nezintegrujú, nebude možný mier v Európe. Jeho historická zásluha je najmä v tomto, pritom to nemal ľahké, keďže na jednej strane stál víťazný francúzsky generál a na druhej strane on ako predstaviteľ porazených Nemcov.

Ostanú Briti v EÚ alebo z nej podľa vás vystúpia?

Veľká Británia mala vždy špeciálny vzťah k USA, táto anglosaská os bola daná nielen jazykom a v istej podobe existuje dodnes. Ale aj Obama vydal jasný signál, že keď Británia odíde z EÚ, bude to Únia, ktorá bude hlavným partnerom do dialógu. Jasnejšie sa to povedať nedá. Veľká Británia patrí k Európe. Som veľký optimista, myslím si, že presvedčivá väčšina Britov bude v referende hlasovať za zotrvanie v EÚ.

Prečo si to myslíte?

Pretože mnohým Britom je jasné, že hospodárske dosahy by mohli byť katastrofálne a budú viac izolovaní. Britský Commonwealth je už minulosťou.

Aj Obama vydal jasný signál, že keď Británia odíde z EÚ, bude to Únia, ktorá bude hlavným partnerom do dialógu. Jasnejšie sa to povedať nedá. Zdieľať

Aj Angličania vidia dve veci: nemajú produkciu, len silné finančné centrum, no Londýn by sa stal po odchode z EÚ neatraktívny, polepšili by si, naopak, Paríž, Frankfurt. Karty by sa premiešali nanovo, pričom Briti by stratili. Myslím, že Briti si pri tom všetkom kriku chladno premyslia a dobre to zvážia.

Čo by sa stalo s Európou, keby vystúpili?

Myslím, že by stratili viac než Európa, ale Európa by zas bola amputovaná, niečo by jej chýbalo, pretože toto globálne zameranie Britov je veľmi dôležitým prvkom. Ich členstvo má špeciálny zmysel aj pre nás Nemcov: aj my sme ekonomicky otvorenou krajinou, podporujeme slobodný obchod, v tomto sme spolu s Britmi iní než Francúzi či juhoeurópske štáty, ktoré by napríklad svoje dlhy radi socializovali. A tiež by sa brexitom zvýšil tlak v rôznych štátoch na podobné referendá, v strednej Európe najskôr v Česku alebo Maďarsku.

EÚ by sa teda mohla rozpadnúť?

Kontinent to podľa mňa vydrží, ale na dlhšie obdobie by bol ochromený.

Čo by sa stalo s nemeckým postavením v Európe? Neboli by ste ešte suverénnejšími vládcami EÚ než dnes?

Proti tomuto chápaniu sa bránim, Európa môže byť úspešná len ako spoločný projekt. Nevidím to však ani fatálne tak, že Nemecko bude nevyhnutne stále najsilnejšie. Tieto veci sa menia, boli obdobia, keď boli silnejší než my Francúzi. Iste, dnes je Merkelová suverénne najsilnejšia líderka, veď Cameron zápasí o zotrvanie Británie v EÚ, Hollande je slabý a paralyzovaný, taliansky Renzi bojuje tiež o politické prežitie. Kto dnes môže prevziať vedenie?

Kontinent prípadný odchod Britov z EÚ podľa mňa vydrží, ale na dlhšie obdobie by bol ochromený. Zdieľať

Merkelová musela chtiac-nechtiac toto vákuum vyplniť, bola vlastne do svojej lídrovskej pozície v Európe dotlačená. Ale opakujem, po Merkelovej môže prísť slabší kancelár, kým vo Francúzsku sa môže stať prezidentom Alain Juppé, ktorý by mal šancu obnoviť francúzske sebavedomie.

Mne ako Európanovi by výmena rolí neprekážala.

Budúci rok v septembri budú v Nemecku voľby, myslíte si, že sa Merkelová postaví po štvrtýkrát ako kandidátka na kancelárku?

Áno.

To je už dohodnutá vec?

Nie, pýtali ste sa ma, čo si myslím. (Úsmev.) Rozhodne o tom stranícky snem, ona to ešte verejne nevyhlásila.

Želáte si to?

Áno.

Jej éra sa raz skončí, ale čo bude po nej? V CDU nevidieť nástupcu, porovnateľnú autoritu má len Wolfgang Schäuble, ktorý je už na to pristarý.

Tohto sa neobávam. Keď Helmut Kohl po 16 rokoch odchádzal, navyše v škandáloch okolo financovania strany, tiež sme sa napočúvali, že CDU je na najbližších 20 rokov mimo hry. A potom prišlo dievča z východu, ktoré z núdze zvolili straníci do čela strany. Mnohí to považovali za prechodné riešenie, vraveli si, no dobre, bude tam dva roky, potom nájdeme skutočného nástupcu. Vtedy by málokto veril, že Merkelová bude silnou šéfkou strany a potom ešte aj silnou kancelárkou na úrovni Kohla. A vidíte, stalo sa.

Teda aj tu ste zarytým optimistom.

Presne tak. Práve vtedy, keď treba, sa opäť nájde človek, ktorý to po Merkelovej prevezme. Podstatné však je, aby sme sa naďalej vedeli nadchnúť pre hodnotovú a mierovo orientovanú Európu.

 

Foto: Mária Jakušová

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo